Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-30-2025.pdf
PDF · 73.53 KB
Case nature
Subarea
19C/30/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom: D. X, XXX XX E. proti žalovaným: 1/ F. E., so sídlom: G. B. XX/X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX a 2/ B. H., v zast. F. I. B. H., so sídlom: J. B. K. X, XXX XX L., o žalobe takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Vec p o s t u p u j e Okresnej prokuratúre Košice I.
III. Žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 21.7.2025 podanie označené ako „žaloba“ z dôvodu zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326, marenie spravodlivosti § 344, mučenie a neľudské zaobchádzanie §§ 420 a 425, terorizovanie § 432 v súlade so z. č. 300/2005 Z. z.
2. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že podáva súdu podnet na konanie vo veci trestných činov uvedených na čelnej strane podania, ktorých sa dopustil žalobca, a to F. E. a spoluobžalovaní v tejto trestnej veci uvedení na prednej strane tejto žaloby, pretože konali v rozpore so zákonmi platnými v SR a EÚ, morálkou a dobrými mravmi, pričom žiada o prešetrenie už spáchanej zločinnosti F. E. v popísanom skutku.
3. Poľa ust. § 3 C.s.p. platí, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
4. Podľa ust. § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa ust. § 10 ods. 1 C.s.p. platí, že ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Ustanovenie § 9 C.s.p. explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Slovenský právny poriadok vychádza z toho, že súd musí najprv skúmať, či má právomoc vo veci konať a až potom vykonáva ďalšie procesné úkony.
9. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 9 C.s.p.. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. § 161 ods. 2 C.s.p.).
10. Podľa ust. § 196 ods. 1 Trestného poriadku platí, že trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.
11. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre platí, že okresná prokuratúra prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a zabezpečuje ich vybavenie.
12. Podľa ust. § 234 ods. 1 Trestného poriadku platí, že ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a zároveň o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.
13. Podľa ust. § 237 ods. 1 Trestného poriadku platí, že trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
14. Vychádzajúc z obsahu podania žalobcu, ako aj relevantných právnych noriem upravujúcich zákonom predpokladaný postup orgánov štátu a ich právomoc súd vyhodnotil, že v predmetnej právnej veci nemá danú právomoc konať a rozhodnúť.
15. Ako vyplýva z podania žalobcu, tento sa domáha prešetrenia skutkov, ktorých sa mali dopustiť tretie osoby v súvislosti s ním označovanou stavbou na Štefánikovej ulici v Košiciach, pričom tieto skutky opakovane opisuje a hodnotí ako zločiny aj s uvedením konkrétnych skutkových podstát, ktoré by mali napĺňať. Ak má ktorákoľvek osoba podozrenie zo spáchania akéhokoľvek trestného činu, tieto je povinná oznámiť formou oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, tzv. trestného oznámenia. Na podklade trestného oznámenia dochádza k iniciovaniu postupu pred začatím trestného stíhania, ktoré vedú orgány činné v trestnom konaní, a to policajt a prokurátor. Právomoc súdu rozhodovať o spáchaných trestných činoch je síce daná, avšak až a len na podklade zákonom predpokladaného procesného úkonu prokurátora – obžaloby.
16. Nakoľko podanie žalobcu je s prihliadnutím na jeho obsah nutné vyhodnotiť ako trestné oznámenie, konajúci súd dospel k záveru, že o tomto nie je oprávnený rozhodovať, a právomoc v danej veci prislúcha príslušnej okresnej prokuratúre.
17. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) o žalobe je nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, konanie zastavil a vec postúpil na prejednanie M. N. E. A., ktorá je oprávnená prijímať trestné oznámenia a zabezpečiť ich vybavenie.
18. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p, v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania. Keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorú zavinil žalobca tým, že podal trestné oznámenie súdu, hoci tento nemá právomoc prijímať a vybavovať trestné oznámenia, mal by súd uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania, ktoré im v dôsledku uvedeného vznikli. Vzhľadom však na to, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.