Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-99-2025.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Subarea
8Co/99/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore navrhovateľa A. B. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. E. D. F. G. XXXX/X proti odporcovi Mesto Košice so sídlom v Košiciach na Triede SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 21C/7/2025-6 zo dňa 25.3.2025, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.
2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal pozastavenia účinnosti rozhodnutia odporcu č. MK/A/2024/09907/PER z 11.9.2024 o umiestnení stavby a vrátenia pozemku. V návrhu uviedol, že odporca v správnom konaní postupoval nezákonne, ako účastníkovi konania neposkytol možnosť vyjadriť sa, neakceptoval pripomienky účastníka konania a neinformoval ho o postupe vo veci. Rovnako odporca nezobral do úvahy pochybné konanie (so spáchaním trestnej činnosti) pri nadobúdaní pozemku. Podľa jeho tvrdení sa predaj pozemku uskutočnil na základe podvodu.
3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 132, § 127 ods. 1 písm. a/ až e/, § 327 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pričom konštatoval, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej a na odstraňovanie jeho vád nemožno aplikovať ustanovenia § 128 ods. 1 CSP, pretože je priamo vylúčené doslovným znením zákona. Súd sa zameral na to, či sa v danom prípade (ne)jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej a či tento (ne)trpí takými vadami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní o ňom. Uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdí, že by bol proti rozhodnutiu odporcu podal správnu žalobu, resp. že by súdne konanie proti odporcovi o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu na základe správnej žaloby na Správnom súde v Košiciach už prebiehalo, pričom to, že by sa malo jednať o správnu žalobu nevyplýva ani z obsahu návrhu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že niet správnej žaloby, ktorej by bolo možné ohľadom rozhodnutia odporcu priznať odkladný účinok a preto nevzhliadol dôvod na postúpenie veci správnemu súdu. V ďalšom podľa názoru súdu nedostatky robia návrh navrhovateľa bez ďalšieho smerujúci iba k pozastaveniu účinkov rozhodnutia odporcu neodkladným opatrením podľa § 324 a nasl. CSP aj v kontexte ním uplatneného ďalšieho návrhu na „vrátenie pozemku“ neurčitým a nezrozumiteľným. Aj keď opísanie skutkového diania navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pomerne vágne a navrhovateľ to čoho sa domáhal
formuloval ako „vrátenie pozemku“, z celkového obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyvodiť, že ním v konečnom dôsledku sleduje obnovenie svojho vlastníckeho práva k pozemku, o ktorý mal prísť dôsledkom trestnej činnosti. V prípade spornosti vlastníckeho práva je vhodným prostriedkom právnej ochrany žaloba o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c/ CSP, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem, v ktorom súd prípadnú neplatnosť slovami navrhovateľa pochybných (pofidérnych) právnych úkonov majúcich až trestnoprávny rozmer, na základe ktorých došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech tretích osôb, posúdi ako predbežnú. V konaní, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (pozemku), sú nositeľmi práv a povinností, o ktoré v konaní ide, jednak ten, kto požaduje, aby jeho vlastnícke právo bolo určené, a jednak osoba, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdo 1319/96 z 26.06.1997). Podľa § 36a ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam (vlastníckeho práva) podľa výroku súdneho rozhodnutia. Avšak dosiahnutie podkladu pre vykonanie spätnej zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností súdnym rozhodnutím v prospech navrhovateľa nie je možné neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie slúži iba na neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami, ktorá, ak navrhovateľ sleduje dosiahnutie deklarovania svojho pretrvávajúceho vlastníckeho práva k pozemku a tým spätnej zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vo svoj prospech, musí byť nevyhnutne nasledované žalobou vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva). Dôsledkom toho návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné považovať za podanie vo veci samej. Ďalším závažným nedostatkom návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je chýbajúca identifikácia pozemku s uvedením katastrálneho územia, v ktorom sa tento nachádza, parcelného čísla, jeho druhu a výmery vychádzajúc pritom zo záväzných a hodnoverných údajov katastra nehnuteľností tak, aby tento pozemok nebol zameniteľný s iným pozemkom. Z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia nie je zrejmé ani to, ktorý konkrétny pozemok má navrhovateľ na mysli. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, a preto na odstraňovanie jeho vád nemožno aplikovať ustanovenie § 128 ods. 1 CSP. To nadväzuje na špeciálnu normu podľa § 327 CSP, ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu (§ 327 CSP). Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu vykazuje viacero závažných nedostatkov, resp. trpí takou mierou neurčitosti a nezrozumiteľností, ktorá súdu bráni pokračovať v tomto konaní o ňom. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho odmietol.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcovi proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že rozhodnutie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí. Civilný sporový poriadok vyslovene nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania neprejavila záujem alebo jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania odporcu rozhodol podľa fiktívnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní a ani podľa obsahu spisu v konaní jej žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov tohto konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP súdom o priznaní strane nároku na náhradu trov konania a následne o jej výške za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nie len nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 24/2018 z 21.3.2018). Aj keď navrhovateľ v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol úspešný, keďže odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že odporcovi proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. písm. b/ CSP ), súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe nevykonaných dôkazov ( § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ).
6. V doplnení odvolania navrhovateľ uviedol, že stavebný úrad vo veci začal konanie na základe protizákonného konania partnerov (kúpy a predaja nehnuteľnosti). Žiadal, aby úrad predložil prešetrenie opodstatnenosti a správnosti aktu kúpy a predaja, zabezpečil a predložil z katastra kúpnopredajnú zmluvu, predložil splnomocnenie na jeho osobu v konaní na identifikáciu jeho pozície splnomocneného vo veci konať a predložil zápisnicu konania na úrade, čo pozabudol do dnešného dňa doručiť napriek jeho osobnej výzve. Má podozrenie z podvodu pri predaji nehnuteľnosti zo strany predávajúceho, ktorý bez jeho súhlasu narábal s vecou samostatne napriek dohode medzi nimi. Podozrenie je opodstatnené, lebo svojvoľne rozdelil nehnuteľnosť, bez jeho súhlasu zaťažil rôznymi pôžičkami. Robil to zámerne pre uspokojenie svojich finančných problémov. Naposledy dal do zálohy do banky a vybral pôžičku vo výške 200.000 Eur. Pikantériou je, že na základe dohody pôvodnú pôžičku mu splácal vo výške 1.000 Eur mesačne. Nový zostatok úveru bol 270.000 Eur, ktorý obsahoval jeho pôžičku 200.000 Eur s úrokmi a jeho zostatok. Jednoduchou matematikou preto sa dá konštatovať, že v mesačnej splátke, ktorá bola 1.400 Eur, jeho podiel 1.000 Eur mesačne, ktorý splácal jeho neoprávnenú pôžičku a prislúchajúce úroky. Akt stavebného úradu má nedostatky a neoprávnene vydali rozhodnutie.
7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
9. Úvodom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
10. Odvolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s vyššie definovanými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiaceho práva na spravodlivý proces.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že pri závere o nesprávnych skutkových zisteniach musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo iba z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 a nasl. CSP.
13. K navrhovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správny zistený skutkový stav. O omyl aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpeloval na daný prípad.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadiska tohto uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok a argumentov navrhovateľa uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP v prejednávanej veci nie sú preukázané. V konaní nedošlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia, jednotlivé argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne usvedčujúcich dôvodnosť na trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.
18. Z citovaného ustanovenia § 327 CSP vyplýva, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, prípadne neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Aj z dôvodovej správy k civilnému sporovému poriadku vyplýva, že osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie použitia § 129 CSP, pokiaľ neodkladné opatrenie nemá charakter podania vo veci samej, čo je aj tento prípad a preto sa vady podania neodstraňujú.
19. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia majúceho charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu toto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má pri tom výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Žalobný petit (návrh na výrok neodkladného opatrenia súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je petit požadovaného neodkladného opatrenia nesprávny, t.j. vymedzenie práva a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, resp. úplne chýba, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky zamýšľané navrhovateľom. Nedostatkom zákonom stanovených náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni jeho vecnému prejednaniu a nariadeniu.
21. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že neurčitosť a nezrozumiteľnosť návrhu spočívala ( okrem iného ) najmä v petite návrhu. Rovnako sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v ktorom tento uzavrel, že navrhovateľ vôbec neidentifikoval nehnuteľnosť ( pozemok ), neuviedol katastrálne územie, parcelné číslo, druh a výmeru nehnuteľnosti vychádzajúc zo záväzných a hodnoverných údajov katastra nehnuteľností tak, aby nehnuteľnosť ( pozemok ) nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje viacero závažných nedostatkov, resp. trpí takou mierou neurčitosti a nezrozumiteľnosti, ktorá bráni pokračovať v konaní. Taktiež v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentovalo opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, alebo opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 326 ods. 1 CSP.
22. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany; odvolací súd zdôrazňuje, že zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva povinnosť súdu v záujme úplnosti návrhu alebo žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania o tom, ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie. Civilný sporový poriadok vymedzuje exaktne obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v ustanovení § 127 a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ich vymedzuje v ustanovení § 326 a § 132 CSP. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal.
23. Na zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti, ktorý bráni pokračovaniu v konaní a jeho neurčitosť nespĺňa predpoklady toho, aby prípadné súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval, ako to má na mysli ustanovenie § 326 ods. 1 CSP. Súd správne v súlade s § 327 CSP jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, pretože ide o také vady návrhu, ktoré bránia súdu, aby pokračoval v konaní.
24. Odvolací súd záverom pripomína, že cieľom a úlohou odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého uznesenia. V nadväznosti na uvedené potom platí, že na posúdenie správnosti rozhodnutia o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce to, či boli splnené všetky zákonom ustanovené predpoklady na vydanie takéhoto rozhodnutia v čase rozhodovania, t.j. v čase vydania napadnutého uznesenia. Uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci a navrhovateľovi nič nebráni v uplatnení pôvodných subjektívnych práv novým a predovšetkým úplným a zrozumiteľným (materiálne vykonateľným) návrhom.
25. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania II. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého uznesenia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by odporcovi patril plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi, nakoľko však odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).