Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-52-2025.pdf
PDF · 98.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/52/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky/manželky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Michal Murina, advokát so sídlom Chlebnice 190, proti manželovi: E. E. C., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XXXX/X, G. C., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Michaela Pagáčiková, advokátka so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: H. G. C., nar. XX.XX.XXXX a I. E. C., nar. X.X.XXXX, mal. deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, takto
r o z h o d o l :
I/ Súd r o z v á d z a manželstvo E. E. C., nar. XX.XX.XXXX a A. B. C., J. B. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 21.07.2020 v D. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku III, ročník 2020, strana 156, por. č. 3.
II/ Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom H. G. C.,18.10.2020 a I. E. C., nar. XX.XX.XXXX a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.
III/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 20.5.2025 navrhovateľka/manželka žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo s manželom, maloleté deti I. E. C., nar. X.X.XXXX a H. G. C., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Zároveň navrhla, aby otec mal. detí bol zaviazaný prispievať na výživu mal. I. E. C., nar. X.X.XXXX sumou 1000 Eur mesačne a na výživu mal. H. G. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 1000 Eur mesačne. Navrhla ešte, aby súd neupravil styk detí s otcom.
2. Navrhovateľka/manželka návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 21.7.2020 v D. a pochádzajú z neho dve maloleté deti – H. G. C., nar. XX.XX.XXXX a I. E. C., nar. X.X.XXXX. Spočiatku bolo ich manželstvo usporiadané, ale postupne došlo k zhoršeniu ich spolužitia. K zhoršeniu spolužitia prispel aj alkohol a agresívne správanie manžela. Manžel mal aj viac konfliktov v práci, kvôli jeho správaniu. Manželka upozorňovala manžela na jeho nevhodné správanie, ale ten ho odmietal riešiť erudovanou ľudskou pomocou. Tvrdil, že pracuje, teda má nárok odreagovať sa alkoholom. Tvrdil tiež, že manželka ako matka má väčšiu pohodu, preto má jeho správanie akceptovať. Manžel zastrašoval manželku tým, že on má občianstvo L. M. B. ( ďalej len „ N.“ ) a keď sa s ním rozvedie, tak ona v N. nemôže zostať a deti zostanú u otca, lebo je finančne zabezpečený. Navrhovateľka tiež vie o nevere manžela. Navrhovateľka navrhla mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. Hoci manžel sa toho času nachádza na Slovensku, má v úmysle koncom mája odísť do N.. Zdravotný stav mladšieho dieťaťa je dobrý. Zdravotný stav staršieho dieťaťa je dlhodobo komplikovaný, pretože mal. H. G. má
diagnostikovaný ťažký autizmus. Obe deti sú citovo naviazané na matku. Manžel sa ku manželke nespráva tak, ako by sa správať mal. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo narušené, čo má negatívny vplyv na výchovu detí. Navrhovateľka nemá záujem ďalej zotrvávať v manželskom zväzku s manželom.
3. Vzhľadom na to, že ide o konanie s cudzím prvkom, pretože manželia majú obvyklý pobyt na území N., súd sa zaoberal otázkou, či má právomoc na konanie o rozvod manželstva. Súd dospel k záveru, že právomoc na konanie o rozvod manželstva má, pretože obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky ( čl. 3 písm. b/ Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí ( ďalej len „ Nariadenie“) .
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi navrhovateľky/manželky a manžela, vyjadrením kolízneho opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný.
5. Podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine“) :
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka/manželka sa domáha rozvodu ich manželstva s manželom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z ich manželstva. V rámci svojho výsluchu navrhovateľka/manželka uviedla, že s manželom žili v L. M. B.. Uviedla, že problémy medzi nimi nastali po narodení ich druhej dcéry. Starostlivosť o ňu bola veľmi náročná. Dôvod, pre ktorý sa rozhodla podať návrh na rozvod je, že zhruba pred tri a pol rokom začal manžel nadmerne požívať alkoholické nápoje, bolo to aj päť krát do týždňa. Podľa navrhovateľky/ manželky najhoršie bolo, že ich v noci budil tým, že spieval, púšťal si nahlas hudbu; ona ho v noci hľadala, opitého ho našla na terase. Manžel na všetko povedal, že on pracuje, finančne zabezpečuje rodinu a tak má právo sa „ zresetovať „ a ona len sedí doma. Keď začal študovať v škole, tak už bol v práci stále. Keď ho požiadala, aby jej pomohol s deťmi alebo v domácnosti, tak sa rozčúlil, že on pracuje a zarába a nemá čas na takéto veci. Cez víkendy chodieval na lyžovačky a konferencie a keď mu povedala, že tam nemusí chodiť, tak to odmietol, že je to súčasť jeho práce. Ona mu povedala, že musí ísť domov, čím myslela, že pôjde na Slovensko, lebo už nevládala, potrebovala si psychicky oddýchnuť. Manžel súhlasil, aby odišla na pol roka na Slovensko aj s deťmi a že on si dovtedy ukončí školu. Zistila, že v škole pokračuje, ale v práci skončil k 30. 6. 2025. S manželom sa po tom, ako odišla na Slovensko dohodli, že pôjdu spolu do manželskej poradne a že sa pokúsia ich manželstvo zachrániť. Manžel síce na Slovensko prišiel, ale ihneď si rozložil počítač a do žiadnej manželskej poradne nešiel. Ona v čase, keď bol manžel na Slovensku, našla v jeho mobile komunikáciu s nejakou ženou, kde boli samé srdiečka. Počkala, kým manžel pôjde do Istanbulu a tam mu povedala o svojom zistení. Manžel je totiž výbušný a agresívny a ona má z neho strach. Povedala mu vtedy, že už vie, že ju podvádza. Manžel jej na to povedal, že je to klamstvo a že tomu nesmie veriť; ona mu povedala, že to našla v jeho mobile. Na to sa rozčúlil, že prečo mu pozerá do jeho mobilu. Uviedla, že s manželom síce žijú v spoločnej domácnosti a hospodária spolu, ale intímne spolu nežijú tri a pol roka. Netrávia spolu voľný čas, pretože s ich autistickou dcérou sa nedá chodiť na výlety alebo dovolenky, takže ona je stále doma a manžel sa vo svojom voľnom čase venuje vlastným aktivitám. Ona už nie je ochotná za žiadnych okolností obnoviť spolužitie s manželom.
7. Manžel v rámci svojho výsluchu uviedol, že s rozvodom súhlasí, ale nie s dôvodmi, ktoré uviedla manželka. Poprel, že by sa voči manželke dopustil násilia, že by nadmerne požíval alkoholické nápoje
a že by komunikoval s inou ženou. Uviedol, že manželka sa pred nejakým rokom až rokom a pol zmenila. Už nemala záujem tráviť s ním čas tak, ako ho zvykli tráviť dovtedy, napr. večer sa hrali kocky alebo karty. Hovorila, že je vyčerpaná, lebo sa celý deň starala o deti. On jej uznal, že je unavená, ale predpokladal, že táto situácia môže byť spôsobená aj tým, že manželka dlhý čas trpí depresiami a keď sa cítila lepšie, tak si sama bez konzultácie s lekárom znížila dávku liekov. On jej hovoril, aby sa najprv poradila s lekárom, ale ona neposlúchla. Zmenila aj spôsob komunikácie s ním, veľmi ju obmedzila; on mal pocit, že je už naňho alergická. Poprel, že by nepomáhal s výchovou detí a málo času trávil doma. Nie je pravdou, že by spolu nežili intímne tri a pol roka - môže to byť tak rok – rok a pol a to z dôvodu, že manželka chcela spať v jednej izbe s ich zdravotne postihnutou dcérou. S rozvodom súhlasí, pretože ostal veľmi nepríjemne prekvapený tým, že manželka mu po získaní zelenej karty tvrdila, že chce ísť konečne navštíviť rodinu na Slovensku, ale nakoniec ho postavila pred hotovú vec, že podala návrh na rozvod. Ich pôvodná dohoda bola, že on v máji roku 2025 príde na Slovensko, kde si vybaví nejaké pracovné veci a potom sa všetci spoločne vrátia do N.. Keď ale bol pracovne v A., tak mu manželka poslala správy, že ju podvádza. On sa jej pýtal, že odkiaľ niečo také má, na čo mu ona povedala, že sa o tom s ním baviť nebude, že to bude dokladovať na súde. Potom mu ešte v priebehu týždňa alebo dvoch povedala, že dostane papiere zo súdu. Keď tu na začiatku mája prišiel, tak sa ubytoval u manželky v byte, ktorý mala prenajatý v G. C., ale po tom, čo mu manželka poslala správy ohľadne údajne nevery, tak ho síce do bytu vpustila, aby sa stretol s dcérami, ale potom už býval u svojich príbuzných. Doplnil ešte, že s deťmi chodieval na dlhé vychádzky tam, kde bývali. Posledný rok až dva už manželka na žiadne výlety chodiť nechcela, pretože cestovanie s chorou dcérou bolo príliš náročné. Uviedol, že minulý rok si bol jedenásť krát zalyžovať a tiež chodieva na konferencie, ale to je súčasť jeho práce, pretože pracuje ako docent na univerzite. Účasť na konferenciách nie je povinná, ale očakáva sa to od človeka v jeho pozícii. Uviedol, že absolvoval jednu až tri konferencie ročne, každá v trvaní dva až štyri dni. Doplnil ešte, že manželka mala prístup k peniazom na jeho účte, pretože mala dve karty viazané na jeho účet. Čo sa týka jeho štúdia manažmentu, tak je pravdou, že manželka k tomu mala výhrady a v štúdiu ho nepodporovala. On si ale toto štúdium chcel urobiť, aby si ako manažér mohol sám organizovať čas. On v minulosti neinicioval návštevu manželskej poradne, lebo si myslel, že na ich vzťahu by v prvom rade mali zapracovať oni dvaja tak, že budú spolu komunikovať. Manželka si ale vždy večer išla ľahnúť bez toho, aby sa porozprávali.
8. Z písomného vyhlásenia C. O., nar. XX.X.XXXX, ktoré predložila navrhovateľka/manželka súd zistil, že v rodine manželov C. bola pomáhať dva krát, vždy na tri mesiace. C. O. uviedla, že zo začiatku sa jej situácia v rodine C. javila veľmi dobre, no postupne sa začalo objavovať čoraz viac napätia a atmosféra v rodine sa zhoršovala. Podľa jej vnímania bol manžel navrhovateľky ten článok v rodine, ktorý svojou prítomnosťou vytváral dusnú atmosféru. Navrhovateľka bola často úplne vyčerpaná – boli dni, keď si nedokázala nájsť ani 10 minút pre seba, lebo celý deň bola naplno pri deťoch. Keď sa po takomto dni večer vrátil manžel navrhovateľky z práce s tým, že si chce v pokoji sadnúť pred televízor s pohárom v ruke, bez ohľadu na to, čo sa v ten deň dialo, pôsobilo to veľmi necitlivo. Nepríjemná bola tiež jeho častá poznámka, že on je ten, kto zarába a teda očakáva, že domácnosť bude fungovať. Manžel navrhovateľky si po dlhej službe domov často priniesol so sebou aj fľašu a stávalo sa, že sa výrazne opil. Vtedy zvykol hovoriť veľmi nevhodné veci, často smerované agresívne voči manželke. Raz medzi navrhovateľkou a jej manželom došlo k hádke. Keď videla, že sa to začína vyostrovať, tak odišla aj s maloletou H. do obývačky a pustila jej rozprávky. Navrhovateľka s manželom ostali dolu s maloletou I.. Hádali sa veľmi nahlas a počula, ako E. na B. kričí a nadáva jej. Zrazu sa ozvala silná rana. O chvíľu prišla B. hore so zvyškom rozbitej detskej fľaše v ruke. Povedala, že po nej manžel hodil fľašu, netrafil ju, ale fľaša sa rozbila o stenu. Potom do rodiny manželov C. prišla ešte raz. Počas druhého pobytu bola svedkom viacerých hádok a nepríjemných situácií. Manžel navrhovateľky pravidelne pil a neustále manželku kritizoval, nech urobila čokoľvek. Vtedy jej už aj hovorila, že by od neho najradšej odišla, ale bála sa, lebo sa jej vyhrážal, že keď ešte nemá vybavené doklady v N., deti jej vezmú a ona ostane na ulici. S deťmi takmer vôbec nepomáhal. Počas víkendov si chodil po svojom - na túry, na konferencie. Navrhovateľka mu to nezakazovala, lebo jej stále opakoval, že on je ten, kto pracuje a zarába a preto má právo si oddýchnuť.
9. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko narušené a manželstvo nespĺňa svoj účel, ktorý podľa zákona o rodine spočíva vo vytvorení trvalého a harmonického životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že manželstvo je dlhý čas neusporiadané a hoci manželia spolu formálne žijú v spoločnej domácnosti, ich komunikácia je narušená, netrávia spolu voľný čas, nemajú intímny život a neposkytujú si vzájomne podporu a pomoc. Čo sa týka príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi,
tak obaja manželia súdu tvrdili odlišné príčiny. Navrhovateľka/manželka tvrdila, že manžel nadmerne požíval alkoholické nápoje, nepomáhal jej s výchovou detí a s domácnosťou, zdržiaval sa často mimo domácnosti, jeho správanie voči nej bolo výbušné a agresívne. Tvrdila aj, že manžel sa dopustil nevery. Manžel síce súhlasil s rozvodom manželstva, no všetky manželkou tvrdené dôvody rozvratu ich vzťahu poprel. Uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí preto, lebo manželka mu zatajila, že chce podať žiadosť o rozvod a postavila ho pred hotovú vec. V rámci svojho výsluchu manžel opísal ich manželstvo ako fungujúce a v podstate bezproblémové, no na druhej strane uviedol, že súhlasil s návrhom manželky, aby spolu navštívili manželskú poradňu, čo nasvedčuje tomu, že aj on si bol vedomý určitých problémov v ich vzťahu. Z výsluchu navrhovateľky a písomného vyhlásenia C. O. súd považuje za preukázané, že príčinou zhoršenia vzťahov medzi manželmi bolo správanie sa manžela – konkrétne nadmerné požívanie alkoholických nápojov, nezapájanie sa do výchovy detí a starostlivosti o domácnosť, hrubé správanie sa manžela voči navrhovateľke. Súd ale konštatuje, že nebolo preukázané, že by sa manžel voči manželke dopustil nevery, ani fyzického násilia. Manžel tvrdenie navrhovateľky o nevhodnej komunikácii s inou ženou poprel a navrhovateľka na preukázanie svojho tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy. Čo sa týka tvrdenia o fyzickom násilí, vo svojom písomnom vyhlásení síce C. O. uviedla, že navrhovateľka/manželka sa po hádke s manželom vrátila ku nej so zvyškom rozbitej detskej fľaše v ruke a povedala jej, že po nej E. hodil fľašu, ale netrafil ju a fľaša sa rozbila o stenu, no súd toto nepovažuje za dostatočný dôkaz o fyzickom útoku na navrhovateľku/manželku zo strany manžela. C. O. nebola priamou svedkyňou konfliktu medzi manželmi, kedy malo dôjsť k útoku na manželku tým, že po nej manžel hodil detskú fľašu – vo svojom vyhlásení uviedla, že po tom, čo sa vyostrila hádka medzi manželmi, tak odišla z izby aj s mal. H. , ktorej v inej izbe pustila rozprávky. Uviedla síce, že z izby, kde sa nachádzali manželia, sa ozvala silná rana, ale nevedela, čo sa tam deje. Následne C. O. vlastne len zreprodukovala tvrdenie samotnej navrhovateľky/manželky, že do nej manžel hodil detskú fľašu. Iný dôkaz o fyzickom útoku na navrhovateľku/manželku zo strany manžela predložený nebol. Navrhovateľka/manželka síce predložila súdu aj ďalší listinný dôkaz – svedectvo P. G., ktorý mal (zrejme) preukázať fyzické násilie manžela voči navrhovateľke/manželke - z tohto dôkazu je však zistiteľné len to, že manžel navrhovateľky sa dopustil v minulosti – pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou - fyzického násilia voči P. G., ktorá bola jeho predošlou manželkou. Toto svedectvo však nevypovedá nič o tom, či sa manžel navrhovateľky dopustil násilia voči samotnej navrhovateľke/manželke.
10. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vzhľadom na Q., R. A. S. C. L. D. T., T. S. T. E. G. P. U. V. N., súd sa predovšetkým zaoberal tým, či má právomoc vo veci konať. Vzhľadom na to, že súd zistil, že obvyklý pobyt maloletých detí nie je na území Slovenskej republiky, dospel k záveru, že právomoc konať nemá.
11. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. čl. 18 Nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Manželia – rodičia maloletých detí zhodne uviedli, že po uzavretí manželstva na území Slovenskej republiky vôbec nežili, celý čas žili len v N., kde sa im narodili deti a kde žijú doteraz. Pokiaľ aj otec maloletých detí dal matke maloletých detí súhlas, aby s deťmi vycestovala na Slovensko, tento súhlas bol udelený len na dočasný pobyt, čoho si je matka maloletých detí vedomá. V rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 9. 7. 2025 uviedla, že dohoda medzi ňou a otcom maloletých detí bola taká, že na Slovensku bude aj s deťmi pol roka a potom sa vrátia do N.. Obvyklý pobyt maloletých detí je teda jednoznačne na území N., nie na území Slovenskej republiky a preto súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať o úprave rodičovských práv a povinností. Právomoc súdu Slovenskej republiky nebola založená ani dohodou účastníkov podľa čl. 10 nariadenia, pretože otec maloletých detí nesúhlasil, aby o úprave rodičovských práv a povinností rozhodoval súd Slovenskej republiky.
14. Čo sa týka určenia výživného, podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
15. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
16. Podľa čl. 10 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
17. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu aj v prípade určenia výživného je obvyklý pobyt dieťaťa. Nariadenia neobsahujú legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletých detí je na území N., ako už bolo uvedené vyššie. Súd na území Slovenskej republiky potom nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane výživného, táto právomoc patrí miestne príslušnému súdu USA.
18. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
19. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
20. Keďže súd zistil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pre tento nedostatok konanie zastavil.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku sú účastníci oprávnení podať odvolanie v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Námestovo.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.