Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-65-2023.pdf
PDF · 109.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/65/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: Z. N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: RV IURIS Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Osvetová 24, 821 05 Bratislava, IČO: 53 540 476, o zaplatenie 545,96 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 165,48 Eur, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 380,48 Eur zastavuje.
III. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhrada trov konania vo výške 39,38%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2023 domáhal od pôvodného žalovaného: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX C., zaplatenia 545,96 Eur titulom nezaplatenia úhrady za poskytnuté služby verejnosti, úhrady poštových sadzieb vo výške 2,40 Eur a náhrady trov konania.
2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zák. č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôvodný žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa §4 ods. l a §10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pôvodný žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) citovaného zákona vo výške 4,64 Eur mesačne. Pôvodný žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 citovaného zákona zistil, že pôvodný žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 01.11.2013 - 30.06.2023. V zmysle § 10 ods. 1 a 3 citovaného zákona platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, je platiteľ povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 Eur. Pôvodný žalobca v zmysle § 10 ods. 2 citovaného zákona písomnou výzvou zo dňa 02.08.2023 vyzval pôvodného žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Dlh pôvodného žalovaného predstavuje sumu 528,96 Eur, ktorá pozostáva z 114 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom 01.11.2013 - 30.06.2023.Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady. Pohľadávka pôvodného žalobcu je istina vo výške 528,96 Eur a pokuta vo výške 17 Eur a zaplatené poštové sadzby vo výške 2,40 Eur.
3. Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 13C/65/2023-13 zo dňa 19.12.2023, ktorý sa pôvodnému žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č. k. 13C/65/2023-24 zo dňa 13.02.2024 v plnom rozsahu zrušil.
4. Uznesením č. k. 13C/65/2023-40 zo dňa 06.03.2025 súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255. Výrokom II citovaného uznesenia súd pokračoval v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.: 13C/65/2023 s dedičom pôvodnej žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XX, XXX XX C., zomr. XX.XX.XXXX, a to s Z. N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX C..
5. Uznesením č.k. 13C/65/2023-55 zo dňa 03.04.2025 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.
6. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2025 sa vyjadril žalovaný, ktorý vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úhradám splatným pred 01.07.2020, t.j. za 90 mesiacov spolu vo výške 417,60 Eur. Okrem toho poukázal na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným má spotrebiteľskú povahu, pričom vymáhanie nároku, ktorý je viac ako 10 rokov starý bez predchádzajúcej výzvy zakladá porušenie princípov transparentnosti, proporcionality a právnej istoty a z toho dôvodu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Podaním doručeným súdu dňa 28.04.2025 žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 380,48 Eur za obdobie pred 11/2020 z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným, t.j. za 82 neuhradených predpisov. Žalobca uviedol, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu v mesiaci 11/2023, nepremlčaným obdobím zostáva obdobie od 11/2020 do 06/2023. Naďalej zotrval na žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 148,48 Eur (32 neuhradených mesačných predpisov v období od 11/2020 do 06/2023), pokuty 17 Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním 2,40 Eur a náhrady trov konania. Žalobca ďalej uviedol, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a je preto vylúčené, aby v tomto konaní šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 290 CSP. Úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom a ich príslušenstvo, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, platiteľ (žalovaný) neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS a nie zo spotrebiteľskej či inej zmluvy. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou; platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie, z podstaty veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Vzhľadom na túto neekvivalentnosť sa úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam. Pre naplnenie definície platiteľa úhrady v zmysle § 3 zákona č. 340/2012 Z. z., stačí, ak je fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa s kvalifikovaným počtom zamestnancov. V zmysle výslovného znenia zákona č. 340/2012 Z. z., nie je významné ani to, či platiteľ reálne odoberá v odbernom mieste elektrinu, ale že ho dodávateľ energie v tomto odbernom mieste ako odberateľa eviduje. Žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je vylúčené, aby v tejto veci šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle § 290 CSP, keďže nemôže byť pochýb o tom, že žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, t. j. ako osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Hlavný predmet činnosti žalobcu a jeho poslanie je vysielanie televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme, a to pri zachovaní svojho poslania, ktorým je rozvíjanie národného povedomia a kultúrnej identity obyvateľov SR. Prostriedky získané z úhrad za služby verejnosti môžu byť používané výlučne na financovanie hlavného predmetu činnosti žalobcu, a nie jeho podnikateľskej činnosti. V súvislosti s posudzovaním tohto konania ako spotrebiteľského sporu žalobca poukázal aj na právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 12Co/282/2017 zo dňa 31. októbra 2017: „Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t. j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická
osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskych poplatkov fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa).“ Krajský súd zároveň v odseku 16. vyslovene uvádza: „Ako už bolo uvedené, medzi žalobcom a žalovanou nejde o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (medzi žalobcom a žalovanou nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva) alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, preto povinnosťou okresného súdu nebolo ex offo skúmať, či žalobcom uplatnený nárok (ne)bol premlčaný.“ Žalobca poukázal aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 7Co/85/2020 zo dňa 24.02.2021: „Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko v posudzovanej veci nejde o spotrebiteľský spor vedený medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP). ... Zo zákonnej úpravy tak nevyplýva, že by žalobca pri vyberaní úhrad vykonával činnosť majúcu znaky dodávateľskej činnosti, argumentácia žalobcu v tomto ohľade bola relevantná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako platiteľom úhrad je založený zákonom, povinnosť platiť úhrady v určenej výške a v lehote je rovnako daná zákonom, ide teda o zákonnú povinnosť žalovaného ako platiteľa úhrad a zákonné právo žalobcu na úhrady, z čoho vyplýva neexistencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V ust. § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti je výhradne definovaný subjekt, ktorý je platiteľom úhrady... Ani takéto vymedzenie platiteľa nijak nezakladá spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako sa mylne domnieva žalovaný, a to ani z dôvodu, že zmluva o dodávke elektriny je zmluvou spotrebiteľskou... Vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu, že vzťah strán sporu nie je spotrebiteľským vzťahom, je vylúčená aplikácia ust. § 54a Občianskeho zákonníka, z ktorého zákonnej konštrukcie je zrejmé, že žalobou musí byť uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto pri absencii vznesenia námietky premlčania, nemá v danom prípade súd ex offo skúmať to, či premlčané právo je alebo nie je možné vymáhať.“
8. Žalovanému bolo doručené čiastočné späťvzatie žaloby, žalovaný sa k nemu nevyjadril.
9. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 12.08.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len „CSP“). Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 21.07.2025 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti a zároveň navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania aj voči nároku žalobcu na zaplatenie pokuty vo výške 17 Eur a úhrady poštových sadzieb vo výške 2,40 Eur. Poukázal na dve úhrady žalovaného po 4,64 Eur z januára a februára 2019, pri ktorých rovnako uviedol, že sú premlčané a navrhol, aby ich súd vzal do úvahy pri rozhodovaní.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán a s listinnými dôkazmi: Výzva žalobcu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 02.08.2023 (č.l.3), Prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu (č.l.5), doručenka (č.l.7) potvrdenie Tarifnej ceny za úradnú zásielku od Slovenskej pošty a.s. zo dňa 01.03.2023 (č.l.8).
11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
12. Žalobca je aktívne legitimovaný na podanie návrhu v zmysle § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona vo výške v zmysle § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrady mesačne. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 02.08.2023 vyzval pôvodného žalovaného na zaplatenie omeškaných úhrad a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Výzva bola doručená dňa 10.08.2023. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 03.09.2019 tarifná cena za úradnú zásielku v období od 01.03.2023 je 2,40 Eur.
13. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá,
informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie“).
15. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“ ), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
16. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
17. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) v znení platnom pre rozhodné obdobie.
20. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
22. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 Eur.
23. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
26. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí je dôvodná. V konaní bolo na základe predložených listinných dôkazov preukázané, že pôvodný žalovaný porušil svoju povinnosť, keď nezaplatil žalobcovi úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Žalobca v súlade s § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. písomne vyzval pôvodného žalovaného listom zo dňa 02.08.2023 na zaplatenie nedoplatku úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom. Výzva bola doručená dňa 10.08.2023. Pôvodný žalovaný nedoplatok a náhradu poštovného podľa výzvy žalobcu v požadovanej lehote neuhradil. Žalobca preto žalovanému podľa § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z. z. vyúčtoval aj pokutu vo výške 17 Eur. Tieto skutočnosti mal súd preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Nedoplatok neuhradil ani žalovaný, ktorý je právnym nástupcom pôvodného žalovaného. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania voči dlhu, ktorý vznikol do júla 2020 a vo zvyšnej časti navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu neskorého vymáhania s ohľadom na spotrebiteľský charakter sporu. Žalobca vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 380,48 Eur a na žalobe v časti o zaplatenie 165,48 Eur za neuhradené mesačné predpisy (úhrady) po 4,64 Eur za obdobie od 11/2020 do 06/2023 a pokuty vo výške 17 Eur zotrval. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie, súd s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 CSP v tejto časti konanie o zaplatenie 380,48 Eur zastavil. Aplikáciou ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že právo žalobcu na úhrady za žalované obdobie od 11/2020 do 06/2023 podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z nie je premlčané, pretože neprevyšuje tri roky od podania žaloby. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 10.11.2023, pričom prvá mesačná úhrada za žalované obdobie, t.j. za november 2020 bola s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. splatná do 30.11.2020, súd konštatuje, že pohľadávka žalobcu v sume 148,48 Eur pozostávajúca z 32 predpisov za obdobie od 11/2020 do 06/2023 mesačne vo výške 4,64 Eur nie je premlčaná. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie vymáhanej pohľadávky tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku, ktorý je súčtom sumy 148,48 Eur (32 x4,64). Súd ustálil, že aj nárok žalobcu na zaplatenie pokuty vo výške 17 Eur je daný s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., keď pôvodný žalovaný v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, ktorá bola doručená dňa 10.08.2023 úhrady a ani poštové sadzby súvisiace s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. neuhradil. Súd priznal aj nárok na zaplatenie poštových služieb vo výške 2,40 Eur, ktorej výšku mal preukázanú z potvrdenia pošty, pričom nárok na náhradu za poštové služby a pokutu je daný ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. v spojení s § 10 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol na pojednávaní vo vzťahu k pokute vo výške 17 Eur a poštových sadzieb vo výške 2,40 Eur, súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže nárok na pokutu vznikol žalobcovi márnym uplynutím 30 dňovej lehoty na plnenie pôvodného žalovaného po doručení výzvy dňa 10.08.2023 a nárok na poštové sadzby vznikol zaslaním výzvy žalobcu zo dňa 02.08.2023 na úhradu omeškaných platieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., keď žalobca zistil omeškania žalovaného a v 60 -dňovej lehote od zistenia toto omeškanie žalovanému predmetnou výzvou oznámil. Nakoľko podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba tri roky, je nepochybné, že právo žalobcu vzniknuté v roku 2023 sa nepremlčalo, keď žaloba bola podaná v novembri 2023. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. rozsudku.
28. Pokiaľ ide o námietku premlčania vo vzťahu k dvom platbám z januára a februára 2019, na ktoré žalovaný na pojednávaní poukázal a žiadal, aby ich súd vzal do úvahy pri rozhodovaní resp. o tieto platby znížil povinnosť žalovaného plniť, súd uvádza, že tieto platby pri rozhodovaní o nároku žalobcu nezobral do úvahy, nakoľko k ich úhradám došlo dňa 23.01.2019 vo výške 4,64 Eur a dňa 20.02.2019 vo výške 4,64, Eur, pričom sa týkajú obdobia, ktoré po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom už neboli predmetom konania. Predmetom konania zostali nezaplatené úhrady od 11/2020 do 06/2023. Nakoľko sa žalobca po späťvzatí žaloby domáhal nároku na úhrady od novembra 2020 do júna 2023 a v tomto období nedošlo zo strany žalovaného resp. pôvodného žalovaného k žiadnym úhradám, čo napokon vyplýva z prehľadu predpisov a platieb a žalovaný netvrdil opak, nie je možné platby z roku 2019 priradiť k platbám za žalované obdobie (po späťvzatí). Napokon žalobca tieto platby priradil k aktuálnemu obdobiu, za ktoré boli uhradené a o túto sumu celkovú žalovanú čiastku znížil, keď celkové predpisy boli vo výške 540,64 Eur a žalobca sa domáhal úhrady 531,36 Eur práve po odpočítaní dvoch platieb v celkovej výške 9,28 Eur. Vzhľadom k uvedenému je námietka premlčania žalovaného nedôvodná, keď žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby nárok na zaplatenie úhrad za rok 2019 už neuplatnil.
29. Súd napokon uvádza, že sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tom, že ide o spotrebiteľský spor a vymáhanie nároku, ktorý je viac ako 10 rokov starý bez predchádzajúcej výzvy zakladá porušenie princípov transparentnosti, proporcionality a právnej istoty. Súd mal totiž za preukázané, že nejde o spotrebiteľský spor, pretože povinnosť žalovaného platiť koncesionárske poplatky je daná priamo zákonom a nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by charakter spotrebiteľského vzťahu zakladala. Uvedené vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, na ktoré správne poukázal žalobca.
30. „V danej veci považoval za nutné podotknúť, že charakter i výška poplatku/úhrady, je výsledkom normotvornej činnosti najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky - Národnej rady Slovenskej republiky rovnako, ako dôvod úhrady, platiteľ úhrady aj vyberateľ úhrady a pod. V danej veci neexistuje žiaden priestor pre svojvôľu žalobcu a teda pre eventualitu výskytu nekalých obchodných
praktík... Vychádzajúc z vyššie uvedeného je súd presvedčený, že posudzovaný právny vzťah vznikajúci nie zmluvne, ale priamo zo zákona, celý normovaný verejnoprávnym predpisom bez možnosti žalobcu ho akýmkoľvek spôsobom modifikovať, nie je spotrebiteľským právnym vzťahom.“ (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 16Co/48/2020, zo dňa 29.06.2021)
31. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní uviedol, že vymáhanie niekoľkoročné dlhu je v rozpore s dobrými mravmi, k uvedenému súd uvádza, že taký rozpor s dobrými mravmi neustálil. Je povinnosťou každého dlžníka plniť svoje povinnosti. Pokiaľ sa veriteľ nedomáha úhrady svojich pohľadávok včas, môže to byť na jeho ujmu práve z dôvodu existencie námietky premlčania, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Súd poukazuje na zásadu, „vigilantibus iura scripta sunt", citujúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011: "Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.“
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 165,48 Eur (súčet istiny 148,48 Eur a pokuty 17 Eur), avšak procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 380,48 Eur, keď žalobu vzal späť v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným, preto bol v tejto časti neúspešný. Vzhľadom k uvedenému bol úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení vo výške 30,31 % (podiel sumy 165,48 Eur a sumy 545,96 Eur) a úspech žalovaného bol v percentuálnom vyjadrení vo výške 69,69 % (podiel sumy 380,48 Eur a sumy 545,96 Eur). Rozdiel medzi úspechom žalovaného a úspechom žalobcu tak predstavuje čistý úspech žalovaného v rozsahu 39,38 % (čistý úspech žalovaného 69,69% - čistý úspech žalobcu 30,31% ). Súd preto rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 39,38 %.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).