Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1271-2025.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1271/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31325416, právne zast. MINAT Law s. r. o., so sídlom Prievozská 6A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53204786, proti povinnému v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., povinnému v 2. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., povinnému v 3. rade: F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., povinnému v 4. rade: E. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX J. G., o vymoženie 74,30 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 17072735, pod sp. zn. 64EX 354/25, o návrhu povinného v 4. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 19.05.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 61,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 25.04.2025, domáhal od povinných vymoženia 74,30 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/87/2024 zo dňa 30.01.2025, s pôvodne vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou ku dňu 05.03.2025 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 05.05.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 17072735 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 64EX 354/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 06.06.2025 predložil súdu Návrh povinného v 4. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 19.05.2025, spolu s jeho prílohou: Odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 17.02.2024, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 30.05.2025, elektronické potvrdenie o podaní návrhu na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, spolu s potvrdeniami o doručení povinným. Na základe podaní zo dňa 16.06.2025 a zo dňa 30.06.2025, a zo dňa 09.07.2025 a zo dňa 12.08.2025 Mestský súd Košice predložil súdu svoje odpovede na jednotlivé žiadosti súdu v exekučnom konaní spolu s uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/87/2024 zo dňa 27.06.2025 spolu s doložkou právoplatnosti. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu
na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 64EX 354/25 zo dňa 07.05.2025 bolo doručené povinnému v 4. rade do vlastných rúk dňa 12.05.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 19.05.2025 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 19.05.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Povinný v 4. rade navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nezákonnosti začatej exekúcie, keďže v základnom súdnom konaní bol vo veci samej podaný odpor proti platobnému rozkazu dňa 17.02.2025. Na základe výzvy Mestského súdu Košice zo dňa 09.05.2025 boli dňa 19.05.2025 súdu v základnom konaní dodané požadované dokumenty. Povinný v 4. rade dodal, že na základe podaného odporu žalovaná K. I., nie je medzi povinnými vo veci predmetnej exekúcie.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie, a mal za to, že nenastal dôvod na zastavenie exekúcie prezentovaný povinným v 4. rade. Predmetný nárok bol priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, čiže odpor žalovaným považoval príslušný súd za bezdôvodný. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
13. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie vrátane celkového spisového materiálu a dospel k právnemu záveru, že je v celom rozsahu dôvodné.
14. Povinný v 4. rade navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu neoprávnenosti vedenej exekúcie pre podaný odpor proti exekučnému titulu jedným zo žalovaných v základnom konaní, ktorý nie je účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že povinný v 4. rade namietol nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ako aj nedostatok vecnej správnosti exekučného titulu (s prihliadnutím na dôvody prezentované v predloženom odpore proti platobnému rozkazu, ktoré sa týkajú len okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu).
15. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/87/2024 zo dňa 30.01.2025, ktorým je povinným uložená peňažná povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 74,30 EUR s prísl. Predmetný exekučný titul bol v čase iniciovania exekučného konania, ako aj v čase začatia exekúcie opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, z ktorej vyplývalo, že tento nadobudol proti povinným (v základnom konaní v procesnom postavení žalovaného v 1., 2., 3. a 5. rade) právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.03.2025.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (II. ÚS 545/2010-15).“
17. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade
s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“
18. Exekučný súd v konaní v priebehu exekučného konania preskúmava jeho zákonnosť, ako aj prípadnú existenciu dôvodov pre ktorý exekúciu je nevyhnutne potrebné zastaviť a to či už na podnet účastníka exekučného konania na strane povinného alebo z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Základným materiálnym predpokladom pre vykonanie exekúcie je exekučný titul. Exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Exekučný súd po začatí exekúcie a po doručení upovedomenia Mestského súdu Košice a priloženého uznesenia opätovne preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti.
19. V prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade v tom čase vykonateľného exekučného titulu. Aj keď základným predpokladom exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu, počas priebehu exekúcie môže nastať situácia, za ktorej dochádza k zániku jeho vykonateľnosti v dôsledku čoho sa rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, stáva neúčinným. V danom prípade právoplatným uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/87/2024 zo dňa 27.06.2025 došlo k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/87/2024 zo dňa 30.01.2025, teda exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Z odôvodnenia prezentovaného uznesenia vyplynulo, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bol opatrený exekučný titul, bola vyznačená nesprávne pre podanie vecne odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu. Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/87/2024 zo dňa 27.06.2025 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2025. V dôsledku uvedenej skutočnosti dotknutý platobný rozkaz nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, aby na jeho podklade prebehla exekúcia v tomto exekučnom konaní. Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/87/2024 zo dňa 30.01.2025 nie je formálne vykonateľným exekučným titulom. Zrušenie atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bol pôvodne opatrený platobný rozkaz, má za následok straty atribútu spôsobilého exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto daný dôvod predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (strata formálnej vykonateľnosti exekučného titulu). Taktiež bolo zrejmé, že nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na dotknutom platobnom rozkazu nastalo v čase pred iniciovaním exekučného konania, v čoho dôsledku dôvod na zastavenie exekúcie existoval už v čase nielen pred začatím exekúcie, ako aj pred začatím samotného exekučného konania, avšak tento dôvod bol zistený až po začatí exekúcie. Keďže uvedené rozhodnutie v čase začatia exekúcie nespĺňalo základnú zákonom predpokladanú vlastnosť rozhodnutia byť exekučným titulom, t. j. jeho vykonateľnosť, exekučný súd nemôže prijať iný právny záver než ten, že bola začatá nedôvodne, čím je jej ďalšie vedenie neprípustné.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu podľa ustanovenia § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
21. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.
22. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
30. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
33. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
34. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
35. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania spojených s podaním vyjadrenia. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 81,92 EUR. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval nedôvodnosť začatia exekúcie (dôvod na zastavenie exekúcie bol prítomný pred jej začatím) Priznanie dôvodného nároku na náhradu trov oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie od povinného je spojený s dôvodným začatím exekúcie na podklade dôvodne vydaného poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia čo do vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom začala nedôvodne, v čoho dôsledku zastavenie exekúcie v celom rozsahu možno pričítať oprávnenému. A preto súd konštatoval, že oprávnenému
nevznikol dôvodný nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie od povinných tak ako to predpokladá § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň oprávnenému pre prípad uplatnenia taktiež nevznikol ani dôvodný nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, keďže vo fáze o rozhodovania o predmetnom podaní povinného nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešným. Na základe uvedeného súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania od povinných nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
36. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinní majú voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platili, ak im súd na ich návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Povinný v 4. rade si v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Ostatní povinní taktiež po začatí exekúcie nerealizovali akékoľvek podanie súdu, ktorým by sa domáhali zastavenia exekúcie, a priznania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. A preto povinným nevznikol nárok na náhradu účelných trov od oprávneného. Na základe uvedeného súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
37. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10). Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré opatrené doložkou vykonateľnosti vykazuje znak exekučného titulu, no exekúcia bola zastavená po zistení, že rozhodnutie nie je vykonateľné (I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011. IV. ÚS 79/2011).
38. V exekučnom konaní platí trovy súdneho exekútora spravidla povinný. Predmetné pravidlo vychádza zo skutočnosti, že príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bolo správanie povinného (povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul). Uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného, t. j. ak sa skončí zastavením na základe upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku alebo na základe uznesenia exekučného súdu podľa § 61k a § 61l Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, platenie trov súdneho exekútora bude povinnosťou oprávneného. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora z povinného na oprávneného je teda to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli.
39. S prihliadnutím na skutočnosť, že exekučný titul v čase začatia exekúcie nebol formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom, v čoho dôsledku exekúcia začala nedôvodne. A preto dôvod na zastavenie exekúcie v danom prípade bol prítomný do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Procesnú zodpovednosť za nedôvodne začatú exekúciu z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu znáša oprávnený. Zodpovednosť za podanie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade spôsobilého exekučného titulu a jeho vykonateľnosť v celom priebehu exekučného konania znáša práve oprávnený.
40. Súd v exekučnom konaní rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2, § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, a v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.. a priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 61,50 EUR, ktoré pozostávajú zo sumy náhrady paušálnych výdavkov vo výške 50 EUR a zo sumy 23% DPH vo výške 11,50 EUR, keďže súdny exekútor je podľa verejne dostupného zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH spravovaného Finančnou správou Slovenskej republiky platcom dane z pridanej hodnoty, a zaviazal k ich úhrade oprávneného, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.