Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/157/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v C. D. E. F. G. XX zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Szöllössym, IČO: 35 570 661, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynskej ulici č. 28 proti žalovanému COLAS Slovakia, a.s., IČO: 31 651 402, so sídlom v Trnave na Orešianskej ulici č. 3168/7 zastúpenom advokátkou JUDr. Lenkou Mackaľovou, IČO: 42 111 498, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej ulici č. 6 o náhradu nemajetkovej ujmy o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 67C/17/2023-104 zo dňa 15.5.2024 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 67C/17/2023-104 zo dňa 15.5.2024 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vec právne posúdil podľa , 2, , , , písm. g) o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP), , , 2 , , a zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité materiálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Vzhľadom na to, že ide výsostne o osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývajú sa osobnostnými právami. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje v ustanoveniach až 16. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čo sa týka práva na telesnú integritu medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza , patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany ( a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, ak hrozí alebo bola spôsobená ujma osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Čo sa týka práva na súkromie tam ochrana zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy, či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana intímnej sféry je chránené všeobecne, to znamená, že o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby. Konštatoval, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa

nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Predmetom ochrany podľa sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky, či a ktoré práva sú chránené ust. . Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemôžeme odčiniť obnovením pôvodného stavu. Podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. ust. poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. (R103/1967). Uviedol, že pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené . Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Občianskoprávna zodpovednosť (sankcia) za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa predpokladá splnenie týchto podmienok: a) neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť osobnosť fyzickej osoby, b) ujma na osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma) v jej fyzickej, psychickej, morálnej, sociálnej integrite c) príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na závery obsiahnuté v Protokole Inšpektorátu práce Košice, znaleckom posudku Ing. Priputena č. 10/2021 a uznesení OR PZ v Košiciach č. ORP-1796/2-VYS-KE-2020 zo dňa 28.1.2022 mal za to, že zo strany pracovníkov E. H., I. J., príp. iných osôb nedošlo k porušeniu právnych predpisov alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, pri ktorom došlo k usmrteniu B. B.. V priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, pri ktorom došlo k usmrteniu B. B. bolo porušenie tým, že nedbal o svoju bezpečnosť a zdravie a , tým že nedodržal zákaz vstupu do priestoru a zdržiaval sa v priestore, kde bol bezprostredne ohrozený jeho život samotným B. B.. Zdôraznil, že ani zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnych predpisov alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorých porušenie by bolo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Prijal záver, že zo strany žalovaného, resp. jeho zamestnancov nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva žalobcu, teda k zásahu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, nebol tak splnený prvý predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že úmrtie následkom pracovného úrazu si spôsobil výlučne poškodený B. B., t.j. brat žalobcu, porušením právnych predpisov, ako to bolo konštatované v Protokole Inšpektorátu práce Košice, ako aj v uznesení OR PZ v Košiciach č. ORP-1796/2-VYS-KE-2020 zo dňa 28.1.2022, žalovaný ako zamestnávateľ ani jeho pracovníci na tom nemali žiaden podiel. O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalovanému náhradu trov konania a to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. Súd prvej inštancie nepoužil ust. , pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože výnimočnosť týchto okolností nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , d), e), f) a h) . Konštatoval, že súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na závery protokolu Inšpektorátu práce Košice, znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Priputena a uznesenie OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-1796/2-VYS-KE-2020 zo dňa 28.1.2022, podľa ktorých zo strany ostatných zamestnancov nedošlo k porušeniu právnych predpisov, pričom jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo porušenie povinností zo strany samotného B. B.. Uviedol, že v konaní sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na ustanovenia a . Ust. OZ upravuje prostriedky ochrany v prípade súkromnoprávneho deliktu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Poukázal na to, že skutková podstata súkromnoprávneho deliktu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti spočíva v dvoch pojmových znakoch, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to predovšetkým neoprávnenosť zásahu, ktorá znamená to, že zásah bol uskutočnený bez privolenia dotknutej osoby a objektívna spôsobilosť zásahu ohroziť alebo porušiť osobnostné právo. Zdôraznil, že zavinenie ani v jednom z uvedených prípadov zákon nevyžaduje.

Občianskoprávna ochrana osobnosti je na rozdiel od ochrany trestnoprávnej a administratívnoprávnej založená na objektívnom princípe, to znamená, že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa či narušovateľa práva na ochranu osobnosti. Zodpovedný subjekt za svoj neoprávnený zásah zodpovedá aj keby o ňom nevedel. Ujma, ktorá vznikne osobnosti poškodenej fyzickej osoby je rovnaká, bez ohľadu na to, či bol zásah spôsobený úmyselne alebo bez zavinenia. Uviedol, že fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v , ak je to subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti. Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Má za to, že súd prvej inštancie vec neposudzoval z týchto hľadísk a vec nehodnotil s prihliadnutím na objektívny charakter zodpovednosti za protiprávny zásah do práva na ochranu osobnosti. Vec posúdil obdobne ako v prípadoch subjektívnej zodpovednosti, keď konštatoval, že zo strany pracovníkov žalovaného nedošlo k porušeniu právnych predpisov alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tieto predpisy neporušil ani samotný žalovaný. Pri rozhodovaní bolo predovšetkým potrebné prihliadať na to, že k usmrteniu jeho brata došlo v dôsledku činnosti pracovného stroja, frézy, ktorej prevádzkovateľom bol žalovaný a ktorá má prevádzkovú povahu. Za činnosť tohto stroja a jeho prevádzku nesie objektívnu zodpovednosť žalovaný ako to vyplýva z analogického použitia . Okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, nie sú podstatné pri posúdení samotnej zodpovednosti za protiprávny zásah, pretože táto zodpovednosť má objektívy charakter. Tieto okolnosti je možné zvážiť len pri samotnom posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa , ktorý posúdenie výšky náhrady zveruje do kompetencie súdu, ktorý má pritom prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Namieta aj arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení nevysvetlil prečo uprednostnil závery znaleckého posudku č. 10/2021 znalca Ing. Priputena, kým závery znaleckého posudku č. 07/2021 znalca Ing. Bartolomeja Dorova nebral vôbec do úvahy. Uviedol, že obaja znalci dospeli k rôznym záverom, avšak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa bližšie dôvodmi rozdielov nezaoberal, len stroho prevzal závery jedného znaleckého posudku, kým závery druhého ignoroval. Súd prvej inštancie nevykonal ani všetky navrhnuté dôkazy, čo malo vplyv na správnosť jeho rozhodnutia. Navrhoval, aby boli v konaní pred súdom vypočutí obaja znalci, aby tak vysvetlili, ako a na základe akých postupov dospeli k rôznym záverom. Vykonanie týchto dôkazov malo prispieť práve k tomu, aby súd mohol náležitým spôsobom vyhodnotiť, z akých záverov znaleckého dokazovania bude vychádzať. Aj keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.5.2024 tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol, v odôvodnení rozsudku neodôvodnil, prečo nevykonal tieto dôkazy, čím porušil ust. . Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, priznať mu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v podanom odvolaní zotrváva na rovnakých argumentoch, aké už predniesol v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôrazňuje význam objektívneho charakteru zodpovednosti za zásah do práv na ochranu osobnosti a má nesprávne za to, že objektívnosť je absolútna, bez ohľadu na naplnenie existencie prvku neoprávnenosti zásahu. Jedná sa pritom o mylný právny názor, ku ktorému dochádza na strane žalobcu v dôsledku nesprávneho používania pojmov neoprávnenosť a zavinenie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/795/2002 zo dňa 14.5.2002, podľa ktorého: „Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanoveným právnym poriadkom.“ Uviedol, že problematike vzájomného vzťahu medzi neoprávnenosťou zásahu a následným subjektívnym, či objektívnym charakterom zodpovednosti a následkov z nich plynúcidrobne venoval v písomnom podaní zo dňa 10.5.2024. Zdôraznil, že jedným zo základných znakov, ktorý musí byť prítomný, aby bolo možné uvažovať o zásahu do práv na ochranu osobnosti a následnej náhrade ujmy je neoprávnenosť. Neoprávnenosť a zavinenie sú pritom dva právne rozličné termíny. Ak je právne možné a dovolené v určitých prípadoch založenie (objektívnej) zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, neznamená to, že je automaticky možné takú zodpovednosť založiť aj v prípade absencie neoprávneného zásahu. Opačný záver by rozvrátil vzťah príčiny a jej následku, ktorý je základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za právne nedovolený alebo neoprávnený zásah. Nakoľko znak neoprávnenosti nebol v danom prípade naplnený, bol vylúčený aj zásah do práv na ochranu osobnosti tak, ako ho predpokladá , a to bez ohľadu na zavinenie. Považuje za nepochybné, že samotný rozdielny názor žalobcu, ktorý je navyše nesprávny a nemá oporu v rozhodovacej praxi, ani v relevantných právnych normách,

nenapĺňa odvolací dôvod podľa . K údajnej nepreskúmateľnosti rozsudku a nesprávnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie uviedol, že samotný žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení konštatuje korigovanie záverov skoršieho znaleckého posudku č. 07/2021 vypracovaného Ing. K., neskorším znaleckým posudkom č. 10/2021 vypracovaným Ing. E.. Tým je priamo daná odpoveď na žalobcom vznesenú námietku na základe akého dôvodu konajúci súd prihliadol práve na závery posudku č. 10/2021. Pritom to nebol jediný dôkaz, z ktorého pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal. Všetky dôkazy následne vyhodnotil každý zvlášť a zároveň všetky vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho pre vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej považoval za relevantný práve znalecký posudok č. 10/2021 vypracovaný Ing. E.. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého súd prvej inštancie neposkytol vysvetlenie, v čom spočívala korekcia záverov skôr podaného znaleckého posudku vypracovaného Ing. K., následne vyhotoveným znaleckým posudkom Ing. E., pričom súd prvej inštancie vysvetlenie ponúkol v bode 17. odôvodnenia. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku dostatočne jasným zrozumiteľným a určitým spôsobom vysporiadal s relevantnými argumentmi oboch strán sporu. Poznamenal, že v zmysle rozsiahlej a ustálenej judikatúry všeobecných súdov, vrátane Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, súd nemusí reflektovať na každý jeden argument strany sporu. Má za to, že aj keď žalobca prezentoval zjavne odlišný právny pohľad, k údajnému vyššie namietanému postupu zo strany konajúceho súdu nedošlo, v dôsledku čoho ani neboli naplnené odvolacie dôvody podľa , d), e) a f) . K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie napriek zamietnutiu návrhu na vykonanie dôkazu vypočutím oboch znalcov neodôvodnil zamietnutie tohto návrhu, k tomu uviedol, že súd prvej inštancie svoje odmietavé stanovisko v rámci pojednávania aj náležite zdôvodnil, keď poukázal na už uskutočnené rozsiahle dokazovanie, z ktorého dostatočne a bez akýchkoľvek pochýb vyplynuli skutočnosti podstatné pre následné vyhlásenie zamietavého výroku súdu. Samotná absencia príčin odmietnutia ďalšieho dokazovania odôvodnenia rozsudku sama o sebe nespôsobuje vadnosť, či nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie a nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia vychádzajúceho zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu za súčasného aplikovania zodpovedajúcich právnych noriem. Má za to, že napriek odlišnému názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nedopustil údajného chybného postupu v dôsledku čoho ani neboli naplnené odvolacie dôvody podľa , d), e) a f) . Naviac doplnil, že nebolo už ani možné vykonať dôkaz vypočutím znalca A. K., ktorý bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý, v dôsledku čoho už viac nemôže poskytnúť ústne ani písomné vyjadrenie ako znalec a zároveň je vylúčené, aby k vypracovanému znaleckému posudku vypovedal v pozícii svedka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

6. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

7. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

8. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

9. Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa prejednal odvolanie žalobcu voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a zistil, že napriek dostatočne zistenému skutkovému stavu vec nesprávne právne posúdil, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto rozsudok podľa zrušil a podľa vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle , d), e), f) a h) .

15. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.

16. Odvolací dôvod podľa ust. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami ( ) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu ().

17. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom či už sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

18. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , 2 , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

20. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu podľa na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla zásahom žalovaného do jeho osobnostných práv chránených §-om 11 v dôsledku smrteľného pracovného úrazu jeho brata. V konaní nebolo sporné, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu v dôsledku smrteľného pracovného úrazu jeho brata došlo. Taktiež nebolo sporné, že škodcom bol žalovaný, keďže k smrteľnému úrazu brata žalobcu došlo počas pracovnej doby pri výkone jeho práce. Súd prvej inštancie správne v bodoch 22, 23 a 26 svojho odôvodnenia konštatoval, že občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, z čoho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Zavinenie škodcu teda zákon nevyžaduje, t.j. nevyžaduje ani porušenie právnych predpisov zo strany zamestnávateľa (žalovaného). Súd prvej inštancie teda aj keď správne zistil skutkový stav, nesprávne ho právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný nezavinil smrteľný úraz brata žalobcu, ale tento si úraz zavinil sám. Teda vec posúdil iba na základe subjektívnej zodpovednosti, ktorá je v tomto prípade vylúčená.

21. v vo výnimočných prípadoch umožňuje dotknutej osobe, aby sa mohla namiesto morálneho zadosťučinenia domáhať peňažnej náhrady (peňažného zadosťučinenia). Peňažné zadosťučinenie prichádza do úvahy iba vtedy, ak vzniknutú ujmu nemožno zmierniť prostredníctvom žiadnej formy morálneho zadosťučinenia a intenzita zásahu musí byť značná.

22. Platná právna úprava neustanovuje medze zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch; súdy preto musia v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a v tomto rámci sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce k zistenej miere zásahu do osobnostných práv postihnutej osoby, len tak možno docieliť satisfakčnú funkciu priznanej náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie nemajetkovej ujmy vzniknutej osobnosti postihnutej fyzickej osoby. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch ustanovuje zákon kritériá pre posúdenie miery závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a zváženie okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Tieto úvahy musia abstrahovať od stavu vôle a vedomia pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnosti poškodenej fyzickej osoby, pretože nemajetková ujma vznikne na dôstojnosti či vážnosti postihnutého vždy objektívne nepriaznivo, bez ohľadu na to či bola pôvodcom neoprávneného zásahu spôsobená nezavinene či zavinene. Podľa ust. je povinnosťou súdu určiť výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie len s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ale súčasne musí zvážiť okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Toto posledné kritérium je určené všeobecne, aby súdu umožnilo prihliadať na najrôznejšie momenty, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby a ktoré aj prípadne takýto neoprávnený zásah ovplyvnili, resp. eventuálne aj podnietili. Uvedené okolnosti možno všeobecne zisťovať a zvažovať predovšetkým na strane samotného škodcu, ale súčasne je nevyhnutné sa s nimi vysporiadať aj na strane poškodenej fyzickej osoby (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/427/2000).

23. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že v posudzovanom prípade k zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného došlo. A keďže jeho brat v dôsledku pracovného úrazu zomrel, došlo k značnému zásahu do jeho osobnostných práv. Žalobcovi preto v zmysle vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (primerané finančné zadosťučinenie), pretože morálne zadosťučinenie v tomto prípade už neprichádza do úvahy. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sa však už súd prvej inštancie primeraným finančným zadosťučinením nezaoberal, preto odvolací

súd jeho rozsudok musel podľa zrušiť a podľa vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, umožní stranám uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak niektorý dôkaz nevykoná, v zmysle v odôvodnení uvedie, prečo ho nepovažoval za potrebné vykonať. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu ( ), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení (body 20 - 23). Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (primerané finančné zadosťučinenie) posúdi podľa kritérií pre posúdenie miery závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy, pričom ale súčasne zváži okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu. Iba v prípade bezpečného preukázania výlučného zavinenia vzniku smrteľného úrazu bratom žalobcu, môže súd nepriznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude v spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. a ustálenými zásadami súdnej praxe uviesť právne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok strán sporu nadnesených v priebehu odvolacieho konania.

25. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).