Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/19/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A. – AUTOŠKOLA, s miestom podnikania Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 33 264 660, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Patrik Benčík, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 976 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100605253/2025 zo dňa 13.02.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 28.04.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100605253/2025 zo dňa 13.02.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 103028558/2024 zo dňa 21.10.2024, ktorým bol podľa zákona číslo o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 14.238,11 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ustanovenia (ďalej len ako „SSP“).

3. Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii vyrubeného rozdielu dane z príjmov. Bez odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by bolo narušené podnikanie žalobcu a žalobca by sa dostal do platobnej neschopnosti a nebol by schopný uhrádzať všetky svoje splatné záväzky. Žalobca ako jeden z dôvodov svojho návrhu uviedol nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov. Žalobca mal za to, že v danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane. Podľa žalobcu existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane, v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní, odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie a žalobca by tak musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010, v ktorom súd uviedol, že žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala, ale vyžaduje sa preukázanie toho, že určitá závažná ujma hrozí.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.07.2025 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že v predmetnom prípade nebola splnená ani jedna z hmotnoprávnych podmienok, nakoľko žalobca nepreukázal, že okamžitým výkonom rozhodnutia by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, bod 11, podľa ktorého dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 479/2017-44, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Žalobca sa v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom nevenoval druhej zákonnej hmotnoprávnej podmienke priznania odkladného účinku. Žalovaný uvádza, že v posudzovanom prípade existuje kolízia súkromných záujmov žalobcu s verejným záujmom, ktorým je záujem na fiškálnej a daňovej politike štátu založenej na riadnom a včasnom výbere daní a plnení daňovej povinnosti. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietne.

5. Podľa ustanovenia , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia / , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje, avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vyhodnotiť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade žalobca podľa obsahu návrhu navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca v danom prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, na základe čoho správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Správny súd konštatuje, že žalobca ním všeobecne prezentované obavy z následného vývoja udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepodporil relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné nepochybne dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu všeobecne poukázal na to, že mu hrozí narušenie jeho podnikania, platobná neschopnosť, poukázal na nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov a dôsledky daňového exekučného konania, no žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju celkovú aktuálnu ekonomickú situáciu, napr. uvedením príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, konkrétnou výškou prevádzkových nákladov, hodnotou majetku a pod., aby podporil svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škoda, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by následne správny súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. Žalobca konkrétnym spôsobom neosvedčil, že mu negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie.

14. Žalobca svoj návrh odôvodnil okrem iných všeobecných tvrdení aj tým, že poukazoval na nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov. Správny súd má za to, že len pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov nie sú postačujúce pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V takom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na priznanie odkladného účinku každej správnej žaloby, pretože dôvodom podania akejkoľvek správnej žaloby je nesporne tvrdenie ktoréhokoľvek žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

15. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, správny súd k tejto argumentácii uvádza, že rozhodnutiami iných správnych súdov v iných veciach v zásade nie je viazaný, avšak stotožňuje sa s tým, že pre prípad úspešného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je potrebné preukazovať, že ujma bezprostredne nastala. Je ale nevyhnutné preukázať reálnu hrozbu ujmy, nie však akejkoľvek ujmy, ale ujmy závažnej. Zákon v používa pojmy ako závažná ujma, značná škoda a vážny nenapraviteľný následok. Je teda na žalobcovi aby preukázal nielen reálnu hrozbu ujmy, ale aj jej závažnosť. Zo žalobcom citovanej časti uvedeného rozhodnutia vyplýva len, že Krajský súd v Žiline vyhodnotil návrh na priznanie odkladného účinku ako dôvodný s ohľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane, avšak nie je zrejmé na základe akých konkrétnych skutočností k takémuto záveru dospel, preto bez ďalšieho nemožno takúto argumentáciu ani podporne aplikovať na predmetnú právnu vec.

16. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok, pretože žalobca takéto skutočnosti neosvedčil. V danom prípade nebolo zo strany žalobcu preukázané ani to, že ide o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v , ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade nebola splnená.

17. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

18. Záverom správny súd uvádza, že splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky nepovažoval za nevyhnutné vyhodnotiť.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.