Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Cb-124-2021.pdf
PDF · 118.78 KB
No categories available
5Cb/124/2021
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: MANAVA s.r.o., IČO: 47 010 347, so sídlom Slovenská republika, 951 62 Nevidzany 65, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, v odd. Sro, vo vložke č. 33714/N, v právnom zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Karina Gőghová, PhD. advokátka, reg. č. SAK 7594, IČO: 50 875 825 sídlo: SR, 945 01 Komárno, Eötvösa 1/14, proti žalovanému Dooka s. r. o., IČO: 52 397 700, so sídlom Slovenská republika, 945 01 Komárno, Nádvorie Európy 1/9, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, v odd. Sro, vo vložke č. 48213/N, o neúčinnosť právneho úkonu a o na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a eventuálne o nariadení neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa žalovanému zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom M., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, D.: M., D.: M., M. Ú. M. ako pozemky, parcely reg. „C“ evid. na katastrálnej mape, - parc. č. XXXX/ X o výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, druh stavby: XX, so súpisným č. XXXX post. na vyššie uvedenej parcele č. XXXX/ X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - najmä, aby žalovaný prevádzal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou, darovacou, zámennou zmluvou, alebo akoukoľvek inou scudzovacou zmluvou, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, uzatváral zmluvy o budúcej zmluve, nehnuteľnosti zaťažoval záložným právom, vecným bremenom alebo inými právami tretích osôb, vkladal ich do majetku právnických osôb, prenajímal ich, uzatváral k nim iné zmluvy a vykonával jednostranné právne úkony (napr. uznanie záväzkov a i.), ktoré sa týkajú týchto nehnuteľností, a aby tretiu osobu splnomocnil na nakladanie s nehnuteľnosťami. Neodkladné opatrenie bude trvať do úplného vymoženia peňažnej pohľadávky žalobcu - veriteľa MANAVA s.r.o., IČO: 47 010 347, priznanej mu právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2021 a právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2021.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom zo dňa 15.12.2021 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu a vydania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku nehnuteľností evidovaných v súčasnosti Okresným úradom M., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, D.: M., D.: M., M. Ú. M. ako: pozemky, parcely reg. „C“ evid. na katastrálnej mape, - parc. č. XXXX/X o výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, druh stavby: XX, so súpisným č. XXXX post. na vyššie uvedenej parcele č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha
a nádvorie. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam povolením vkladu vlastníckeho práva príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom, na základe právneho úkonu: Kúpna zmluva X. - XXXX/XXXX, povolenie vkladu dňa XX.XX.XXXX. Kúpna zmluva bola uzavretá s prevodcom - obchodnou spoločnosťou ENEROX s.r.o., IČO: 51 901 897, so sídlom Slovenská republika, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, Záhradnícka 46/A, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vo vložke č. 131210/B, konateľ: C.. L. G., konanie menom spoločnosti: samostatne (ďalej len ako „ENEROX s.r.o.“), ktorá je dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi a ktorá bola dlžníkom voči veriteľovi už aj v čase, kedy došlo k účelovému a pochybnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporovaným právnym úkonom na žalovaného, t. j. dlžník ENEROX s.r.o., previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na nadobúdateľa - žalovaného napriek tomu, že žalobca voči nemu evidoval vymáhateľnú pohľadávku. Okresný súd Bratislava II v civilnom konaní sp. zn. 25Cb/59/2021 iniciovanom žalobcom c/a spoločnosti ENEROX s.r.o. o zaplatenie 61.314,20 eur s prísl. verejne vyhlásil dňa 17.06.2021 Rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým rozhodol, že ENEROX s.r.o. je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 61.314,20 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 61.314,20 eur od 10.12.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi sa priznala aj náhrada trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2021 a vykonateľnosť dňa 06.08.2021. Následne uznesením sp. zn. 25Cb/59/2021 zo dňa 13.08.2021 právoplatným dňa 21.09.2021 a vykonateľným dňa 24.09.2021 Okresný súd Bratislava II rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 4.722,34 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dlžník ENEROX s.r.o. však napriek vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu jeho záväzok žalobcovi do dnešného dňa neuhradil ani len čiastočne, z čoho možno dôvodne usudzovať, že spoločnosť ENEROX s.r.o. ako dlžník, nedisponuje s majetkom dostatočným na úhradu jeho dlhov voči žalobcovi ako veriteľovi, a majetok - nehnuteľnosti, ktoré previedol na žalovaného, boli zrejme jediným možným exekvovateľným majetkom, ktorého sa však účelovo zbavil. Jediným konateľom aj spoločníkom dlžníka ENEROX s.r.o. L. C.. L. G.. Jediným spoločníkom so 100 % obchodným podielom a 100 % majetkovou účasťou, ako aj jediným konateľom žalovaného je U.. R. G., podľa informácií žalobcu manželka konateľa dlžníka ENEROX s.r.o. Adresa trvalého pobytu oboch fyzických osôb je rovnaká (vyplýva z obchodného registra) -v danom prípade teda dlžník ENEROX s.r.o. uzavrel Kúpnu zmluvu s právnickou osobou
- žalovaným Dooka s.r.o., v ktorej právnickej osobe je štatutárnym orgánom - konateľkou, manželka konateľa dlžníka ENEROX s.r.o., t. j. blízka osoba konateľa dlžníka je štatutárnym orgánom spoločnosti, s ktorou dlžník uzavrel právny úkon - Kúpnu zmluvu. Subjektívne odporové právo žalobcu je evidentne zachované a v tejto súvislosti žalobca poukazuje na znenie ustanovenia § 42b ods. 4 písm. d) s poukazom na § 42b ods. 4 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. Žalobca má zato, že aj napriek tomu, že z evidencie katastra nehnuteľností vyplýva, že došlo k odplatnému právnemu úkonu - Kúpnej zmluve, žalobca bol ukrátený, pretože do dnešného dňa dlžník ENEROX s.r.o. jeho dlh nesplnil ani len čiastočne. Z konania dlžníka - z prevodu nehnuteľností, je evidentné, že z jeho strany išlo o úmyselné „zbavovanie“ sa zrejme jediného exekvovateľného majetku, a k tomuto prevodu došlo za účelom jeho ochrany pred uplatnením si nárokov veriteľom prostredníctvom súdov a exekútora. Z evidencie katastra nehnuteľností žalobca nadobudol informáciu, že žalovaný previedol nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou na tretiu osobu. O návrhu na začatie katastrálneho konania sa v súčasnosti vedie katastrálne konanie pod č. X. - XXXX/ XXXX (na liste vlastníctva je vyznačená Plomba). Katastrálne konanie je v čase spísania tejto žaloby prerušené (žalobca nevie z akého dôvodu), pričom súdu dáva na vedomie, že žalobca zároveň oznámili katastru podanie tejto žaloby a požiadal o prerušenie konania podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona z dôvodu, že sa koná o predbežnej otázke. V prípade úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva žalobcu bude bezprostredne postihnutý predmet plnenia sporného úkonu. Na základe úspešného odporu bude teda prípustná exekúcia na majetok žalovaného, resp. na časť jeho majetku zodpovedajúceho časti majetku pôvodného dlžníka z právneho vzťahu medzi dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Právoplatný rozsudok v odporovateľnom konaní sa vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok a nie na osobu žalovaného v tomto konaní. Žalovaný tak bude musieť exekúciu na sporný majetok, t. j. na nehnuteľnosti strpieť. CSP ponúka možnosť ochrany ohrozených práv inštitúty v podobe vydanie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade už existuje vykonateľný rozsudok znejúci na peňažné plnenie, žalobca navrhuje súdu po zvážení všetkých konkrétnych okolností, vydať zabezpečovacie opatrenie popri vydaní neodkladného opatrenia s ohľadom na individualizáciu prípadu (ktorú možnosť súdna prax ani akademická obec nevylúčila - vyplýva z Komentára k CSP, Števček a kol.). V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že na liste vlastníctva už je evidované záložné právo v poradí ako prvé, v prospech záložného veriteľa UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4, IČ: 649 48 242 podľa X. - XXXX/XXXX zo dňa 19.11.2021 na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, zml. č. XXXX-F.-U.-X na pozemky registra XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a na rodinný dom s. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zriadené za účelom čerpania hypotekárneho úveru treťou osobou (kupujúcim). V danom prípade je preto pri rozhodovaní súdu o tejto možnosti, pri zohľadnení ustanovení § 151k Občianskeho zákonníka: „Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.“, a § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého „Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.“ nutné posúdiť, či by sa zabezpečovacím opatrením reálne dosiahol účel sledovaný žalobcom, a to, aby sa zabránilo zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Uvedené je podľa názoru žalobcu dôležité zvážiť v prípade, že sa súd rozhodne nevydať zabezpečovacie a neodkladné opatrenie popri sebe, tak ako to navrhuje žalobca, alebo v prípade rozhodovania, ktoré z týchto dvoch opatrení by vydal. Nakoľko je však v súčasnosti už zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech banky, ktorá zrejme poskytla tretej osobe hypotekárny úver za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, možno sa domnievať, že žalovaný, o uhradení mu kúpnej ceny za nehnuteľnosti treťou osobou (kupujúcim) by mal disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami za účelom uspokojenia nároku veriteľa. (Z uvedeného dôvodu žalobca navrhuje aj eventuálny petit, v zmysle ktorého by žalovaný poskytol žalobcovi peňažnú náhradu). S poukazom najmä na fakt, že dlžník sa pochybným právnym úkonom „zbavil“ exekvovateľného majetku, a už aj žalovaný sa snaží „zbaviť“ exekvovateľného majetku jeho prevodom na tretiu osobu, a s poukazom na všetky ostatné skutočnosti a tvrdenia zhrnuté v tejto žalobe, ktoré preukazujú potrebu vydania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, zvlášť vyzdvihujúc vykonateľný rozsudok súdu na peňažné plnenie, dlhodobé neplnenie záväzkov dlžníkom, a v neposlednom rade účelové odmlčanie sa dlžníka, žalobca má za to, že reálne existuje obava, že exekúcia iniciovaná žalobcom ako veriteľom bude ohrozená, čím sa zmarí uspokojenie žalobcu ako veriteľa, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným vydaním zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze nakladania so sporným majetkom v zmysle tejto žaloby, popri sebe. Faktickú potrebu a možnosť úpravy pomerov vydaním vyššie uvedených opatrení, resp. aspoň jedného z nich, justifikuje existencia objektívneho i subjektívneho odporového práva veriteľa, ktoré spočíva v proporčnom zvýhodnení jeho postavenia pred záujmom tretej osoby profitovať z majetkového prospechu získaného odporovaným právnym úkonom. Z konania dlžníka a teda aj žalovaného jednoznačne vyplýva záver, že právam veriteľa sa musí zo strany súdu naliehavo poskytnúť právna ochrana v súlade s platným právnym poriadkom. Žalobca uvádza, že vydania zabezpečovacieho opatrenia súdom, sa domáha podľa § 343 CSP. Žalobca uvádza, že v prípade vydania neodkladného opatrenia súdom, sa domáha konkrétne vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP t. j. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, na základe ktorého, sa zriaďuje záložné právo k Nehnuteľnostiam evid. v súčasnosti Okresným úradom M., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, D.: M., obec: M., M. Ú. M. ako pozemky, parcely reg. „C“ evid. na katastrálnej mape,
- parc. č. XXXX/1 o výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavba
- rodinný dom, druh stavby: XX, so súpisným č. XXXX post. na vyššie uvedenej parcele č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa MANAVA s.r.o., IČO: 47 010 347 priznaná mu právoplatným a vykonateľným Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2021, a právoplatným a vykonateľným Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2021. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, na základe ktorého, sa žalovanému zakazuje nakladať s Nehnuteľnosťami evid. v súčasnosti Okresným úradom M., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, D.: M., D.: M., katastrálne územie M. ako pozemky, parcely reg. „C“ evid. na katastrálnej mape,
- parc. č. XXXX/X o výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, druh stavby: XX, so súpisným č. XXXX post. na vyššie uvedenej parcele č. XXXX/ X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - súd zakazuje, aby žalovaný prevádzal vlastnícke právo k predmetným Nehnuteľnostiam kúpnou, darovacou, zámennou zmluvou, alebo akoukoľvek inou scudzovacou zmluvou, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, uzatváral zmluvy o budúcej zmluve, nehnuteľnosti zaťažoval záložným právom, vecným bremenom alebo inými právami tretích osôb, vkladal ich do majetku právnických osôb, prenajímal ich, uzatváral k nim iné zmluvy a vykonával jednostranné právne úkony (napr. uznanie záväzkov a i.), ktoré sa týkajú týchto nehnuteľnosti, a aby
tretiu osobu splnomocnil na nakladanie s nehnuteľnosťami. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenie bude trvať do úplného vymoženia peňažnej pohľadávky žalobcu - veriteľa MANAVA s.r.o., IČO: 47 010 347, priznanej mu právoplatným a vykonateľným Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2021, a právoplatným a vykonateľným Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2021.
2. K návrhu pripojil listinné dôkazy: Výpis z obchodného registra žalobcu, Výpis z obchodného registra žalovaného, Výpis z obchodného registra dlžníka, Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 25Cb/59/2021 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/59/2021 s doložkou právoplatosti a vykonateľnosti, Výpis z listu vlastníctva zo dňa 22.12.2020, Výpis z listu vlastníctva zo dňa 13.12.2021.
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Obsah neodkladného opatrenia
(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z ustanovenia § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Zo zákonnej formulácie možno ustáliť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hradiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez
predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP.
11. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku nehnuteľností evidovaných v súčasnosti Okresným úradom M., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, D.: M., D.: M., katastrálne územie M. ako: pozemky, parcely reg. „C“ evid. na katastrálnej mape, - parc. č. XXXX/X o výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, druh stavby: XX, so súpisným č. XXXX post. na vyššie uvedenej parcele č. XXXX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam povolením vkladu vlastníckeho práva príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom, na základe právneho úkonu : Kúpna zmluva X. - XXXX/XXXX, povolenie vkladu dňa 23.12.2020. Kúpna zmluva bola uzavretá s prevodcom - obchodnou spoločnosťou ENEROX s.r.o., IČO: 51 901 897, so sídlom Slovenská republika, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, Záhradnícka 46/A, zastúpený konateľom C.. L. G., konanie menom spoločnosti: samostatne. Obchodná spoločnosťou ENEROX s.r.o., IČO: 51 901 897, so sídlom Slovenská republika, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, Záhradnícka 46/A, je dlžníkom žalobcu na základe rozsudku Okresného súd Bratislava II v konaní sp. zn. 25Cb/59/2021 o zaplatenie 61.314,20 EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 61.314,20 eur od 10.12.2020 do zaplatenia. Príslušný súd verejne vyhlásil dňa 17.06.2021 rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorý rozsudok právoplatnosť nadobudol dňa 3.8.2021 a vykonateľnosť dňa 6.8.2021. Jediným spoločníkom so 100 % obchodným podielom a 100 % majetkovou účasťou, ako aj jediným konateľom žalovaného - Dooka s.r.o., IČO: 52 397 700, so sídlom Slovenská republika, 945 01 Komárno, Nádvorie Európy 1/9 je U.. R. G.. Adresa trvalého pobytu oboch fyzických osôb je rovnaká. Dlžník žalobcovi ako veriteľovi žiadne finančné prostriedky napriek vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu neuhradil, ani len čiastočne. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. M. vyplýva, že je vyznačená plomba o prebiehajúcom vkladovom konaní X. - XXXX/XXXX. Ďalej z časti C: ťarchy vyplýva zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4, IČ: 649 48 242 podľa X. - XXXX/XXXX zo dňa 19.11.2021 na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, zml. č. XXXX-F.-U.-X na pozemky registra XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a na rodinný dom s. č. XXXX O. P.. Č.. XXXX/X.
12. Súd v prvom rade skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorý inštitút má prednosť pred neodkladným opatrením. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Cieľom zabezpečovacích opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečovania
nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací návrh. Vzhľadom na uvedené predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je iba existencia peňažnej pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným, pretože to vyplýva zo znenia zákona a z dôvodovej správy. V predmetnom prípade však predmetné predpoklady splnené nie sú, nakoľko žalovaný nie je dlžníkom žalobcu, ale dlžníkom žalobcu je spoločnosť ENEROX s.r.o., Predmetný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v konaní 2 Cob 156/2017. Poukazujúc na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
13. V ďalšej časti súd skúmal splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom žalobcu. Súd neodkladné opatrenie môže vydať len po osvedčení aspoň základných skutočností , ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tiež osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie musí súd skúmať u žalovaného a žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, či žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí je zrejmé, že v danom prípade sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to, že dlžník prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vykonal v čase, keď mu už bol známi záväzok voči žalobcovi
- veriteľovi, uvedené vyplýva z výroku rozsudku sp. zn. 25Cb/59/2021, kde je počiatok omeškania so splnením peňažného záväzku určený dňom 10.12.2020, kým k povoleniu vkladu došlo dňa 23.12.2020. Treba poznamenať, že záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vznikol už skôr, ako i to, že dlžník si musel byť vedomí nesplnenia svojich zmluvných povinností, ktoré následne tvorili podklad podaného návrhu na súd ako i podklad vydaného rozsudku, už aj v čase uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zo strany dlžníka však k zaplateniu dlhu nedošlo ani čiastočne. Naproti tomu zo strany dlžníka došlo k vykonaniu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to na spoločnosť, v ktorej spoločníkom aj konateľom je osoba blízka konateľovi a spoločníkovi dlžníka, nakoľko majú zhodné priezvisko aj adresu trvalého bydliska. Vyššie popísané okolnosti súdu umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd v rámci skúmania podmienky bezprostredne hroziacej ujmy dospel k záveru, že v predmetnej veci konanie žalovaného možno kvalifikovať ako konanie dôsledkom ktorého môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Súd pritom vychádzal z výšky dlhu dlžníka ako i z predpokladanej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá hodnota niekoľkonásobne môže prevyšovať dlh. Samotný pokus o prevod nehnuteľnosti na tretie osoby preukazujú údaje z listu vlastníctva, z obsahu ktorého vyplýva zriadenie záložnej zmluvy na zabezpečenie dlhu ako i plomba týkajúca sa vkladového konania vlastníckeho práva. Po prechode vlastníckeho práva na tretie osoby žalovaný - ktorý mal prospech z odporovaného právneho úkonu už nebude vlastniť nehnuteľnosť ale iba jeho finančný ekvivalent - kúpnu cenu, ktorá je voľne prevoditeľná, čím je daná obava zo zmarenia, alebo k znemožnenia núteného výkonu.
14. Súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán konania vyvolané nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane ide o odporovacie právo žalobcu na zabezpečenie zaplatenia vysokej sumy finančných prostriedkov, ktorých uspokojenie iným spôsobom ako exekúciou spornej nehnuteľnosti sa javí ako značne sťažené vychádzajúc zo správania sa dlžníka a na druhej strane je vlastnícke právo žalovaného, ktorý mal prospech z odporovaného právneho úkonu a podľa údajov z listu vlastníctva vykonával úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby. Ak žalovaný nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na tretie osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil. Súd v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP „ Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn.: 17Co/255/2016, a na rozhodnutie Krajského súdu Trnava 9Co/47/2017, ktorý súd v obdobnej veci vyslovil nasledovný záver: „Ak súd uvádza, že žalovaný nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami
nakladať zamýšľa, odvolací súd uvádza, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.“ Ak žalovaný nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých zo strany žalovanej je reálny, keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobkyne.“ V zmysle uvedeného tak treba jednoznačne prihliadať pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia na širokú škálu okolností a následkov tak, aby inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúžil svojmu účelu a spravodlivej ochrane záujmov žalobcu. Poukazujúc na vyššie uvedenú úvahu súdu, súd návrhu žalobcu vyhovel.
15. Súd o trovách konania nerozhodol , nakoľko o nich bude rozhodnuté vo veci samej v meritórnom rozhodnutí.
Poučenie:
Podľa § 357 písm. d/ CSP proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.