Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-2033-2025.pdf
PDF · 87.65 KB
Case nature
Subarea
16Ek/2033/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, so sídlom Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, IČO: 30794536, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., XXX XX A., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 23 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 31.07.2025, v spojení s opravou zo dňa 08.08.2025, domáhal od povinného vymoženia výživného na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10P/299/2023 zo dňa 17.01.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2024, vykonateľnosť dňa 29.02.2024 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
8. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
9. Vo všeobecnosti platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá odo dňa narodenia do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. V prípade ak je maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu naďalej trvá. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takéto rozhodnutie súdu nezakladá vyživovaciu povinnosť, pretože tá vzniká zo zákona, deklaruje jej výšku, obdobie a platobné miesto, kde má byť výživné poukazované. Na základe uvedeného je teda v danom prípade nutné alikvotne prepočítať výšku výživného v mesiaci, kedy tento režim platenia výživného započal. Oprávnený má právo žiadať výživné od rodiča vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa odo dňa nadobudnutia právoplatnosti súdom uloženej povinnosti.
10. Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný exekučným titulom a nemôže ho meniť ani rušiť, ani nariadiť výkon exekúcie nad rozsah exekučného titulu. Druhým výrokom exekučného titulu súd v základnom konaní uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca na účet oprávneného počnúc dňom právoplatnosti exekučného titulu.
11. Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie v spojení s opravou uplatnil nárok na vymoženie zameškaného výživného v celkovej výške 560,15 EUR, ktorého malo vzniknúť za mesiace 03/2024 do 05/2025 (do osvojenia dieťaťa). Oprávnený v rámci oprávnený dodal, že „Úrad trvá na vymáhaní pôvodnej sumy zameškaného výživného - nakoľko § 8 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. - ktoré odôvodňuje vyplatenie celej sumy NV úradom (nie alikvotnej časti) . Správca pohľadávky - úrad PSVR má vymáhať sumu pohľadávky na výživnom vo výške, ktorú úrad PSVR vyplatil na základe priložených rozsudkov súdu. (doklad v prílohe - rozhodnutie o zániku nároku na NV dňom 1.6.2025.) Z vyššie uvedeného dôvodu žiadame vymáhať výživné aj za celý mesiac 5/2025, a v celkovej sume 560,15 Eur podľa pôvodného návrhu.“
12. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Deň splatnosti výživného preto v danom mesiaci by mal byť stanovený čo najskôr, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. V tomto prípade je súdom, ktorý vydal exekučný titul, uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám oprávneného, v čoho dôsledku výživné na daný mesiac
je potrebné uhradiť vopred vždy najneskôr do 15. dňa toho kalendárneho mesiaca. K uvedenému pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/604/2014 zo dňa 11.03.2015.
13. Podľa Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.
14. Súd v exekučnom konaní v tomto bode dáva do pozornosti, že Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 244/2021 Z. z. v období od 01.07.2023 do 30.06.2024 suma životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa vo výške 122,77 EUR, v čoho dôsledku exekučným titulom stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa za jeden mesiac v tomto období sumu predstavuj vo výške 36,83 EUR. V období od 01.07.2024 do 30.06.2025 suma životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa vo výške 125,11 EUR, v čoho dôsledku exekučným titulom stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa e za jeden mesiac v tomto období sumu predstavuj vo výške 37,53 EUR.
15. Oprávnený v tomto exekučnom konaní si uplatnil nárok na vymoženie zameškaného výživného vo výške 560,15 EUR za obdobie od 03/2024 – 05/2025 (t .j. obdobie 15 celých mesiacov).
16. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2024, vykonateľnosť dňa 29.02.2024. Bežné výživné v celom rozsahu prvýkrát vzniklo počnúc mesiacom marec 2024 (a to vrátane obdobia predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok do momentu nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu). V danom prípade oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/189/2024 zo dňa 22.04.2025, ktorého prvým výrokom bolo maloleté dieťa (v prospech ktorého oprávnený vymáha výživné deklarované exekučným titulom) počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku osvojené fyzickými osobami špecifikovanými v tomto rozsudku. Druhým výrokom sa príslušné fyzické osoby zapísali v knihe narodení Matričného úradu Lučenec vo zväzku 114, ročník 2021, na strane 38, pod poradovým číslom 29, ako rodičia maloletého. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2025. Na základe uvedeného je zrejmé, že počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/189/2024 zo dňa 22.04.2025 zanikla vyživovacia povinnosť povinného ako pôvodného rodiča voči maloletému dieťaťu, v prospech ktorého oprávnený vymáha pohľadávku, ktorá vznikla v rámci rozhodujúceho obdobia. K uvedenému je potrebné dodať, že po právoplatnosti rozhodnutia o osvojení preberá vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu osvojiteľ, keďže pôvodní rodičia už nie sú v právnom vzťahu k dieťaťu a ich vyživovacia povinnosť zaniká.
17. S prihliadnutím na uvedené v danom prípade za mesiac máj 2025 v zmysle II. výroku exekučného titulu reálne vznikol oprávnenému nárok len na výživné v alikvótnej časti zodpovedajúcej dňom odo dňa 01.05.2025 do 12.05.2025, t. j. dňu ktorý predchádzal dňu nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/189/2024 zo dňa 22.04.2025, t. j. dňu 13.05.2025, keď došlo k osvojeniu maloletého dieťaťa, v prospech ktorého oprávnený vymáha výživné v rámci rozhodujúceho obdobia pred nadobudnutím účinkov osvojenia. A preto dôvodný nárok je len v rozsahu 12 dní mesiaca máj 2025, a teda nie v rozsahu dní celého mesiaca máj 2025 (31 dní), tak ako to uplatnil oprávnený. T. z. výživné za mesiac máj 2025: suma 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa vo výške 37,53 EUR /31 dní mesiaca máj 2025 x 12 dôvodných dní = 14,5277, zaokrúhlene 14,53 EUR na jedno dieťa. Návrhom na vykonanie exekúciu uplatnený nárok na výživné za mesiac máj 2025 výške 37,53 EUR.
18. Zmyslom výživného je pokrývať výdavky maloletého dieťaťa na každý deň príslušného mesiaca, z čoho následne vyplýva, že ak v priebehu mesiaca dôjde k zmene vyživovacej povinnosti, táto zmena je účinná odo dňa, ktorý určil súd, nie od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Hoci výklad exekučného súdu v danej veci sa oprávnenému môže javiť ako v rozpore so záujmami oprávneného dieťaťa, môže tomu tak byť, avšak len za týchto konkrétnych skutkových okolností, pretože pokiaľ by napríklad došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti v priebehu mesiaca, je naopak v záujme maloletého dieťaťa, aby zvýšeným výživným povinný rodič prispieval odo dňa právoplatnosti na nárok dieťaťa a nie až od nasledujúceho mesiaca. V nadväznosti aj na tento príklad tak súd nevidí dôvod na rozdielny výklad a postup. Keďže
nie je objektívny dôvod na rozdielny prístup, vyššie uvedené závery platia rovnako aj na vznik (ako aj zánik) vyživovacej povinnosti, resp. v danom prípade na vznik oprávnenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymáhať výživné v mene oprávnenej oso4by, ktorá bola rozhodnutím súdu zverená do náhradnej starostlivosti, pričom podľa názoru súdu je irelevantné, v akom rozsahu oprávnený vyplatil v danom „prvom“ mesiaci náhradné výživné (náhradné výživné možno považovať za sociálnu dávku, ktorej pravidlá vyplácania vyplývajú z osobitného predpisu, nie zo Zákona o rodine, pričom o tom, v akej výške a kedy sa táto dávka vyplatí, rozhoduje oprávnený, teda úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Exekučný súd je viazaný rozhodnutím o vyživovacej povinnosti a nie postupom úradu práce, a nemôže v prospech oprávneného vymáhať viac než mu exekučný titul priznáva. Práve v súvislosti s obdobím, na ktoré sa vyživovacia povinnosť určuje/upravuje, súd dáva do pozornosti, že začiatok i koniec tohto obdobia sa odvíja od účinnosti úpravy vyživovacej povinnosti. O účinnosti rozhoduje súd, t. j. rozhoduje o tom, od kedy (od akého dátumu/momentu) je povinný rodič zaviazaný k vyživovacej povinnosti v určenej výške, pričom tento moment môže podľa skutkových okolností konkrétnej veci naviazať napríklad na konkrétny deň, na deň podania návrhu na začatie konania alebo na deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhoduje o vyživovacej povinnosti. Tu súd poukazuje na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý upravuje, že výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania a ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, tak výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Pokiaľ teda súdne rozhodnutie určí, že úprava vyživovacej povinnosti nadobúda účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia, znamená to, že od určeného dňa, t. j. odo dňa právoplatnosti, je povinný rodič zaviazaný k vyživovacej povinnosti v zmysle súdneho rozhodnutia a v prípade, že účinnosť úpravy vyživovacej povinnosti nastane v priebehu mesiaca samotné výživné patrí len v alikvotnej časti. Uvedené zodpovedá i pravidlám logického uvažovania, pretože ak by totiž v každom jednotlivom prípade mala účinnosť nastať vždy k prvému dňu príslušného mesiaca, v ktorom by rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť resp. by nastala iná okolnosť, na ktorú súd naviazal účinnosť úpravy, určovanie dátumu účinnosti úpravy vyživovacej povinnosti by nemalo praktický význam. Tento záver oprávneného nepodporuje ani právna úprava Zákona o rodine a ani zaužívaná súdna prax, keď na účely výpočtu zameškaného výživného za stavu, že účinnosť úpravy nastáva v priebehu mesiaca sa v zásade vždy vychádza z alikvotnej časti výživného v dotknutom mesiaci. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že či je výživné stanovené pevnou sumou alebo percentuálne. Uvedené totiž podľa názoru súdu neznamená, že jeho výška je v priebehu mesiaca nemenná. Naopak, súd má za to, že zmyslom výživného je pokrývať výdavky maloletého dieťaťa na každý deň príslušného mesiaca, z čoho následne vyplýva, že ak v priebehu mesiaca dôjde k zmene vyživovacej povinnosti, táto zmena je účinná odo dňa, ktorý určil súd, nie od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Teda rozsah výplatného náhradného výživného v prospech maloletého dieťaťa zo strany oprávneného nemá vplyv na to, akým v danom prípade bola exekučným titulom určená vyživovacia povinnosť vrátanej jej rozsahu. V danom prípade bolo preukázané súdu, že v priebehu mesiaca máj 2025 došlo k zániku vyživovacej povinnosti povinného v dôsledku osvojenia maloletého dieťa osvojiteľmi v zmysle právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu. Daná skutočnosť preukazuje prítomnosť prekážky pre nemožnosť vymáhania výživného deklarovaného exekučným titulom v celom jeho rozsahu za mesiac máj 2025. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule.
19. V tomto exekučnom konaní oprávnený v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku má nárok na vymoženie zameškaného výživné v prospech jedného dieťaťa za mesiac máj 2025 len v alikvotnej časti zodpovedajúcej sume vo výške 14,53 EUR, zameškaného výživného za mesiace 03/2024 – 04/2025 vo výške 522,62 EUR (rok 2024 - 4 x 36,83 EUR = 147,32 EUR + 6 x 37,53 EUR = 225,18 EUR == 372,50 EUR, a rok 2025 4 x 37,53 EUR = 150,12 EUR), teda spolu vo výške 537,15 EUR, ktorá predstavuje dôvodne uplatnený nárok na zameškané výživné v tomto exekučnom konaní. Súd v exekučnom konaní považoval uplatnený nárok v prevyšujúcej časti teda v sume zameškaného výživného vo výške 23 EUR (560,15 EUR – 537,15 EUR = 23 EUR) za nedôvodný a v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený si návrhom uplatnil nárok v rozpore s tým, v akom rozsahu súd, ktorý exekučný titul vydal, priznal tento nárok oprávnenému, a preto súd v tomto bode mohol konštatovať, že v tomto exekučnom konaní je prítomný rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení
s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 23 EUR zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.