Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/10/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., obidvaja právne zastúpení: Marják, Ferenci & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, Oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.12.2024, č. 08340/2024-15.1.2/45455, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 19.2.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08340/2024-15.1.2/45455 zo dňa 13.12.2024, ktorým žalovaný rozhodol v odvolacom konaní vo veci preskúmania rozhodnutia mesta Prešov, č. SÚ/1540/104572/2024-Gr/056 zo dňa 7.5.2024 o povolení umiestnenia stavby. Žalovaný napadnutým rozhodnutím sa stotožnil s rozhodnutím mesta Prešov, zamietol odvolanie odvolateľov a toto rozhodnutie potvrdil.

2. Žalobcovia v rámci správnej žaloby navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok z dôvodu podľa dôvodiac, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe hrozí žalobcom iný vážny nenapraviteľný následok. Právoplatné rozhodnutie, ktoré potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie predstavuje pre navrhovateľa podklad pre vykonanie stavebného konania a následnú realizáciu stavby. Vykonanie stavebného konania predstavuje pre žalobcu nenapraviteľný následok, pretože v zmysle stavebného zákona platí, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada. Žalobcovia tiež uviedli, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má také vady, ktoré majú za následok nezákonnosť rozhodnutia. Preto je podľa žalobcov nesporné, že na zákonnosti rozhodnutia je vždy daný verejný záujem prevyšujúci individuálny záujem navrhovateľa na umiestnenie stavby, a preto majú za to, že dôvody priznania odkladného účinku správnej žalobe sú v tomto prípade dané. Záverom preto žalobcovia navrhli správnemu súdu priznať správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a má mimoriadny charakter. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžks/17/2018. Podľa názoru žalovaného žalobcovia v rámci svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe okrem všeobecne formulovaných tvrdení nijako neidentifikovali konkrétne hroziacu závažnú ujmu, ku ktorej by malo podľa ich tvrdenia dôjsť. Žalovaný rovnako poukázal na to, že v rámci konania o umiestnení stavby nemôže dôjsť k realizácii stavby, ale toto rozhodnutie určuje podmienky pre umiestnenie stavby a je predpokladom vydania stavebného povolenia. Preto

z dôvodu, že nadobudnutím právoplatnosti územného rozhodnutia nemôže dôjsť k realizácii stavby, považuje žalovaný argumentáciu žalobcov za nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, bremeno tvrdenia preto spočíva na žalobcoch, čo v tomto prípade, podľa tvrdenia žalovaného, žalobcovia neuniesli. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa (ďalej len „“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“

7. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. Správny súd na účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby posúdil vec z pohľadu existencie zákonných dôvodov podľa / vzal do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a zohľadnil tiež mieru, akou napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by malo mať len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Vo vzťahu k návrhu žalobcu sa uplatňuje dispozičná zásada, t. j. dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej, no reálnej ujmy. Táto tvrdená hrozba musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len hypotetické tvrdenie o existencii možnej škody.

9. Správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

11. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.

Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom, alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. V kontexte skutočností uvádzaných žalobcami správny súd uvádza, že aj v prípadoch, ak je vo veci jednou z nosných otázok ochrana vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby žalobca v návrhu primerane zdôvodnil aké konkrétne nebezpečenstvo závažného a nenávratného poškodenia jeho vlastníckeho práva hrozí v prípade, ak správny súd neprizná žalobe odkladný účinok. Z návrhu žalobcov však žiadna takáto reálna hrozba nevyplýva, a to ani v kontexte ním namietaného neskoršieho potencionálneho vydania stavebného povolenia.

13. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na fakt, že ani samotné územné konanie a napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby nevytvára taký skutkový stav, na základe ktorého by hrozila reálna závažná ujma na právach žalobcov. Navyše žalobcovia vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku ani nijako nekonkretizovali rozsah hroziacich škôd na svojich právach vydaním napadnutého rozhodnutia. Ako už bolo spomenuté, nepostačuje teoretické konštatovanie hroziacich škôd, ale je nevyhnutné tieto prípadné hroziace škody špecifikovať. Správny súd zároveň konštatuje, že pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa samotným vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby v rámci územného konania nezasahuje do subjektívnych práv žalobcov, k tomuto zásahu by mohlo dôjsť až pri samotnom vydaní rozhodnutia o stavebnom povolení, ku ktorému smeruje vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Inými slovami priznanie odkladného účinku správnej žalobe by prichádzalo do úvahy pri návrhu v rámci správnej žaloby proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia.

14. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).