Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/54/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v na výkon väzby Ilava, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , ods. 2 písm. a), písm. d) v spojení s , a v znení a iné, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. mája 2025 pod sp. zn. 1T/87/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. augusta 2025 v Trenčíne jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný:

A. B. F. A. G. H. , nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v na výkon väzby Ilava,

uznáva vinným, že

v presne nezistenom čase dňa 10.05.2024 okolo 19.00 hodiny v Obci I. J., okres C., na mieste s GPS súradnicami XX.XXXXXX, XX.XXXXXX, na ktoré sa spolu s družkou, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti - K. H., doviezol na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia combi, šedej farby, evidenčného čísla J. L., K. H. pod vplyvom alkoholu chytil rukou za rameno a zhodil ju na zem, opakovane ju udrel päsťou do hlavy, najmä v zadnej časti, tiež ju udrel do krku a ramien, opakovane ju kopol nohou do vrchnej časti tela a do zadnej časti hlavy, následne ju vyzval, aby vliezla do kufra vozidla, čo odmietla a pokúsila sa ujsť, v čom jej zabránil tým, že ju chytil za vlasy, zhodil ju na zem, ťahal ju po zemi držiac ju za vlasy, následne ju zo zeme zodvihol, hodil ju do kufra vozidla, dvere kufra zabuchol, nasadol do vozidla a s týmto jazdil po nezistenej trase, po čom vozidlo odstavil v presne nezistenom čase toho istého dňa na nezistenom mieste v katastri Obce I. J., okres C., z vozidla vystúpil, dvere kufra otvoril, poškodenú z kufra vytiahol a hodil ju na zem, kde ju opakovane kopol do oblasti ľavého ramena a opakovane udrel dlaňou ruky do zadnej časti hlavy, následne ju opätovne chytil za vlasy, nadvihol zo zeme a hodil naspäť na zem, po čom poškodenej povedal, že jej zlomí väzy, topánkou jej šliapol na tvár cez ústa, prešiel k vozidlu, z ktorého vytiahol lopatu s rúčkou a násadou a poškodenej povedal, že ju tam zakope a nikto ju nenájde, následne lopatu odhodil, poškodenú znovu chytil za ramená, nadvihol ju a odhodil ju na zem, po čom jej povedal, aby ušla, lebo ju zabije, na čo sa poškodená pozviechala zo zeme a bežala nezisteným smerom cez les, pričom dobehla k chate s číslom XXX v katastri Obce I. J., okres C., odkiaľ jej bola na jej žiadosť obyvateľom chaty privolaná pomoc, pričom týmto konaním vzbudil u poškodenej K. H. obavu o jej život a zdravie

a spôsobil jej mnohopočetné pomliaždenie hlavy v oblasti tváre a vlasatej časti, krku a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov so sťažením obvyklého spôsobu života závažným spôsobom po dobu dvoch mesiacov,

t e d a

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal násilím a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe,

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal so zbraňou,

inému ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , ods. 2 písm. a), d) v spojení s , , číslo v znení Zákona číslo ,

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , ods. 2 písm. a) v spojení s číslo v znení Zákona číslo ,

prečin ublíženia na zdraví podľa , ods. 3 písm. c) s poukazom na číslo v znení Zákona číslo

a za to sa

o d s u d z u j e

podľa , , , k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XX škodu vo výške 692,49 eur.

Podľa sa poškodená K. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. mája 2025 pod sp. zn. 1T/87/2024 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , ods. 2 písm. a), d) v spojení s , , číslo v znení Zákona číslo , v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa , ods. 2 písm. a), b) v spojení s , d) , , , ods. 5 číslo v znení Zákona číslo

a prečinom ublíženia na zdraví podľa , ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) s poukazom na , číslo v znení Zákona číslo na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase dňa 10.05.2024 okolo 19.00 hodiny v Obci I. J., okres C., na mieste s GPS súradnicami XX.XXXXXX, XX.XXXXXX, na ktoré sa spolu s družkou, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti - K. H., doviezol na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia combi, šedej farby, evidenčného čísla J. L., K. H. pod vplyvom alkoholu chytil rukou za rameno a zhodil ju na zem, opakovane ju udrel päsťou do hlavy, najmä v zadnej časti, tiež ju udrel do krku a ramien, opakovane ju kopol nohou do vrchnej časti tela a do zadnej časti hlavy, následne ju vyzval, aby vliezla do kufra vozidla, čo odmietla a pokúsila sa ujsť, v čom jej zabránil tým, že ju chytil za vlasy, zhodil ju na zem, ťahal ju po zemi držiac ju za vlasy, následne ju zo zeme zodvihol, hodil ju do kufra vozidla, dvere kufra zabuchol, nasadol do vozidla a s týmto jazdil po nezistenej trase, po čom vozidlo odstavil v presne nezistenom čase toho istého dňa na nezistenom mieste v katastri Obce I. J., okres C., z vozidla vystúpil, dvere kufra otvoril, poškodenú z kufra vytiahol a hodil ju na zem, kde ju opakovane kopol do oblasti ľavého ramena a opakovane udrel dlaňou ruky do zadnej časti hlavy, následne ju opätovne chytil za vlasy, nadvihol zo zeme a hodil naspäť na zem, po čom poškodenej povedal, že jej zlomí väzy, topánkou jej šliapol na tvár cez ústa, prešiel k vozidlu, z ktorého vytiahol lopatu s rúčkou a násadou a poškodenej povedal, že ju tam zakope a nikto ju nenájde, následne lopatu odhodil, poškodenú znovu chytil za ramená, nadvihol ju a odhodil ju na zem, po čom jej povedal, aby ušla, lebo ju zabije, na čo sa poškodená pozviechala zo zeme a bežala nezisteným smerom cez les, pričom dobehla k chate s číslom XXX v katastri Obce I. J., okres C., odkiaľ jej bola na jej žiadosť obyvateľom chaty privolaná pomoc, pričom týmto konaním vzbudil u poškodenej K. H. obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej mnohopočetné pomliaždenie hlavy v oblasti tváre a vlasatej časti, krku a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov so sťažením obvyklého spôsobu života závažným spôsobom po dobu dvoch mesiacov.

Za to bol obžalovaný podľa , , , odsúdený k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V rámci adhézneho konania bola podľa obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 692,49 eur a súčasne podľa bola poškodená so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. mája 2025 odvolanie obžalovaný, a to do všetkých výrokov napadnutého rozsudku. V písomnom odôvodneniach odvolania prostredníctvom svojich obhajcov uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda vo vzťahu k všetkým jeho výrokom. V odôvodnení odvolania doručenom okresnému súdu dňa 16. júna 2025 uviedol, že napáda právne posúdenie konania, ktoré mu je kladené za vinu, keď poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nie je na mieste aplikovať pri vyhodnocovaní naplnenia znakov kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov kladeným mu za vinu do úvahy ustanovenie § 127 odsek 5 Tr. zákona, nakoľko trestné činy kladené mu za vinu nespadajú pod okruh taxatívne vymedzených trestných činov predvídaných týmto ustanovením. Súčasne namietal použitie aj kvalifikačného znaku spáchania trestného činu násilím, nakoľko použitie násilia ako takého je jedným zo základných znakov iného trestného činu (ublíženia na zdraví), za ktorý ho okresný súd postihoval. Súčasne namietal duplicitne pričítanie niektorých skutkových okolností v jeho neprospech. Na druhú stranu namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Tr. zákona, t. j. spáchanie trestnej činnosti v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, keď poukázal na okolnosti, za ktorých došlo k skutku, ktorý mu je kladený za vinu (zistenie nevery poškodenej v rámci dlhodobého vzťahu). Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám mu uložil po úprave právnej kvalifikácie trestných činov miernejší trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

V odôvodnení odvolania doručenom okresnému súdu 16. júna 2025 následne uviedol, že prvom rade namietal procesný postup súdu v priebehu hlavného pojednávania, kde podľa názoru obžalovaného okresný súd nesprávne postupoval pri výsluchu poškodenej, keď tejto kládol otázky obžalovaného tým spôsobom, že mala možnosť pripraviť si na tieto odpoveď. Namietal jednak nemožnosť vyjadriť sa k niektorým z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Ďalej poukázal na nezabezpečenie pachovej stopy z vozidla Škoda Octavia napriek skutočnosti, že toto vozidlo bolo príslušníkmi PZ krátko po skutku zaistené. Súčasne taktiež namietal nevhodnosť postupu súdu, keď znalca M. N. O. súd vypočul (napriek námietkam obhajoby) už pred vykonaním iných relevantných dôkazov, s ktorých obsahom následne nebol znalec oboznámený. Záverom preukázanie viny z trestnej činnosti kladenej mu za vinu a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok (podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku per analogiam) v neprítomnosti poškodenej, v rámci konečného návrhu uviedla, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje v plnom rozsahu, teda či už do otázky viny alebo trestu. Námietky obhajoby považuje za nedôvodné. Vo vzťahu ku kvalifikačným znakom, ktoré boli obhajobou namietané, poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že tieto kvalifikačné znaky nemali relevantný dopad pri ukladaní trestu. Vzhľadom na uvedené navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodenej právom konečného návrhu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, nenamieta ani procesný postup a stotožňuje sa s konečným návrhom pani prokurátorky.

Obhajca obžalovaného M. M. P. právom konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných odôvodnení podaného odvolania, zotrváva na dôvodoch v nich uvedených a navrhol, aby súd rozhodol jedným zo spôsobov v nich uvedených.

Obhajca obžalovaného N. P. H., C. právom konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava ním podaného písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného. Má za to, že ani jeden z trestných činov, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu, nebol riadne preukázaný, a preto v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ navrhol jeho oslobodenie spod obžaloby v celom rozsahu.

Obžalovaný právom konečného návrhu uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedli jeho obhajcovia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 24. júna 2025, na verejnom zasadnutí dňa 12. augusta 2025, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku, po zistení dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu podľa § 321 odsek 1 písm. a) až písm. c) Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, a to i z pohľadu dovolacích dôvodov podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo prípustné, podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste je aj čiastočne dôvodné. Napadnutý rozsudok je chybný, pretože súd prvého stupňa nedôsledne postupoval pri právnom posúdení konania, za ktoré obžalovaného odsudzoval, čo spôsobilo, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu ustanovení Tr. zákona.

Krajský súd uvádza, že v uvedenej veci bolo naposledy rozhodované krajským súdom v konaní pod sp. zn. 23To/21/2025, kedy bol rozsudok okresného súdu z dôvodu podľa , b), c) zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie v spojitosti s potrebou doplnenia dokazovania o výsluch poškodenej.

Krajský súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že prvostupňový okresný súd v posudzovanej veci, po zrušení skoršieho rozsudku odvolacím súdom postupoval procesne správne pri vykonávaní dôkazu – výsluchu poškodenej K. H., na ktorú bolo dôvodné nahliadať ako na obzvlášť zraniteľnú obeť. Za zásadné porušenie práva na obhajobu nepovažoval krajský súd ani postup okresného súdu pri

kladení otázok položených obžalovaným, keď súdom zvolený postup bol v súlade so zákonom o obetiach trestných činov a poškodená odpovedala na otázky samostatne a bez zasahovania iných osôb.

Odvolacím prieskumom krajský súd ďalej zistil, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal všetky dostupné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení odsek 10 treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný, pričom krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu, alebo podstatné porušenie práv obžalovaného vo vzťahu k námietkam obhajoby spočívajúcim v nezabezpečením pachovej stopy z vozidla Škoda Octavia (pre účely porovnania s pachovou stopou poškodenej), keď krajský súd opätovne zdôrazňuje, že orgány činné v trestnom konaní síce majú povinnosť vyhľadávať dôkazy bez ohľadu na to či svedčia v prospech, alebo neprospech obžalovaného, avšak v danom prípade nemali dôvod predpokladať, že by takýto dôkaz mohol byť relevantný, nakoľko poškodená bola vedená ako držiteľka tohto motorového vozidla v evidenčnej karte vozidla a skutočnosť, že poškodená sa v tomto motorovom vozidle nachádzala v relatívne krátkom časovom období pred momentom, keď malo dôjsť ku skutku vyplýva aj z výpovede svedka K. B.. Krajský súd taktiež opätovne konštatuje (tak ako tomu bolo aj v skoršom zrušujúcom uznesení v tejto veci pod sp. zn. 23To/21/2025), že nezistil pochybenie okresného súdu ani pri vykonávaní dôkazov vo vzťahu k odopretiu práva na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom s a taktiež zotrváva na názore, že pochybením okresného súdu nie je ani spôsob, resp. poradie výsluchu znalca M. O. na hlavnom pojednávaní, keď tento bol riadne poučený, vypočutý a stranám bolo umožnené klásť mu otázky. Odvolací súd aj vzhľadom na vyššie uvedené v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo v súlade s , a v ktorom nedošlo k žiadnym relevantným pochybeniam, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a urobil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa odsek 12 Tr. poriadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením odsek 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil. Skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové závery vo vzťahu k ustálenie skutku majú dostatočný a presvedčivo zistený skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Krajský súd sa stotožnil s hodnotením okresného súdu, že obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný zo spáchania skutku nielen výpoveďou poškodenej, ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, ale podporne aj výpoveďami svedkov P. B., Q. N., N. M. a ako aj obsahom výpovede znalca M. N. O. k zraneniam zisteným u poškodenej, ale ďalej podporne aj ďalšími vykonanými listinnými dôkazmi. Z uvedených svedeckých výpovedí vo vzájomnej súvislosti totiž vyplýva, že spáchanie skutku obžalovaným v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku. Krajský súd však musel čiastočne vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného prihliadnuť na námietky obžalovaného vzťahujúce sa na právnu kvalifikáciu konania, z ktorého bol uznaný za vinného. Aj keď formulácia právnej vety vo vzťahu právneho posúdenia konania obžalovaného ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , ods. 2 písm. a), d) by mohla navádzať predpokladu (nesprávnej) aplikácie Tr. zákona z ďalšieho obsahu výrokovej časti je zrejmé, že okresný súd správne a dôvodne v tejto časti konanie obžalovaného posúdil ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , ods. 2 písm. a), d) , keď aplikoval ust. , a odsek 4 Tr. zákona (nie teda ust. odsek 5 Tr. zákona). Na druhú stranu však krajský súd zistil pochybenie okresného súdu vo vzťahu k opakovanému pričítaniu kvalifikačných skutkových znakov (v rozpore so zásadnou dvojitého pričítania) v rámci právneho posúdenia skutku, za ktorý obžalovaného odsudzoval (jednalo sa o opakované nepriaznivé zohľadnenie páchania trestnej činnosti na chránenej osobe a za

použitia násilia). Na nesprávnosti takéhoto postupu nič nemení skutočnosť, že okresný súd následne sám považoval zistenie uvedených znakov za nerelevantné z pohľadu primeranosti uloženého trestu, keď ukladať správny a primeraný trest možno až na základe správneho právneho posúdenia veci. Krajský súd preto považoval za nevyhnuté toto pochybenie okresného súdu napraviť postupom podľa odsek 1 a odsek 3 , keď napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a na základe okresným súdom správne zisteného skutkového stavu sám obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , ods. 2 písm. a), d) v spojení s , , číslo v znení Zákona číslo v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa , ods. 2 písm. a) v spojení s číslo v znení Zákona číslo a prečinom ublíženia na zdraví podľa , ods. 3 písm. c) s poukazom na číslo v znení Zákona číslo

Trest je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide z okruhu trestných činov o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pokiaľ ide o trest ukladaný obžalovanému, krajský súd, vyhodnotil kritéria rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery v súlade s ustanoveniami § 33a a § 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona, nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Tr. zákona. Súčasne identifikoval priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona, keď obžalovaný svojim konaním spáchal tri úmyselné trestné činy. Obžalovanému krajský súd napriek jeho námietkam nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa , keď obžalovaný sa v čase skutku jednak nachádzal pod vplyvom alkoholu, ktorý vo všeobecnosti posilňuje sklony k agresivite a navyše konaniu obžalovaného v zmysle výpovede poškodenej posudzovanému konaniu obžalovaného nepredchádzali ani náznaky silného citového rozrušenia (chceli sledovať západ slnka, na lúku sa odviezli autom, ktoré šoféroval obžalovaný, vystúpili z auta, a následne obžalovaný bez slov prišiel k nej a hneď ju začal biť). Krajský súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa odsek 1 Tr. zákona (bez aplikácie tzv. asperačnej či zostrujúcej zásady), vzhľadom na odsudzovanie za viac trestných činov. Na osobu obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, pričom v priestupkovom konaní bol riešený štyrikrát. Krajský súd vzhľadom na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, predchádzajúci spôsob života, charakter a závažnosť trestnej činnosti, a tiež aj jej následky sa stotožnil s dôvodnosťou ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako o tom správne rozhodol aj okresný súd v napadnutom rozsudku. Krajský súd následne obdobne ako súd okresný uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby (3 až 8 rokov), a to vo výmere 40 mesiacov. Krajský súd obdobne ako súd okresný obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do s minimálnym stupňom stráženia z dôvodu, že v posledných desiatich rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd považoval takýto trest vzhľadom na uvedené okolnosti za plne konformný s očakávaným účelom trestu v zmysle odsek 1, odsek 4 Tr. zákona vrátane toho, že v dostatočnej miere zabezpečuje ochranu spoločnosti, ale súčasne vyjadruje aj dostatočné morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.

Pokiaľ ide o adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody, krajský súd obdobne ako okresný súd podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 692,49 eur, keď poškodenou uplatnená škoda bola preukázaná predloženými a vykonanými dôkazmi iba v rozsahu nákladov spojených s jej liečením zranenia spôsobeného pri prejednávanej trestnej činnosti. K preukázaniu zvyšnej, poškodenou uplatnenej škody, čo do jej výšky, však nedošlo. Táto skutočnosť následne odôvodňovala postup súdu podľa § 288 odsek 2 vo vzťahu k zvýšenému nároku poškodenej.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd z podnetu odvolania obžalovaného výrokom pod bodom I. podľa § 321 odsek 1 písm. d), Tr. poriadku zrušil celý napadnutý rozsudok s tým, že na podklade §

322 odsek 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , ods. 2 písm. a), d) v spojení s , , číslo v znení Zákona číslo v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa , ods. 2 písm. a) v spojení s číslo v znení Zákona číslo a prečinom ublíženia na zdraví podľa , ods. 3 písm. c) s poukazom na číslo v znení Zákona číslo a uložil mu za to primeraný trest tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku a súčasne obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej vo vyššie uvedenom rozsahu tak, ako to už predtým správne urobil okresný súd v napadnutom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.