Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/1700/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598 zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko C. XXXX/X, XXX XX A., o vymoženie 1659,70 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1700/2025 zo dňa 16.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1700/2025 zo dňa 16.07.2025 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu z r u š u j e.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.5.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1659,70 EUR na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Up/927/2018 zo dňa 5.12.2018, vykonateľného dňa 3.1.2019.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/1700/2025 zo dňa 16.07.2025 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. V predmetnom uznesení vyšší súdny úradník poukázal na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky prijaté v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonávať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom, resp. súdnym tajomníkom, priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní a od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku Súdneho dvora C-448/17 a majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu. Ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil.

Súd v danej veci zistil, že exekučný titul v tomto konaní - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica. sp. zn. 31Up/927/2018 zo dňa 05.12.2018 bol vydaný súdnym tajomníkom, z tohto dôvodu v danej veci ex offo preskúmaval existenciu neprijateľných súdnych podmienok v zmysle vyššie uvedenej judikatúry. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle . Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa Exekučného poriadku. Návrh na vykonanie exekúcie obligatórne obsahuje okrem náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie v časti „H“ v poslednom riadku vyhlásenia a návrh aj vyhlásenia, či sa návrhom uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preskúmaním návrhu súd zistil, že oprávnený v časti H) návrhu označil, že návrhom na vykonanie exekúcie sa neuplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Povinný bol v prílohe návrhu – zmluve o úvere č. 7102920 zo dňa 014.07.2006 označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom, na základe uvedeného súd výzvou dňa 04.07.2025 vyzval oprávneného, aby opravil údaj v návrhu ohľadom typu zmluvy, na podklade ktorej vznikol nárok vymáhaný exekučným titulom. Súd alternatívne vyzval oprávneného, aby nespotrebiteľský charakter zmluvy preukázal ďalšími listinami. Oprávnený bol v predmetnej výzve poučený o následkoch neodstránenia vád. Oprávnený dňa 15.07.2025 predložil súdu Opravu návrhu spolu s vyjadrením, v ktorom uviedol tvrdenie, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ust. a nasl. v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. a nasl. („“) v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia má daná zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa ) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetnom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Zmluva sa uzatvorila v zmysle a nasl. , z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, resp. súdnym tajomníkom, na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil. Súd sa oboznámil s predloženou Zmluvou č. 7102920 zo dňa 04.07.2006 a zistil, že zmluva o úvere, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola podpísaná oprávneným a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom, nakoľko je fyzickou osobou, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom, nakoľko je právnickou osobou, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy má súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Súd považoval za nesporné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 7102920 zo dňa 04.07.2006, pričom uvedená zmluva bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami . Aplikácia by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v právnych predpisoch upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Ustanovením (účinným od 1. januára 2000 do 24. novembra 2004) bol do práva Slovenskej republiky vnesený pojem tzv. „typovej“ zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V období od 25. novembra 2004 do 30. júna 2007 potom zmenené znenie už definovalo „typové“ zmluvy ako zmluvy „spotrebiteľské,“ ktorými boli zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. následne definoval spotrebiteľské zmluvy v „obnovenom“ ustanovení , a to od 1. apríla 2004. Zmluva o úvere uzatvorená medzi

oprávneným a povinným dňa 04.07.2006 bola a je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č, v poslednom znení, keďže tu išlo o zmluvu uzavretú (formálne) podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil a ani nemal možnosť ovplyvniť. Daná zmluva zároveň spadla do definície spotrebiteľskej zmluvy podľa účinného od 01.04.2004. Súd ďalej uviedol, že účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, len ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Pokiaľ sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, musia byť prednostne použité ustanovenia a to aj v tom prípade, že by sa inak použili normy . Daný princíp bol zavedený do nášho právneho poriadku tým, že sa pristúpilo k ochrane spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že textácia uvedeného pravidla bola do ustanovenia veta posledná, zavedená až 01.04.2015. Dané bolo potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 MCdo 12/2014 a 3 MCdo 14/2014 kde súd judikoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy zavádzajúce toto ustanovenie nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že cieľom daného ustanovenia bolo deklaratórne potvrdenie správnosti predtým platného výkladu v spotrebiteľskom práve. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že v danom prípade sa celý právny režim bude spravovať ustanoveniami a jediné, čo bude regulované bude len právny základ záväzku.

Súd dospel k záveru, že oprávnený trvá na svojom názore o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy a na danom označení v návrhu na vykonanie exekúcie z uvedeného je zrejmý rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto súd dospel k záveru, že v danom exekučnom konaní neboli zo strany oprávneného splnené procesné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, z tohto dôvodu súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.

3. Oprávnený podal v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že neexistuje žiaden dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj žiaden dôvod pre zastavenie exekúcie. Hmotnoprávnym základom právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je zmluva o úvere z roku 2006. Zmluva je uzavretá v režime ( a nasl.). Právna úprava tzv. typových zmlúv v v znení neskorších predpisov bola verejnoprávna úprava, nie súkromnoprávna úprava. Pozostávala len z jedného ustanovenia a jednej legálnej definície. Neobsahovala žiadnu sankciu (napr. v podobe neplatnosti – ako v prípade neprijateľných podmienok). Išlo teda zjavne o obsolétnu právnu úpravu bez akéhokoľvek vzťahu k . Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 04.07.2006 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 7102920, a základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 1659,70 Eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „“ v príslušnom gramatickom tvare). V zmysle ust. má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa ) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Zmluva sa uzatvorila v zmysle a nasl. z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné

odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: ,,Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).“ V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci D. E. proti Bay Wa AG ublikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 – 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Vyššie uvedenú argumentáciu oprávneného potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 21 CoE/378/2016-53, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) v znení prijatom novelou síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť Zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedeného s určitosťou vyplýva, že vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď aplikoval ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa ochrany spotrebiteľa nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa , sa zmluva o úvere považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako . Toto ustanovenie zákona má kogentný charakter, nakoľko nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvné strany zmluvu o úvere uzatvorili podľa , aplikácia , či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Ustanovenia o neprijateľných podmienkach nie je možné aplikovať na zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá ako zmluva o úvere v zmysle .

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že samotná skutočnosť a to zotrvanie oprávneného na názore o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere je dôvodom pre zamietnutie návrhu oprávneného. Súdu nie je zrejmé o aký rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom sa má jednať (uvedený rozpor vyšší súdny úradník bližšie nešpecifikoval).

11. V prejednávanej veci oprávnený uplatňuje nárok na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 31Up/927/2018 zo dňa 05.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 03.01.2019, vydaný vyšším súdnym úradníkom.

12. K argumentácii oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 04.07.2006, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným, sťažnostný súd udáva, že nemožno súhlasiť s právnym názorom oprávneného v podanej sťažnosti, keď niet pochybností o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom vyšší súdny úradník správne poukázal na ust. . Právny názor oprávneného, ktorý argumentuje tým, že v prípade dotknutej zmluvy o úvere nešlo súčasne o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva o úvere sa spravuje len ustanoveniami , tak nemá oporu v a ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Sťažnostný súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami . Aplikácia by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v ( a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou (lex specialis).

13. Exekučný poriadok v zákonom vymedzených prípadoch (§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku) pripúšťa aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ teda je exekučný súd oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum platobných rozkazov z pohľadu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľov je tiež namieste, aby vykonal prieskum plnenia priznaného zo spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu dodržania všeobecnej zákonnej úpravy či z pohľadu rešpektovania dobrých mravov. Pričom práve v súvislosti s vykonaním exekúcie na podklade platobného rozkazu vydaného v spotrebiteľskom spore je potrebné dať do pozornosti zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR prijaté v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Plz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, „ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku súdneho dvora C-448/17 a „majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola

zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie – konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49).“

14. Súd sa však v konečnom dôsledku nestotožňuje so stanoviskom vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že samotná skutočnosť, že oprávnený zotrval na názore o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, je dôvodom pre zamietnutie návrhu oprávneného. Ak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že si v danom prípade oprávnený uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorú zmluvu má súd k dispozícii), bolo povinnosťou vyššieho súdneho úradníka takto uplatnený nárok podrobiť prieskumu v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a nie návrh oprávneného bez náležitého odôvodnenia zamietnuť.

15. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa zrušil napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 22Ek/1700/2025 zo dňa 16.07.2025 s tým, že úlohou vyššieho súdneho úradníka bude podrobiť uplatnený nárok oprávneného prieskumu v súlade s ust. Exekučného poriadku a to v kontexte ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Súdneho dvora EÚ.

16. Podľa ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

17. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd rozhodoval v kontexte ust. § 35 Exekučného poriadku s tým, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov sťažnostného konania. V čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, pričom tento si nárok na náhradu trov v konaní o podanej sťažnosti ani neuplatnil. V tomto štádiu konania je účastníkom exekučného konania výlučne oprávnený a teda niet subjektu, ktorého by bolo možné k náhrade prípadných trov konania zaviazať, povinný sa stáva účastníkom exekučného konania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).