Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31R/5/2025

Uznesenie

18 31R/5/2025

Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého reštrukturalizačného konania dlžníka: DOMOSS TECHNIKA, a.s., sídlo Bratislavská 11/a, 921 01 Piešťany, IČO: 36 228 389, o návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie, takto

r o z h o d o l :

2 31R/5/2025

I. Súd povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka: DOMOSS TECHNIKA, a.s., sídlo A. XX/X, XXX XX B., IČO: 36 228 389.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na povolenie reštrukturalizácie) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Stanislav Demčák, so sídlom kancelárie Bazova 6A, 821 08 Bratislava, značka správcu S1581.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „“) a musí spĺňať náležitosti podľa v spojení s primeraným použitím až 6 a 8 .

V. Súd určuje, že počas reštrukturalizácie budú podliehať súhlasu správcu právne úkony dlžníka v tomto rozsahu: i. zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv; ustanovenie vety druhej o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) tým nie je dotknuté; ii. odmeny a prémie vedúcich pracovníkov; ustanovenie vety druhej tým nie je dotknuté; iii. opravy a investície nad 20.000,- eur; iv. založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby; v. nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe; vi. prevod, prenájom alebo akékoľvek zaťaženie majetku alebo časti majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom; vii. uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke, factoringovom financovaní alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov; viii. zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou; ix. vystavenie a avalovanie zmeniek a iných cenných papierov, kúpa a predaj cenných papierov, x. urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu; xi. urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok; xii. vykonanie iného než bežného úkonu podľa ;

xiii. uzatvorenie zmluvy / uzatvorenie dodatkov k existujúcej zmluve, ktorou sa dlžník zaviaže / zaviazal poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 20.000,- eur; xiv. akékoľvek plnenie dlžníka voči tretej osobe predstavujúce čo i len čiastočné uspokojenie zmluvných alebo mimozmluvných sankcií; xv. urobenie akéhokoľvek právneho úkonu voči spriaznenej osobe s veriteľom prihlásenej pohľadávky; xvi. uznanie prihlásenej pohľadávky popretej správcom v rámci reštrukturalizácie zo strany dlžníka v zmysle , vrátane uznania záväzku pred súdom v konaní o určenie popretej pohľadávky.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o povolení reštrukturalizácie dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

13 31R/5/2025

1. Súd uznesením č. k. 31R/5/2025 – 237 zo 7. júla 2025, právoplatným dňa 12.07.2025, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka, a to na základe návrhu dlžníka na povolenie jeho reštrukturalizácie. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 132/2025 dňa 11.07.2025. Nasledujúcim dňom, t. j. 12.07.2025 sa začalo reštrukturalizačné konanie ( v spojení s ).

2. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

3. Podľa , súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

4. Podľa , (1) posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť, g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, j) deň vyhotovenia posudku. (2) Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných

zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. (3) Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. (4) Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.

5. Podľa , v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

6. Podľa . o správcoch (inak aj len „zákon o správcoch“), ak osobitný predpis10a) ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou10b).

7. Podľa , na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné (c/) Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.

8. Podľa , na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa (a/) odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

9. Podľa , v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.

10. Podľa , v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

11. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) v ustanovení je nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

12. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) v ustanovení je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

13. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

14. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

15. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

16. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

17. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.

18. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

19. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

20. Predmetom tohto rozhodovania súdu po začatí reštrukturalizačného konania je rozhodovanie podľa o tom, či sú splnené podmienky povolenia reštrukturalizácie.

21. Tieto zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje v § 116 ods. 2, pričom majú kumulatívny charakter – teda na povolenie reštrukturalizácie musia byť splnené všetky.

22. Prvou z týchto podmienok podľa je, či reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Náležitosti reštrukturalizačného posudku stanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v .

23. Súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu zistil, že tento obsahuje v súlade s presné označenie dlžníka; podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka; zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal; podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku; podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka; podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť; podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov; označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku; odporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila (/ alternatíva prvá ); deň vyhotovenia posudku.

24. K uvedenému súd osobitne uvádza, že správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok, v tomto posudku dospel k záveru, že dlžník je v úpadku ( ), a to vo forme platobnej neschopnosti, ktorá nastala v marci 2025. V tejto súvislosti správca v reštrukturalizačnom posudku konštatoval, že dlžník mal k 31.03.2025 3 veriteľov, voči ktorým má peňažné záväzky viac ako 90 dní po lehote splatnosti, spolu vo výške 45.778,20 eura, pričom výška všetkých splatných záväzkov dlžníka je vo výške 541.250,-

eur. Súčasne z reštrukturalizačného posudku vyplýva, že dlžník mal k 31.03.2025 peňažné prostriedky vo výške 12.365,93 eura a nemal žiadne pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vymedzuje platobnú neschopnosť právnickej osoby, ktorú právnu formu má aj dlžník, v , a to kombináciou pozitívneho kritéria a negatívneho kritéria. Pozitívne kritérium platobnej neschopnosti právnickej osoby vymedzuje v vete prvej tak, že táto je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, čo, ako to vyplýva z uvedených zistení obsiahnutých v reštrukturalizačnom posudku dlžníka, je v prejednávanej veci splnené (keď vzhľadom na popísaný peňažný majetok dlžníka, ktorý mal k dispozícii k 31.03.2025, nevyplýva schopnosť dlžníka splniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti). Negatívnym kritériom vymedzuje platobnú neschopnosť právnickej osoby v vete tretej prostredníctvom stanovenia právnej domnienky, ktorá určuje, kedy napriek naplneniu pozitívnej podmienky platobnej neschopnosti právnická osoba platobne neschopná nie je (a teda pre záver o platobnej neschopnosti právnickej osoby musí byť kumulatívne splnené pozitívne i negatívne kritérium platobnej neschopnosti), a to tak, že sa táto právna domnienka nastáva za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, ktorými sú (i/) že so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a (ii/) že rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov právnickej osoby a peňažného majetku (pre ktorý rozdiel stanovuje legálnu skratku „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky splatných peňažných záväzkov alebo v dobe dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. A contrario, keď tieto dve podmienku kumulatívne splnené nie sú, nepredpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, a teda právnická osoba je platobne neschopná (preto je dané kritérium označované za negatívnu podmienku platobnej neschopnosti, pretože pre jej naplnenie sa vyžaduje, že nie sú splnené kumulatívne podmienky stanovené v vete tretej ). Správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok, v tomto uviedol, že hodnota peňažného majetku dlžníka, stanovená podľa (vykonávacej) vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti, bola k 31.03.2025 vo výške 481.083,22 eura, pričom výška splatných peňažných záväzkov bola k danému dňu vo výške 541.250,- eur, a teda rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov dlžníka (vo výške 541.250,- eur) a peňažným majetkom (vo výške 481.083,22 eur) je 60.166,78 eura, čo predstavuje 11,12 % z hodnoty splatných peňažných záväzkov dlžníka. Teda, rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov dlžníka a jej peňažného majetku (stanoveného podľa vyhlášky č. ) nie je menej ako desatina výšky splatných peňažných záväzkov, pričom správca v reštrukturalizačnom posudku uviedol, že nie je pravdepodobné, aby tento rozdiel klesol pod desatinu (t. j. 10 %) výšky splatných peňažných záväzkov, a to s poukazom na to, že v čase vypracovania reštrukturalizačného posudku došlo k zosplatneniu bankových úverov. Z uvedeného dôvodu nie je naplnená jedna z kumulatívnych podmienok, výlučne za naplnenia ktorej sa predpokladá platobná schopnosť dlžníka, a preto je dlžník platobne neschopný aj podľa vety tretej , čím je u dlžníka naplnené aj negatívne kritérium platobnej neschopnosti, ktoré je naplnené, ak buď u dlžníka so zreteľom na všetky okolnosti nemožno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a/alebo že rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov právnickej osoby a peňažného majetku (pre ktorý rozdiel stanovuje legálnu skratku „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky splatných peňažných záväzkov alebo v dobe dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.

25. Správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok súčasne odporučil reštrukturalizáciu dlžníka, čo aj podrobne odôvodnil, vychádzajúc pritom zo zisteného splnenia zákonných podmienok odporučenia reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom posudku, stanovených v .

26. Keďže k návrhu pripojený reštrukturalizačný posudok obsahoval odporúčanie reštrukturalizácie dlžníka s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila, musí tento posudok, aby bola splnená prvá z podmienok povolenia reštrukturalizácie, ktorou je, že reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (/ ), spĺňať aj náležitosti stanovené v . Súd preto následne skúmal, či reštrukturalizačný posudok spĺňa aj tieto náležitosti.

27. V nadväznosti na uvedené súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu ďalej zistil, že tento obsahuje v súlade s aj zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich

práv a ekonomických záujmov; podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podstatnej časti podniku dlžníka a podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení (/ v alternatíve zachovania prevádzky podstatnej časti podniku); podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu; vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu; údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch; vyjadrenie audítora, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka (/ alternatíva prvá ).

28. Prílohou reštrukturalizačného posudku je aj zmluva upravujúca odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a samotné vypracovanie reštrukturalizačného posudku, čím posudok spĺňa aj poslednú zákonom o konkurze a reštrukturalizácii v § 110 ods. 4 stanovenú obligatórnu náležitosť.

29. Na základe uvedeného súd konštatuje, že prvá z podmienok povolenia reštrukturalizácie, ktorou je, že reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (/ ), je v prejednávanej veci splnená.

30. Súd súčasne konštatuje, že obsah reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu na povolenie reštrukturalizácie je jasný a zrozumiteľný, čím je splnená ďalšia z podmienok povolenia reštrukturalizácie (/ ).

31. Reštrukturalizačný posudok vypracovala spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. (konajúca komplementárom Mgr. Martinom Molnárom), ktorá je zapísaná v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona o správcoch pod značkou S1752, pričom v tomto zozname má zapísanú kanceláriu s príslušnosťou ku konkurznému súdu Mestský súd Bratislava III, Okresný súd Banská Bystrica a Mestský súd Košice.

32. Keďže v prejednávanej veci je predmetom konania návrh na povolenie reštrukturalizácie, teda ide o reštrukturalizačné konania, v ktorom sa (vždy) podľa § 20a písm. c) bod 4. zákona o správcoch ustanovuje správca na základe náhodného výberu zo správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov, odvolacím konkurzným súdom v týchto konaniach pre Okresný súd Nitra (ako konkurzný súd vecne, kauzálne a miestne príslušný v prejednávanej veci, ktorou procesnou podmienkou – príslušnosťou sa súd zaoberal už v uznesení o začatí reštrukturalizačného konania) je podľa § 196a ods. 3 písm. a) v nadväznosti na ods. 2 písm. c) (a na / bod 4. zákona o správcoch) Krajský súd v Banskej Bystrici.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici je pritom podľa v nadväznosti na ods. 2 jediným odvolacím konkurzným súdom pre všetky reštrukturalizačné konania (v ktorých sa ustanovuje vždy správca náhodným výberom zo správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov - / bod 4. zákona o správcoch), má teda celoslovenskú pôsobnosť a do jeho obvodu patria obvody všetkých konkurzných súdov podľa kauzálne príslušných pre reštrukturalizačné konania, v ktorých, ako súd už uviedol, sa podľa . zákona o správcoch ustanovuje vždy správca náhodným výberom zo správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov.

34. Do obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako funkčne príslušného na konanie o odvolaní vo všetkých reštrukturalizačných konaniach (, ods. 3 písm. a/ v spojení s / bod 4. zákona o správcoch) patrí aj Okresný súd Nitra, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní kauzálne príslušný aj pre obvod Krajského súdu v Bratislave, do ktorého obvodu patrí Mestský súd Bratislava III (/ v nadväznosti na o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky), v ktorom má zriadenú kanceláriu správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok v prejednávanej veci (popri kancelári v obvode Okresného súdu Banská Bystrica a Mestského súdu Košice).

35. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na povolenie reštrukturalizácie je splnená aj podmienka, že reštrukturalizačný posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici), do ktorého obvodu patrí aj Okresný súd Nitra, ktorý je kauzálne príslušný aj pre obvod Krajského súdu v Bratislave, do ktorého obvodu patrí Mestský súd Bratislava III (/ ).

36. Reštrukturalizačný posudok bol vyhotovený dňa 19.06.2025, pričom dlžník podal návrh na povolenie reštrukturalizácie dňa 20.06.2025. Reštrukturalizačný posudok tak v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, čím je splnená ďalšia podmienka povolenia reštrukturalizácie (/ ).

37. Ako súd už uviedol v rámci posudzovania podmienky, či reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (bod 24. odôvodnenia), správca poverený vypracovaním posudku v ňom reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady tak, ako sú tieto normatívne stanovené v . Tým je naplnená aj posledná z kumulatívnych podmienok povolenia reštrukturalizácie (/ ).

38. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky povolenia reštrukturalizácie, stanovené v .

39. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa (v nadväznosti na ods. 2) rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka.

40. Ak súd povolí reštrukturalizáciu, je povinný v tomto uznesení podľa súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, a to podľa / bod 4. zákona o správcoch spomedzi tých správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote ( ) prihlásili svoje pohľadávky, a (iii/) určiť rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu.

41. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o určení rozsahu právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, súd poukazuje na to, že podľa doktríny konkurzného práva, súd pri stanovení ich rozsahu vychádza z posudku priloženého k návrhu na začatie konania, pretože vymedzenie týchto právnych úkonov je obligatórnou náležitosťou posudku, ktorý odporučí reštrukturalizáciu (/ ) (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 – ďalej len „Komentár k “, ). Súd však nie je týmto rozsahom právnych úkonov viazaný (Pospíšil, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, elektronický komentár v ASPI).

42. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok, v časti vymedzenia právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, vymedzil aj zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv a právne úkony týkajúce sa odmien a prémii vedúcich pracovníkov.

43. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ex lege (teda priamo zo zákona, bez rozhodnutia súdu) podľa vety druhej bezvýnimočne podliehajú vždy súhlasu správcu počas reštrukturalizácie aj všetky právne úkony dlžníka urobené v pracovnoprávnych vzťahoch, a to bez akýchkoľvek obmedzení. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nezveruje súdu právomoc akokoľvek v uznesení o povolení reštrukturalizácie tento zákonný účinok vete druhej vylúčiť, príp. ho akokoľvek obmedziť (napr. stanovením užšieho rozsahu právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré by podliehali v reštrukturalizácii súhlasu správcu).

44. Nie je však vylúčené, aby súd aj právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch, ak to navrhuje správca v reštrukturalizačnom posudku, zahrnul medzi právne úkony, vo vzťahu ku ktorým má súd určiť podľa vety prvej v uznesení o povolení reštrukturalizácie, že majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, avšak nemôže tým byť dotknuté to, že pokiaľ je súčasťou právneho poriadku ustanovenie vety druhej o tom, že ex lege podliehajú súhlasu správcu bez obmedzenia všetky právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch počas jeho

reštrukturalizácie, nemôže byť pre nedostatok právomoci súdu na to tento účinok, ktorý nastáva ex lege (bez rozhodnutia súdu) vylúčený ani obmedzený, a teda počas účinnosti tejto právnej normy ( vety druhej ) má vždy prednosť jej uplatnenie. Na druhej strane, uvedený prístup (teda vymedzenie v uznesení o povolení reštrukturalizácie ako právnych úkonov podliehajúcich počas reštrukturalizácie dlžníka súhlasu správcu aj právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, či už v rozsahu, v akom je to stanovené aj v vete druhej alebo užšom) umožní, aby v prípade, ak by došlo k zmene právnej úpravy (vypustením alebo obmedzením rozsahu právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré ex lege podliehajú súhlasu správcu), bez potreby akéhokoľvek úkonu veriteľského výboru podľa podliehali súhlasu správcu aj právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch na základe ich zahrnutia súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie medzi právne úkony podliehajúce súhlasu správcu na právnom základe vety prvej .

45. Vychádzajúc z uvedeného, skutočnosť, že všetky právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch podliehajú počas reštrukturalizácie súhlasu správcu zo zákona a bez akýchkoľvek obmedzení (t. j. bez obmedzenia napr. len na zmeny miezd, zmeny pracovných podmienok, či len na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch týkajúce sa odmien či prémií vedúcich pracovníkov) nebráni tomu, aby súd aj na právnom základe vety prvej určil v uznesení o povolení reštrukturalizácie medzi právnymi úkonmi podliehajúcimi súhlasu správcu aj tie, ktoré v čase rozhodovania súdu podliehajú ex lege súhlasu správcu, avšak pri tomto určení musí obmedziť účinky zaradenia týchto právnych úkonov medzi právne úkony, ktoré majú na základe jeho rozhodnutia s právnym základom v vete prvej podliehať súhlasu správcu, a to tak, že prednosť má vždy aplikácia ustanovenia stanovujúceho, že určitý právny úkon podlieha súhlasu správcu ex lege a len v prípade ak účinok daného ustanovenia , stanovujúceho, že určitý právny úkon ex lege podlieha súhlasu správcu, nie je dotknutý (teda, len v prípade, ak určitý právny úkon nepodlieha schváleniu správcu už ex lege, na základe kogentného ustanovenia zákona), uplatní sa vymedzenie rozsahu právnych úkonov podliehajúcich správcom, určené súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie na právnom základe vete prvej (a v nadväznosti na toto určenie súdom sa posudzuje, či určitý právny úkon dlžníka podlieha schváleniu správcu alebo nie).

46. Teda, v prejednávanej veci sú splnené podmienky na to, aby súd v nadväznosti na reštrukturalizačný posudok v časti určenia právnych úkonov, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu na právnom základe vety prvej , určil aj právne úkony, ktoré podliehajú v čase vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie súhlasu správcu ex lege, ktorý účinok súd nemá právomoc vylúčiť ani obmedziť, avšak pri tomto vymedzení musí byť doplnené, že tým, že súd zahŕňa uvedené právne úkony medzi tie, vo vzťahu ku ktorým určuje, že podliehajú súhlasu správcu na právnom základe vete prvej , nie je žiadnym spôsobom dotknuté ustanovenie , upravujúce, že určitý právny úkon podlieha súhlasu správcu ex lege, ktoré má aplikačnú prednosť pred rozhodnutím súdu o určení určitého právneho úkonu ako podliehajúceho súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podľa vety prvej .

47. V prejednávanej veci sa uvedené prejaví tým, že pri právnych úkonoch uvedených v reštrukturalizačnom posudku ako „zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv“ a právnych úkonov týkajúcich sa „odmien a prémii vedúcich pracovníkov“, súd pri ich zahrnutí medzi právne úkony, ktoré určuje na právnom základe vete prvej ako tie, ktoré počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu, doplní dovetok, že tým nie je dotknuté ustanovenie vety druhej o tom, že všetky právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch podliehajú počas reštrukturalizácie súhlasu správcu bez akéhokoľvek obmedzenia (čím sa príslušná časť výroku uznesenia o povolení reštrukturalizácie, vymedzujúceho právne úkony podliehajúce počas reštrukturalizácie súhlasu správcu, uplatní len v prípade, ak sa na daný právny úkon nebude vzťahovať veta druhá , čím sa zachovajú v plnom rozsahu ex lege účinky predmetného ustanovenia). Súd pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností napokon dopĺňa, že doplnenie predmetného dovetku vo vzťahu k právnym úkonom týkajúcim sa odmien a prémií vedúcich pracovníkov sa vzťahuje len na právne úkony týkajúcich sa odmien a prémií vedúcich pracovníkov so základom v pracovnoprávnych vzťahoch, a pokiaľ by sa týkalo odmien a prémií vedúcich pracovníkov so základom v inom ako pracovnoprávnom vzťahu, tak keďže takýto právny úkon nepodlieha schváleniu správcovi ex lege, v plnom rozsahu sa uplatní vymedzenie právnych úkonov podliehajúcich súhlasu správcu tak, ako ich určil súd v tomto uznesení o povolení reštrukturalizácie, ktorý rozsah je oprávnený podľa zväčšiť veriteľský výbor.

48. Súd preto týmto uznesením podľa v III. výroku ustanovil dlžníkovi správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spomedzi správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov (/ bod 4. zákona o správcoch), v IV. výroku vyzval veriteľov, aby prihlásili pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie s tým, že prihláška musí byť podaná spôsobom podľa a musí spĺňať náležitosti podľa v spojení s primeraným použitím až 6 a 8 a v V. výroku určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas reštrukturalizácie budú podliehať súhlasu správcu, pričom vzhľadom na už uvedené tento rozsah stanovil v súlade s jeho vymedzením v reštrukturalizačnom posudku správcom, ktorý ho vypracoval, s výnimkou vyplývajúcou z bodov 42. až 47. odôvodnenia.

49. V prípade, ak súd uznesením povolí reštrukturalizáciu, je jeho povinnosťou podľa jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v je nariadenie o insolvenčnom konaní.

50. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného ), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na alebo 2.

51. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

52. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

53. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského reštrukturalizačného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa reštrukturalizačné konanie začína uznesením o začatí reštrukturalizačného konania ( ).

54. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v reštrukturalizačnom konaní podľa tretej časti (až) uznesenie o povolení reštrukturalizácie podľa , čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v , pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o povolení reštrukturalizácie podľa ) nadobúda

účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

55. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom reštrukturalizačnom konaní uznesenie súdu o povolení reštrukturalizácie podľa , pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

56. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade – t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

57. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na povolenie reštrukturalizácie, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade reštrukturalizačného konania podľa tretej časti za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa , podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie podľa tretej časti je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

58. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

59. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom v Piešťanoch (od vzniku 29.06.1998), teda na území Slovenskej republiky.

60. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa , nadobudnutím účinkov ktorého podľa a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

61. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa , nadobudnutím účinkov ktorého podľa a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike.

62. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

63. Súd z návrhu na povolenie reštrukturalizácie a jeho príloh, osobitne reštrukturalizačného posudku, obsahujúci okrem iného aj podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, v prejednávanej veci existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla.

64. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa v reštrukturalizačnom konaní ( v spojení s ods. 8 a nariadenia o insolvenčnom konaní).

65. Čo sa týka povinnosti súdu podľa uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (povolenie reštrukturalizácie), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v .

66. Súd preto podľa v II. výroku tohto uznesenia v spojení s nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (povolenie reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o povolení reštrukturalizácie spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Poučenie:

3 31R/5/2025

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s e silentio ).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (povolením reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie ( v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou ) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku ( veta prvá ), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku ( veta prvá ).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (, ods. 3, ods. 1 ), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku ( veta prvá ).

Poučenie účastníkov podľa o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (, v spojení s , ).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá ( , , v spojení s , , ).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (, v spojení s ).

Poučenie veriteľov podľa o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok:

Podľa , upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a musí byť autorizovaná; to neplatí, ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu.8ac) Prihláška musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada. Ustanovenie sa použije primerane.

Podľa , na ktorého primerané použitie odkazuje : Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Podľa , upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Ustanovenia až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku. (2) Ustanovenia a 31 sa použijú rovnako. (3) Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. (4) Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

Podľa až 6 a 8 , na ktorých primerané použitie odkazuje : (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko

veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa vety štvrtej a piatej , v ktorom rozsahu je podľa a ZKR ustanovenie primerane použiteľné v reštrukturalizácii: Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.

Podľa § 30 a § 31, na ktorých primerané použitie odkazuje : (:) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (:) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. (:) Prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov. To platí primerane aj o zmenách v zozname pohľadávok v registri úpadcov, ktoré je správca povinný v zozname pohľadávok v registri úpadcov uskutočniť bez zbytočného odkladu. (:) Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov. (:) Najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov správca oznámi súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.