Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-6-2025.pdf
PDF · 124.06 KB
Case nature
Subarea
26Co/6/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudcov JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/ X, XXX XX B. – D., zastúpený: Mgr. Stanislav Fekete, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, proti žalovanej: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX B. – D., zastúpená: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 9C/57/2025 - 17 zo dňa 23.7.2025 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 9C/57/2025 - 17 zo dňa 23.7.2025 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 9C/57/2025 - 17 zo dňa 23.7.2025 rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a v I. výroku zakázal žalovanej vstúpiť do rodinného domu, súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „F.", parcelné číslo XXX/X a na pozemok parcely registra „F., parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1226 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, Okres: C., Obec: B., Katastrálne územie: D., vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, v II. výroku zakázal žalovanej priblížiť sa k A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX B. - D., G. A. na vzdialenosť menšiu ako 50 m, v III. výroku priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v IV. výroku uložil povinnosť žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanej žalobu vo veci samej a to žalobu na jej vylúčenie z užívania rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „F.", parcelné číslo XXX/X a pozemku parcely registra „F., parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1226 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, Okres: C., Obec: B., Katastrálne územie: D., vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom a na vydanie zákazu priblíženia.
2. Žalobca v návrhu uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a pozemku, ku ktorým bolo zriadené vecné bremeno v prospech H. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B. A. I., nar. XX.XX,XXXX spočívajúce v práve doživotného užívania podľa V 1435/11 zo dňa 10.05.2011. Podľa žalobcu vzťahy medzi ním a žalovanou neboli nikdy ideálne, boli chladné, napriek skutočnosti, že žalobca je synom žalovanej, pričom v roku 2018 došlo nie z viny žalobcu k výraznému zhoršeniu vzťahov. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná bola hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení Nemocnice v J. a že je dlhodobo psychiatricky ambulantne liečená, požíva alkoholické nápoje takmer na dennodennej báze, čo má výrazný vplyv na jej konanie a správanie sa, pričom v rámci svojej ambulantnej liečby má žalovaná zákaz užívať alkoholické nápoje, a to aj v malom množstve. Žalovaná sa začala bezdôvodne vyhrážať
nielen žalobcovi, ale aj jeho otcovi, že ich nechá pozatvárať a v stave jej značnej opitosti, aj že ich zničí, resp. pozabíja. Navyše žalovaná začala systematicky, cielene a pravidelne podávať na žalobcu a jeho otca trestné oznámenia, ktorých obsahom boli nepravdivé obvinenia z jej strany, že jej títo mali ubližovať, napádať ju, zamykať ju v dome a pod. Uvedené podania boli políciou odmietané, postupované na priestupkové konania, ktoré boli rovnako vo vzťahu k žalobcovi a jeho otcovi zastavované. V kontexte na uvedené žalobca zdôraznil, že otec žalobcu, H. B. je už niekoľko rokov ťažko zdravotne postihnutý, má amputovanú nohu, ako následok silnej cukrovky, je takmer imobilný a odkázaný na pomoc tretej osoby, pričom práve žalobca zabezpečuje svojmu otcovi dennodenne potrebnú starostlivosť, lieky, stravu, pomoc pri hygiene, doprovod s odvozom na pravidelné lekárske vyšetrenia a pod. V snahe predísť možným negatívnym dôsledkom konania a správania žalovanej, sa žalobca so žalovanou pred niekoľkými rokmi dohodli, že táto bude výlučne užívať prízemie rodinného domu s výnimkou bývalej detskej izby žalobcu, /nie však výlučne/ garáž na skladovanie ovocia, kompótov a pod., a žalobca spolu s otcom budú obývať poschodie, napriek zdravotnému stavu a hendikepu H. B.. Aj napriek tomu žalovaná, najmä po požití alkoholu, poškodzovala majetok žalobcu, bola vulgárna a niekedy sa aj žalobcovi vyhrážala, že ešte uvidí, čoho je ona schopná. Preventívne sa museli najmä v noci na poschodí rodinného domu spolu s otcom zamykať a to pre ich obavy z agresívneho a nepredvídateľného konania žalovanej, no ani toto riešenie sa neukázalo ako dlhodobo udržateľné a adekvátne.
3. Ďalej v návrhu žalobca uviedol, že dňa 09.07.2025 vo večerných hodinách našiel žalovanú v priestore medzi dverami ležať nehybne silno intoxikovanú alkoholom. Okamžite kontaktoval políciu, ktorej hliadka potom spolu s RZP došla na adresu C. XXX/X, XXX XX B. - D. poskytnúť žalovanej adekvátne potrebnú prvú pomoc. Žalobca takto postupoval po skúsenostiach z minulosti, kde v rovnakých situáciách /kedy sa jej snažil osobne pomôcť/ bol následne žalovanou krivo obviňovaný, že ju napadol, resp. že využil jej bezmocnosť na to, aby jej ublížil. RZP žalovanej poskytla nevyhnutnú odbornú zdravotnú pomoc formou infúzie a navrhli jej hospitalizáciu, čo žalovaná odmietla na vlastnú zodpovednosť s rizikom možných zdravotných následkov. Po tom, ako RZP aj hliadka odišli sa začala žalovaná vulgárne vyjadrovať na adresu žalobcu, začala sa mu opakovane a bez akýchkoľvek pochybností vyhrážať zabitím, pričom ho súčasne začala naháňať. Dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobca zavolal na pomoc žalovanej RZP za prítomnosti hliadky PZ. Keď sa ho otec H. B. snažil verbálne zastať, začala sa žalovaná vyhrážať zabitím aj jemu a tento bol nútený z obavy o svoje zdravie a život /bál sa zhodenia zo schodov s poukazom na svoj zdravotný hendikep/, sa pred žalovanou na poschodí rodinného domu zamknúť. Následne pokračovala žalovaná vo vyhrážaní sa opäť žalobcovi, ktorý z obavy o svoje zdravie bol nútený pred žalovanou vybehnúť von na ulicu pred rodinný dom. Svedkom uvedenej situácie bola aj mladistvá dievčina, ktorá si celú situáciu natočila na mobilný telefón a z tohto dôvodu sa žalovaná vyhrážala aj jej, o čom žalobca predložil audiozáznam. Žalobca následne podal vo večerných resp. nočných hodinách dňa 09.07.2025 trestné oznámenia na žalovanú pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. l, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Žalovaná bola k predmetnému skutku vypočutá z dôvodu jej intoxikácie a agresivity až nasledujúci deň, pričom vo veci konajúci príslušník PZ rozhodol podľa § 27 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom Zbore v znení neskorších predpisov, že dňa 10.07.2025 o 16.05 vykázal žalovanú zo spoločného domu na ul. C. XXX/X, XXX XX B., nebytových priestorov domu na ul. C. XXX/X, XXX XX B. a jeho blízkeho okolia na dobu 14 dní a zároveň bola žalovanej uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50m na dobu 14 dní. Na základe oznámenia žalobcu je pre uvedené konanie žalovanej začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. l, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje existenciou dôvodnej obavy, že žalovaná reálne uskutoční to, čim sa opakovane žalobcovi a jeho otcovi vyhráža, čo môže mať za následok ujmu na zdraví, na živote, aj ujmu na majetku. Táto obava je navyše znásobená čoraz častejším a nekontrolovaným používaním alkoholických nápojov žalovanou, ktorá v stave opitosti úplne stráca kontrolu nad svojim správaním, konaním a je iba otázkou času, kedy svoje vyhrážky naplní aj reálne. Aj z predloženej zvukovej nahrávky je zrejmé, že žalovaná nemá obavu z prípadných trestnoprávnych následkov takéhoto prípadného konania. Navyše sa takéto konania žalovanej stále stupňujú a sú stále častejšie. Na tomto mieste žalobca zdôraznil, že ani vek, ani telesná schránka žalovanej neznižujú dôvodnú obavu žalobcu a jeho otca H. B. /zdravotne ťažko postihnutého/, pretože táto sa už niekoľkokrát vyhrážala, že to tam všetko podpáli aj s nimi /rozumej žalobca a jeho otec/ a bude mať tak konečne pokoj. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje preventívnu ochranu zdravia resp. života žalobcu, ako aj osoby blízkej v osobe jeho otca H. B. a tiež aj majetkových hodnôt. Výrok
neodkladného opatrenia podľa žalobcu účinne zabráni vzniku dôvodne predpokladanej uvedenej ujmy na strane žalobcu ako aj tretej osoby, ktorá je navyše zdravotne ťažko postihnutá, imobilná. Žalobca dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia súčasne nebude pre žalovanú predstavovať neprimeraný zásah do jej práv, bude mat' len za následok, že bude po istý čas určený súdom bývať na inom mieste, pričom žalovaná od 10.07.2025 sa zdržuje na inom mieste, resp. že žalovaná má objektívnu možnosť bývať buď u jej druhého syna, brata žalobcu, resp. u svojich príbuzných, a teda žalovanej tak v žiadnom prípade nevznikne ujma, ktorú by v budúcnosti nebolo už možné napraviť resp. odstrániť.
5. Súd prvej inštancie z predložených listín zistil:
- podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX je žalobca podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností spolu s K. B., nar. XX. XX. XXXX, L. XX/XX, L. - M. L., každý v jednej polovici; zároveň bolo zriadené vecné bremeno v prospech: H. B., nar. XX. XX. XXXX a E. B., A. I., nar. XX. XX. XXXX – právo doživotného užívania podľa V 1435/11 zo dňa 10. 05. 2011;
- podľa fotokópie Preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom je jeho držiteľom H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, B. (otec žalobcu a manžel žalovanej);
- podľa rozhodnutia Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov zo dňa 09. 06. 2025, č. sp.: OU-PO-OOP1-2025/032939 odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie obvinenej E. B. zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil; jednalo sa o rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 19. 12. 2024, ktorým bola obvinená E. B. uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a za ktorý jej uložil sankciu – pokarhanie a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia;
- podľa potvrdenia OR PZ v Poprade, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Poprad, zo dňa 09. 07. 2025 žalobca urobil oznámenie o prečine nebezpečné vyhrážanie, podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona;
- podľa potvrdenia OR PZ v Poprade, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Poprad, o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 10. 07. 2025 podľa ktorého žalovaná (vykázaná osoba) bola vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobcu), ktoré sa vzťahuje na dom na ul. C. XXX/ X, B., nebytové priestory tohto domu a jeho blízke okolie, pričom vykázanie sa končí uplynutím 14 dní od vykázania osoby zo spoločného obydlia a zároveň je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 m na dobu 14 dní. Zároveň je konštatované, že vykázaná osoba neodovzdala kľúče od spoločného obydlia policajtovi a neuviedla, kde sa bude zdržiavať;
- podľa predvolania OR PZ v Poprade, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Poprad žalobcu bol predvolaný na výsluch na deň 23. 07. 2025 o 8:30 hod. vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ČVS: ORP-817/PP-PP-2025.
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy znenie ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 2 písm. e), písm. f) a písm. h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“).
7. Po všeobecnej konštatácii účelu neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia (ako aj života a zdravia svojho zdravotne postihnutého otca a manžela žalovanej), pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanej (matke žalobcu) vstupovať do domu, v ktorom spolu bývajú a ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, spolu s nariadením zákazu vstupu žalovanej aj na pozemok priliehajúci k tomuto domu a zákazu priblíženia sa k žalobcovi. Podľa súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže medzi žalobcom a žalovanou existuje právny vzťah (pomer), pretože sú blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a žijú v spoločnej domácnosti – rodinnom dome, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z násilia osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobcu v návrhu a najmä z toho, že žalobca sa dňa 09. 07. 2025 dostavil na OR PZ v Poprade, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Poprad, aby podal oznámenie o spáchaní prečinu nebezpečného vyhrážania a tiež z toho, že žalovaná bola OR PZ v Poprade, odborom poriadkovej polície, obvodným oddelením PZ Poprad vykázaná zo spoločného obydlia. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovanej na žalobcu, prípadne jeho ťažko zdravotne postihnutého otca, ktorý je (vzhľadom na žalobcom opísané doterajšie správanie žalovanej a na jej závislosť od alkoholu) možné
očakávať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie vyplývajúce z vecného bremena. Zároveň súd prvej inštancie podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku určil žalobcovi na podanie žaloby vo veci samej lehotu 30 dní, ktorú považuje s ohľadom na povahu žaloby a na povahu nariadeného neodkladného opatrenia za dostatočnú a primeranú.
8. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej.
9. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktoré uznesenie považuje za nesprávne po skutkovej aj právnej stránke, a preto navrhla, aby odvolací súd toto uznesenie zrušil v celom rozsahu. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nesprávne a jednostranne posúdil skutkový stav. Za nepravdivé žalovaná považuje, že by bola osobou, ktorá ohrozuje svojho syna a manžela, ale naopak je to ona, ktorá je dlhodobo vystavovaná psychickému nátlaku, znevažovaniu a vylučovaniu z rodinného života, čo vyúsťuje jej psychickej nepohody. Skutočnosť, že bola hospitalizovaná, je zneužívaná ako nástroj diskreditácie, hoci ide o bežnú psychiatrickú ambulantnú starostlivosť, ktorá neimplikuje jej nebezpečnosť. Žalovaná uviedla, že problémy so žalobcom (a aj s mojím manželom) začali už dávnejšie, o čom predložila lekársku správu zo dňa 10.8.2018, kde je konštatované, že na ňu privolal hliadku jej manžel, pričom nejavila známky porúch správania a bola som prepustená v sprievode druhého syna domov. V správe sa píše aj to, že sa žalovaná nejavila ako osoba pod vplyvom alkoholu, syn rekapituloval jej osobnú anamnézu aj ošetrujúcim lekárom. Od toho okamihu, aj napriek tomu, že sa žalovaná snaží vyhýbať synovi aj manželovi, nie je to vždy možné, hoci bývajú v jednom rodinnom dome, každý je v iných izbách, žalobca jej však napriek právu doživotného užívania, ktoré má, bráni v užívaní nehnuteľnosti, zamyká jej izby, dvere aj tam, kde sa potrebuje dostať, znepríjemňuje jej tak užívanie nehnuteľnosti a aj to jedným z jeho spôsobov, ako ju dostať z domu.
10. Žalobcove tvrdenia, že žalovaná je „takmer denne opitá“ a že má „zákaz užívať alkohol“ nie sú podľa žalovanej ničím preukázané. Naopak, žalovaná tvrdí, že nemá žiadny právny zákaz požívať alkohol a jej správanie nikdy neprekročilo zákonné medze, ktoré by odôvodňovali takéto tvrdé preventívne opatrenie. K žiadnemu fyzickému násiliu z jej strany nedošlo, preto podľa žalovanej súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Aj napriek dočasnému vykázaniu z obydlia žalovaná je toho názoru, že nie je osobou dôvodne podozrivou z násilia - jediným podkladom je trestné oznámenie, ktoré nie je právoplatným rozhodnutím o vine, pričom už v tomto konaní vypovedala, že je to práve žalobca, kto jej robí zo života peklo, a to aj formou provokácií, opakovaných oznámení a každodennou snahou dostať ju z domu, ktorý mu ako bezpodielová spoluvlastníčka darovala. Vec nie je doposiaľ právoplatne ukončená a ku dnešnému dňu jej ani nebolo vznesené obvinenie. Naopak, je to žalobca, ktorý bol obžalovaný z trestného týrania blízkej a zverenej osoby na základe podanej obžaloby prokurátora a aktuálne prebieha súdne konanie, v ktorom je žalovaná poškodenou a skutok je definovaný ako sústavná šikana, znepríjemňovanie života, bitie, udieranie, odopieranie osobnej a zdravotnej starostlivosti a to od presne nezisteného dňa do 13.6.2023. Podľa žalovanej žalobca sa snaží jej existenciu v spoločnom dome eliminovať z dôvodov majetkových, čo neprípustne zneužíva inštitút neodkladného opatrenia.
11. Žalovaná v odvolaní záverom dodala, že napadnuté uznesenie predstavuje neprimeraný zásah do jej práv, a to najmä do práva na bývanie, keďže má doživotné vecné bremeno užívania nehnuteľnosti, má XX rokov a nie je objektívne možné, aby mal z nej obavy človek, ktorý je obžalovaný z týrania jej osoby, naopak, akýkoľvek jej prejav slabosti ako človeka (v inkriminovanom prípade požitie malého množstva alkoholu) využije na to, aby ju terorizoval a snažil sa ju dostať z domu. Neodkladné opatrenie je podľa žalovanej v rozpore s princípom proporcionality vyžadovaným CSP a judikatúrou ESĽP, keďže existuje množstvo menej invazívnych opatrení, ktoré súd prvej inštancie vôbec nezvažoval.
12. Žalovaná predložila lekársku správu z vyšetrenia psychiatričky zo dňa 10.8.2018 s diagnostickým záverom N. C. C. E. O. a škodlivé užívanie alkoholu zo dňa 10.8.2018. Tiež žalovaná predložila Obžalobu Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 4.11.2024 na obvineného A. B. – žalobcu pre spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) a e) Trestného zákona pre skutok, že žalobca v rodinnom dome svojej matke – žalovanej, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že od nezisteného dňa asi od roka 2016 najneskôr do 13.6.2023 v nepravidelných intervaloch ju opakovane
bil, udieral rôznymi predmetmi, vyvolával u nej stres a strach, kde takéto správanie spôsobovalo fyzické a najmä psychické utrpenie žalovanej, ďalej ju šikanoval a nerešpektoval jej práva tým, že jej zamykaním znesprístupňoval priestory spoločnej domácnosti, čím jej takto bezdôvodne odopieral nevyhnutnú osobnú a zdravotnú starostlivosť v prístupe k liekom, čím ju takto zároveň nedôvodne obmedzoval v prístupe k majetku, ktorý mala právo užívať, podľa ktorej obžaloby bol vydaný Okresným súdom Poprad trestný rozkaz dňa 13.11.2024, ktorý nenadobudol právoplatnosť.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej ako „CSP“) po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení z § 379 CSP a pri viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP) a bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
14. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
18. Podľa ust. § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa ust. § 328 ods. 1 a 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
20. Podľa ust. § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
21. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
22. Podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
23. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
24. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napr. aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia alebo existencie jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.
25. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
26. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
27. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
28. V danom prípade práve nastala situácia, keď na základe správania sa žalovanej žalobca usúdil, že chovanie žalovanej vykazuje znaky násilia, keď sa jemu a otcovi žalobcu mala vyhrážať. Žalovaná v odvolaní nesúhlasí s posúdením, že by mala byť dôvodne podozrivá z násilia. Z pohľadu odvolacieho súdu však podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli, keďže stačí podozrenie, ktoré vo vzťahu k žalobcovi neodkladného opatrenia môže vzbudzovať obavu o porušenie práv, do ktorých žalovaná môže svojím chovaním zasiahnuť a môžu vzbudzovať obavu o zdravie, o život. Chovanie a možné podozrenie je potrebné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti k doterajším vzájomným vzťahom ako aj ku skutočnosti, že síce sa hľadí na žalovanú ako na nevinnú, čo však samo osebe nevylučuje naplnenie predpokladov pre aplikáciu príslušných ustanovení o neodkladnom opatrení. Dôvodné podozrenie žalovanej z násilného správania sa voči žalobcovi bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčené Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 10.7.2025, na základe ktorého bola žalovaná podľa § 27a ods. 1 zák .č. 171/1993 Z .z. dňa 10.7.2025 o 16:05 hod. vykázaná zo spoločného obydlia, pričom vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor rodinného domu ul. C. XXX/X, B., nebytové priestory tohto domu a jeho blízke okolie pod dobu 14 dní. Z podania OR PZ v Poprade zo dňa 9.7.2025 vyplýva podanie trestného oznámenia žalobcu týkajúce sa prečinu nebezpečného vyhrážania. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, teda že žalovaná je vo vzťahu k žalobcovi dôvodne podozrivá z násilia a svojim správaním môže ohroziť jeho telesnú a duševnú integritu, ako aj integritu otca žalobcu bývajúceho v spoločnej domácnosti so žalobcom. Ak žalovaná namieta, že k žiadnemu fyzickému násiliu nedošlo, ako odvolací súd uviedol vyššie násilie je aj vyhrážanie sa, a práve neodkladným opatrením sa môže predísť ďalšiemu násiliu, fyzickému a psychickému.
29. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovanej bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd považoval za osvedčené, vychádzajúc najmä zo skutočnosti, že žalovaná bola políciou vykázaná zo spoločného obydlia. Súd teda v tomto konaní neskúma a neposudzuje, či zo strany žalovanej skutočne došlo k násilnému správaniu voči žalobcovi a preto nijako nie je dotknutá prezumpcia neviny žalovanej. Preukázanie násilného správania sa žalovanej môže byť predmetom iba trestného, resp. priestupkového konania. Taktiež ak žalovaná preukazuje násilné správanie žalobcu voči nej, je potrebné dodať, že aj v jeho prípade platí prezumpcia neviny. Z predložených listín doposiaľ jednoznačne vyplýva, že problém medzi stranami sporu existuje dlhodobo (minimálne od roku 2016), no na druhej strane však je potrebné zohľadniť obsah týchto problémov, požívanie alkoholu žalovanej, ktoré žalovaná zľahčuje ako „prejav slabosti človeka“ a žiadne násilné správanie, teda aj násilné správanie pod vplyvom alkoholu, nemožno nijakým spôsobom akceptovať.
30. Žalovaná má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené, ktoré zákonné ustanovenie zároveň predstavuje určité časové obmedzenie trvania právnych účinkov nariadeného neodkladného opatrenia. Ak teda žalovaná hodnoverne preukáže, že na jej strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobcovi, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.
31. Vo vzťahu k uloženej povinnosti nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, považuje odvolací súd za dôvodné uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobcu naplnením vyhrážok žalovanej, zreteľne počutých z predloženého audiozáznamu.
32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Aj podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.
33. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého uznesenia o trovách konania odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.
K trovám odvolacieho konania
34. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
35. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. V tomto prípade, keďže žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, odvolací súd by mal náhradu trov odvolacieho konania priznať žalobcovi. Avšak odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (ku dňu rozhodnutiu odvolacieho súdu vyjadrenie žalobcu nebolo doručené), preto použitím Základných princípov čl. 17 zakotvujúceho procesnú ekonómiu, odvolací súd rozhodol priamo tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.