Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/1807/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598 právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. A., nar. X.X.XXXX, občan B. C. D. E., posledné trvalé bydlisko v SR F. X, XXX XX B. B., o vymoženie pohľadávky vo výške 331,42 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1807/2025 zo dňa 11.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1807/2025 zo dňa 11.07.2025 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu z r u š u j e.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 18.6.2025, domáhal od povinného vymoženia 331,42 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Rob/533/02 zo dňa 12.8.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.2002 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/1807/2025 zo dňa 11.07.2025 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. V predmetnom uznesení vyšší súdny úradník poukázal na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky prijaté v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonávať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom, resp. súdnym tajomníkom, priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní a od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku Súdneho dvora C-448/17 a majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu. Ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší

súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Súd v danej veci zistil, že exekučný titul v tomto konaní - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica. sp. zn. 1Rob 533/02 zo dňa 12.8.2002 bol vydaný súdnym tajomníkom, z tohto dôvodu v danej veci ex offo preskúmaval existenciu neprijateľných súdnych podmienok v zmysle vyššie uvedenej judikatúry. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle . Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa Exekučného poriadku. Návrh na vykonanie exekúcie podľa dikcie Exekučného poriadku obligatórne obsahuje okrem náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie v časti „H“ Vyhlásenia a návrh aj vyhlásenie, či na podklade exekučného titulu ohľadom toho istého nároku je vedené iné exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie, taktiež vyhlásenie, či oprávnený môže vyžadovať splnenie vymáhaného nároku zároveň od iných osôb, či nárok priznaný exekučným titulom vyplýva zo zmenky, resp. či sa návrhom uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preskúmaním návrhu súd zistil, že oprávnený v časti H) návrhu označil, že návrhom na vykonanie exekúcie sa neuplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Povinný bol v návrhu označený len rodným číslom, na základe uvedeného súd dňa 27.6.2025 vyzval oprávneného, aby predložil na posúdenie zmluvu, na základe ktorej vznikol nárok vymáhaný v tomto konaní. Oprávnený bol v predmetnej výzve poučený o následkoch neodstránenia vád. Oprávnený dňa 4.7.2025 predložil súdu Opravu návrhu spolu so Zmluvou č. 6010626 zo dňa 24.4.2002 ako aj vyjadrenie, že táto zmluva ktorú uzatvoril s povinným, nebola zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva bola uzatvorená podľa ust. a nasl. v znení neskorších predpisov. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Zmluva sa uzatvorila v zmysle a nasl. , z čoho podľa názoru oprávneného jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, resp. súdnym tajomníkom, na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil. Súd sa oboznámil so predloženou Zmluvou č. 6010626 zo dňa 24.4.2002 a zistil, že zmluva o úvere, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola podpísaná oprávneným a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom, nakoľko je fyzickou osobou, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom, nakoľko je právnickou osobou, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy má súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Súd považuje za nesporné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 6010626 zo dňa 24.4.2002, pričom uvedená zmluva bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami . Aplikácia by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v právnych predpisoch upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Aj keď v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, na zmluvný vzťah oprávneného a povinného je potrebné aplikovať právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa. Ustanovením (účinným od 1. januára 2000 do 24. novembra 2004) bol do práva Slovenskej republiky vnesený pojem tzv. „typovej“ zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa tohto zákona typová zmluva nesmela obsahovať: a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V období od 25. novembra 2004 do 30. júna 2007 potom zmenené znenie už definovalo „typové“ zmluvy ako zmluvy „spotrebiteľské,“ ktorými boli zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. následne definoval spotrebiteľské zmluvy v „obnovenom“ ustanovení , a to od 1. apríla 2004. Hoci zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 24.4.2002 nemohla spadať do definície spotrebiteľskej zmluvy podľa účinného od 01. 04. 2004, nemôže byť sporu o tom, že táto zmluva bola a je typovou (spotrebiteľskou) zmluvou v zmysle v znení účinnom do 31. 12. 2002, keďže tu išlo o zmluvu uzavretú (formálne) podľa , a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil ani nemal možnosť ovplyvniť. Súd dospel k záveru, že oprávnený síce doplnil zmluvu, na podklade ktorej vznikol vymáhaný nárok podľa výzvy súdu, ale súčasne oprávnený trvá na svojom názore o nespotrebiteľskom charaktere tejto zmluvy. Z uvedeného je zrejmý rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučného poriadku, a preto súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní neboli zo strany oprávneného splnené procesné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Oprávnený podal v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že oprávnený rozumie a nerozporuje, že exekučné konanie sa po zastavení tzv. starej exekúcie riadi účinnou úpravou exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku. No oprávnený tvrdí, že ani v zmysle účinnej právnej úpravy Exekučného poriadku neexistuje žiaden dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj žiaden dôvod pre zastavenie exekúcie. Hmotnoprávnym základom právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je zmluva o úvere z roku 2002. Zmluva je uzavretá v režime ( a nasl.) Exekučným titulom je platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku 2002. V tom čase nedefinoval pojem „spotrebiteľ“ a ani „spotrebiteľská zmluva“ a ani právny poriadok neobsahoval právny inštitút „neprijateľných podmienok“. V čase vydania exekučného titulu dokonca Slovenská republika ani nebola členom Európskej únie, a preto súd vydávajúci platobný rozkaz nebol povinný a ani oprávnený aplikovať komunitárne právo vrátane eurokonformného výkladu. Exekučný titul bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ( v znení neskorších predpisov), ktorého znenie účinné v čase vydania exekučného titulu rovnako nepoznalo žiadne spotrebiteľské právo, spotrebiteľské zmluvy a ani neprijateľné zmluvné podmienky. To isté platí v prípade pôvodného Zákona o ochrane spotrebiteľa ( v znení neskorších predpisov), do ktorého znenia boli zakotvené spotrebiteľské zmluvy rovnako v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť dňa 25.11.2004). Právnu úpravu neprijateľných podmienok obsahoval následne až súčasný Zákon o ochrane spotrebiteľa ( v znení neskorších predpisov – viď. ustanovenie ). V žiadnom prípade nemožno vztiahnuť na exekučný titul hmotnoprávnu úpravu, ktorá v čase vydania exekučného titulu neexistovala (!!!) a z dôvodu tejto neexistentnej právnej úpravy odmietnuť právnu ochranu časti nárokov podľa exekučného titulu. Takýto postup exekučného súdu by bol jednoznačne arbitrárny a predstavoval by odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Právna úprava tzv. typových zmlúv v v znení neskorších predpisov bola verejnoprávna úprava, nie súkromnoprávna úprava. Pozostávala len z jedného ustanovenia a jednej legálnej definície. Neobsahovala žiadnu sankciu (napr. v podobe neplatnosti – ako v prípade neprijateľných podmienok). Išlo teda zjavne o obsolétnu právnu úpravu bez akéhokoľvek vzťahu k . Čo sa týka úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, exekučný súd v uznesení uviedol, že je neprípustná taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom prípade mal súd za to, že z priloženej spotrebiteľskej zmluvy a návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. a ust. . Ročná úroková sadzba úveru (v zmysle zmluvy o úvere). Exekučný súd tu však opomína, že zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2002, kedy bola úplne zvyčajná úplne iná výška úrokov, ako je tomu v súčasnosti. Exekučný súd naviac (s ohľadom na ustanovenie , ktoré však bolo účinné až od 01.01.2008) referuje na úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, no neuvádza, aké existovali úrokové sadzby bánk v roku 2002. Exekučný súd naviac v súvislosti s výškou úroku 0,25% denne z dlžnej čiastky cituje súdnu judikatúru, no ide o súdnu judikatúru vychádzajúcu zo skutkového stavu dávno po čase uzavretia zmluvy o úvere (rok 2002). V čase uzavretia zmluvy o úvere bola sadzba 0,25% denne z dlžnej čiastky všeobecne akceptovaná. Hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0.25% za každý deň omeškania bolo predmetom viacerých

konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra 2004; Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22. septembra 2005; Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22. septembra 2005). V konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované: „dohodnutý úrok z omeškania vo výške 1% denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“ (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7 Cmdo 13/94). Zmluvná pokuta vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (Rozsudok zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33 Odo 588/2003 publikovaný pod číslom C 2801). Napokon, zmluvná pokuta vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením povinnosti (napr. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. februára 2010, č.k. 5Co/16/2010 publikovaný na G.). Oprávnený zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie o občianskoprávnom spore so zohľadnením argumentácie spotrebiteľským právom. Argumentácia exekučného súdu vedie k záveru, že v podstate akékoľvek súdne rozhodnutie (zjavne nespadajúce pod spotrebiteľské právo), ktoré priznáva právo na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie a neskôr na zastavenie exekúcie súdom. Dosadené do pomerov predmetnej exekučnej veci, exekučný súd tvrdí, že právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v čase, keď žiadne spotrebiteľské právo (vrátane neprijateľných podmienok) neexistovalo, nie je spôsobilý exekúcie, pretože je rozporný s dobrými mravmi. Takýto právny záver je neprijateľný. Rozpor s dobrými mravmi v žiadnom prípade nemôže byť ani dôvodom na zastavenie exekúcie ani dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Či už dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú vymedzené taxatívne a predstavujú výnimku z pravidla v podobe výnimiek, kedy exekučné konanie prebehnúť nemôže. V prípade výnimky z pravidla dovodila súdna prax použitie reštriktívneho výkladu (napr. ÚS ČR III.ÚS 3593/14). Exekučný súd naproti tomu použil výklad extenzívny, keď dôvod na zastavenie exekúcie súdom neprípustne vztiahol aj na prípad rozporu s dobrými mravmi.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že samotná skutočnosť a to zotrvanie oprávneného na názore o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere je dôvodom pre zamietnutie návrhu oprávneného v celom rozsahu. 11. V prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa jednalo o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), kde dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený mohol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný súd v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie, pričom ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný, je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (v celom rozsahu alebo v časti).

12. V prejednávanej veci oprávnený uplatňuje nárok na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 1Rob/533/02 zo dňa 12.8.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.2002, vydaný súdnou tajomníčkou.

13. Je pravdou, že čase vydania exekučného titulu neobsahoval ustanovenia o ochrane práv spotrebiteľa, uvedené ustanovenia boli do inkorporované až účinným od 01.04.2004. Z predloženého exekučného titulu je teda zrejmé, že oprávneným uplatnený nárok v základnom konaní nebol zo strany súdu predmetom prieskumu z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V prejednávanom prípade išlo však nesporne o spotrebiteľský spor, nakoľko povinný (žalovaný) je fyzická osoba, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. V tejto súvislosti vyšší súdny úradník správne poukázal na ustanovenia ) a b) a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, z ktorej si oprávnený ako žalobca uplatnil nároky judikované exekučným titulom. Aj keď sa ustanovenie nachádza v tretej časti zákona upravujúcej úlohy verejnej správy na úseku ochrany spotrebiteľa, má podľa názoru sťažnostného súdu povahu normy súkromného práva, nakoľko definuje typové zmluvy uzatvárané medzi súkromnoprávnymi subjektami – veriteľom, predávajúcim a spotrebiteľom, a aké ustanovenia nesmú tieto typové zmluvy obsahovať, pričom dodržiavanie tohto ustanovenia podliehalo dohľadu orgánov verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa.

14. K argumentácii oprávneného, že v čase vydania exekučného titulu Slovenská republika nebola členom Európskej únie a preto súd vydávajúci platobný rozkaz nebol povinný a ani oprávnený aplikovať komunitárne právo vrátane eurokonformného výkladu súd poukazuje na ust. a 4 veta prvá , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov (v súčasnosti ust. ), ktoré nadobudli účinnosť 01.04.2004 a podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak teda bolo povinnosťou veriteľov dať ustanovenia spotrebiteľských zmlúv do súladu s ust. a 54 do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely – a ak tak neurobili, stali sa tieto ustanovenia zmlúv po uplynutí tejto lehoty (absolútne) neplatnými, je len logické, že nároky vyplývajúce z už judikovaných nárokov možno exekučne vymáhať len v rozsahu a v medziach ust. a 54 .

15. Súd sa však v konečnom dôsledku nestotožňuje so stanoviskom vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že samotná skutočnosť, že oprávnený zotrval na názore o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, je dôvodom pre zamietnutie návrhu oprávneného v celom rozsahu. Oprávnený, ktorý síce zotrval na svojom stanovisku, že ním uplatnený nárok nie je nárokom spotrebiteľským, na výzvu súdu v súlade s ust. § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku predložil spotrebiteľskú zmluvu. Ak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že si v danom prípade oprávnený uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou vyššieho súdneho úradníka takto uplatnený nárok podrobiť

prieskumu v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a nie návrh oprávneného bez náležitého odôvodnenia zamietnuť.

16. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa zrušil napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 22Ek/1807/2025 zo dňa 11.07.2025 s tým, že úlohou vyššieho súdneho úradníka bude podrobiť uplatnený nárok oprávneného prieskumu v súlade s ust. Exekučného poriadku a to v kontexte ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Súdneho dvora EÚ.

17. V tejto súvislosti sťažnostný poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PLz. ÚS 1/2022 z 15. júna 2022, podľa ktorého: „Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS.“

18. Podľa ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

19. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd rozhodoval v kontexte ust. § 35 Exekučného poriadku s tým, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov sťažnostného konania. V čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, pričom tento si nárok na náhradu trov v konaní o podanej sťažnosti ani neuplatnil. V tomto štádiu konania je účastníkom exekučného konania výlučne oprávnený a teda niet subjektu, ktorého by bolo možné k náhrade prípadných trov konania zaviazať, povinný sa stáva účastníkom exekučného konania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).