Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-5S/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: SECURITY GUARD - SK s.r.o., so sídlom Hronská 4, 934 01 Levice, IČO: 47 403 250, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Mészáros, advokát so sídlom Brezová 10, 937 01 Želiezovce, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2285, č. O-412/2021 zo dňa 11.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2285, č. O-412/2021 zo dňa 11.01.2022 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2021/2735 zo dňa 21.10.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe kontroly vykonanej „dištančnou“ formou v období od 20.05.2021 do 10.06.2021 vydal Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. IPNR/IPNR_PRODD/ ROZ/2021/2735 zo dňa 21.10.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) pokutu vo výške X.XXX,- eur za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce podľa zákona o inšpekcii práce v protokole č.: A./B.,C. zo dňa 07.04.2021 pod bodom 1 v lehote do 3 dní od prevzatia tohto protokolu (lehota na splnenie uplynula dňa 26.04.2021), pričom opatrenie spočívalo v povinnosti predloženia všetkých podkladov potrebných na výkon inšpekcie práce. Konkrétne sa jednalo o nesplnenie opatrenia odstrániť nedostatok vyplývajúci z porušenia zákona o inšpekcii práce tým, že zamestnávateľ na základe písomnej výzvy „Oznámenie o začatí inšpekcie práce, Výzva na predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce“ zo dňa 25. 02. 2021 nepredložil inšpektorom práce v určenej lehote do 18. 03. 2021 všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov, pričom kontrolovaným obdobím bol august 2020 až január 2021 a kontrolovanými boli všetci zamestnanci vykonávajúci prácu v roku 2020. Nesplnenie povinnosti uloženej žalobcovi opatrením inšpektora práce podľa zákona o inšpekcii práce v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: A./B.,C. zo dňa 07.04.2021 bolo zistené pri výkone následnej inšpekcie práce podľa zákona o inšpekcii práce vykonanej v období od 20.05.2021 do 10.06.2021, výsledkom ktorej bol protokol č. A./B. zo dňa 10.06.2021.

2. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2022/2285, č. O-412/2021 zo dňa 11.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

3. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Nitre dňa 15.03.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia, vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Žalobca namietal porušenie SR ako aj zákona o inšpekcii práce, ktorý vymedzuje a ustanovuje výkon inšpekcie práce a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Teda len vyššie uvedeným spôsobmi sa vykonáva inšpekcia práce, preto nie je možné sa stotožniť s úvahami žalovaného ohľadom vykonania inšpekcie dištančnou formou, pretože takú formu zákon o inšpekcii práce nepozná a ani nedovoľuje. V danom prípade nemožno takéto konanie považovať za výkon inšpekcie práce, t. j. reálne k inšpekcii práce nedošlo. Tiež by sa takéto vykonanie inšpekcie dištančnou formou míňalo svojmu účelu, keďže inšpekciu práce je nutné vykonávať na pracovisku, resp. na inom mieste ustanovenom v a b) zákona o inšpekcii práce a zisťovať situáciu a prípadné porušenia tam a následne si k tomu vyžiadať potrebné dokumenty od zamestnávateľa alebo podnikateľa.

4. Žalobca poukázal aj na § 13 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, ktoré ustanovenia tiež naznačujú povinnosť fyzickej prítomnosti inšpektora práce pri inšpekcii. Konanie inšpektorátu práce Nitra nemožno považovať za inšpekciu práce, a preto nebol oprávnený požadovať od žalobcu žiadnu dokumentáciu, záznamy alebo akékoľvek iné listiny. Žalobca tak ani nemal povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, poskytnúť podklady, doklady, informácie, listiny a pod. pretože nedošlo k výkonu inšpekcie práce ustanoveným zákonným spôsobom, nebolo možné uložiť pokutu zo strany prvostupňového orgánu. Žiaden inšpektor osobne/fyzicky u žalobcu na adrese D. X, XXX XX E. nebol a inšpekciu ani nevykonal. Protokol teda z daného dôvodu neobsahuje pravdivé skutočnosti.

III. Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.10.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. K namietanej „dištančnej forme“ vykonanej inšpekcie práce žalovaný uviedol, že tento postup inšpektora práce je plne súladný so zákonom o inšpekcii práce. K uvedenému postupu inšpektor práce pristúpil v záujme ochrany zdravia, eliminácie šírenia ochorenia COVID-19 v súlade so zákonom o inšpekcii práce a v súlade s prijatými opatreniami na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19. V rámci vzniku celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19 musela aj inšpekcia práce reflektovať vzniknutú situáciu, rešpektujúc tak prijaté opatrenia a nariadenia zabraňujúce šíreniu tohto ochorenia vykonávajúc zároveň aj dozor zverený zákonom.

7. Podľa názoru žalovaného § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce ustanovuje rozsah inšpekcie práce, ale nie spôsob, resp. postup inšpektora práce, ako bude tento výkon inšpekcie prebiehať, či bude inšpekcia práce predovšetkým na pracovisku (niekedy výlučne len na pracovisku) alebo zvolí iný postup, napr. vyzvaním kontrolovaných subjektov na predloženie dokumentácie potrebnej na výkon inšpekcie práce (ako tomu bolo v prejednávanej veci). Inšpektor práce podľa povahy a účelu inšpekcie práce výlučne sám rozhodne o postupe podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcie práce. V prípade kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zo strany inšpektorátu práce sa jedná o pomerne bežnú formu akou inšpektori práce pracujú.

8. Zamestnávateľ s poukazom na § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce je povinný na požiadanie poskytnúť inšpektorátu práce, alebo inšpektorovi práce všetky podklady alebo informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov, dokladov a technických nosičov dokladov. Ak si túto povinnosť nesplní, jednoznačne sa jedná o porušenie zákonnej povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 2 písm. a)

zákona o inšpekcii práce. Uvedené porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce bolo zadokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. A./B.,C. zo dňa 07.04.2021 pod bodom 1 a inšpektor práce nariadil zamestnávateľovi odstrániť ho v lehote do 26.04.2021. Nesplnenie nariadenia inšpektora práce bolo zistené pri výkone následnej inšpekcie práce vykonanej v období od 20.05.2021 do 10.06.2021. Nesplnenie nariadenia inšpektora práce odstrániť zistený nedostatok s poukazom na § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii je správnym deliktom podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2. zákona o inšpekcii práce.

9. Žalovaný mal tiež za to, že protokol o výsledku inšpekcie práce č.: INA-17-48-2.3/P-F24-21 zo dňa 10.06.2021 bol vyhotovený v súlade s § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Pokiaľ v ňom bolo uvedené, že sa jednalo o výkon inšpekcie práce u žalobcu, šlo o označenie konkrétneho kontrolovaného subjektu, ktoré nemožno stotožňovať s tvrdeným výkonom inšpekcie práce v sídle žalobcu.

10. Vo veci boli tiež dodržané všetky správneho konania, pričom výšku pokuty inšpektorát práce riadne odôvodnil s poukazom na zákonné kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra a napadnuté rozhodnutie vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom sa žalovaný v rámci odvolacieho konania dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k správnemu deliktu, ktorý bol predmetom uloženia pokuty. Výška pokuty bola dôsledne v správnom konaní zvážená a odôvodnená. Rozhodnutie je správne a vychádza zo zásad správneho konania a trestania.

IV. Konanie pred správnym súdom

11. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle Zákona o správnych súdoch: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-5S/9/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe ako aj z hľadísk uvedených v , keďže prejednávaná žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania ( a nasl. ).

13. Na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie na deň 02.07.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý v rámci prednesu žaloby uviedol, že vo veci obdobného porušenia ustanovení zákona o inšpekcie práce už Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi skorším rozhodnutím č. IPNR/ IPNR_PRODD/ROZ/2021/20609, č. 274/21/práv. zo dňa 24.08.2021 (ďalej len „skoršie rozhodnutie o uložení pokuty“) pokutu vo výške X.XXX,- eur, a preto mal za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zásady ne bis in idem.

14. V súvislosti s touto námietkou správny súd pojednávanie odročil za účelom doručenia odkazovaného skoršieho rozhodnutia o uložení pokuty a vyjadrenia sa žalovaného k vznesenej námietke porušenia zásady ne bis in idem.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.06.2025 na výzvu správneho súdu uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so zásadou ne bis in idem. Zamestnávateľ s poukazom na § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce je povinný na požiadanie poskytnúť inšpektorátu práce, alebo inšpektorovi práce všetky podklady alebo informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov, dokladov a technických nosičov dokladov. Ak si túto povinnosť nesplní, jednoznačne sa jedná

o porušenie zákonnej povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Uvedené porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce bolo zadokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. A./B.,C. zo dňa 07.04.2021 pod bodom 1 a inšpektor práce nariadil zamestnávateľovi odstrániť ho v lehote do 3 dní od prevzatia tohto protokolu, protokol bol doručený dňa 23.04.2021, lehota na splnenie uplynula dňa 26.04.2021, vrátane.

16. Nesplnenie nariadenia inšpektora práce bolo zistené pri výkone následnej inšpekcie práce vykonanej v období od 20.05.2021 do 10.06.2021, ktorej výsledkom bol protokol o výsledku inšpekcie práce č. A./ B. zo dňa 10.06.2021. Nesplnenie nariadenia inšpektora práce odstrániť zistený nedostatok s poukazom na § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii je správnym deliktom podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2. zákona o inšpekcii práce. Jedná sa o porušenie inej právnej povinnosti stanovenej zákonom o inšpekcii práce, čo bolo uvedené aj v správnom konaní, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Jedná sa o odlišnosť porušenej právnej normy, odlišnosť na základe akého ustanovenia inšpekcie práce sa sankcia ukladá a aj čas a spôsob spáchania skutku je odlišný od porušenia právnej povinnosti, ku ktorej žalobca predložil skoršie rozhodnutie o uložení pokuty.

17. Správny súd z obsahu skoršieho rozhodnutia o uložení pokuty zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce tým, že na základe písomnej výzvy „Oznámenie o začatí inšpekcie práce, Výzva na predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce“ zo dňa 25. 02. 2021 nepredložil inšpektorom práce v lehote do 18. 03. 2021 všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov. Nesplnenie tejto povinnosti bolo zachytené v protokole A./B.,C. zo dňa 07.04.2021. Konanie o uložení pokuty v tejto veci začalo dňa 01.08.2021.

18. Po oboznámení sa s obsahom skoršieho rozhodnutia o uložení pokuty správny súd dospel k záveru, že pri vydávaní napadnutého a prvostupňového rozhodnutia mohlo dôjsť k porušeniu absorpčnej zásady, teda vady podľa , a preto výzvou zo dňa 30.06.2025 vyzval účastníkov konania postupom v súlade s na vyjadrenie sa k uvedenej vade.

19. Žalovaný k možnému porušeniu absorpčnej zásady vo vyjadrení zo dňa 09.07.2025 uviedol, že v čase kedy rozhodoval o predmete porušení povinnosti stanovenej § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce zo strany žalobcu (odvolanie spolu so súvisiacim administratívnym spisom bolo žalovanému predložené dňa 13.12.2021), bolo správne konanie o uložení pokuty za skorší delikt spáchaný porušením § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce (výsledkom ktorého bolo skoršie rozhodnutie o uložení pokuty, pozn. správneho súdu) právoplatne skončené. Vedenie dvoch samostatných správnych konaní s takým časovým odstupom je prejavom správnej úvahy inšpektorátu práce konajúceho vo veciach, ktoré zistil v rámci výkonu inšpekcie práce a plnenia svojich zákonných povinnosti a kompetencií.

20. K možnej aplikácii zásad ukladania trestov podľa žalovaný zdôraznil, že sa jedná o novú argumentáciu žalobcu predloženú až na prvom pojednávaní vo veci, ktorá nebola predmetom odvolacieho konania. Pri možnom súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej právnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa . Pre účely správneho trestania možno poukázať na znenie , ktoré vymedzuje znaky pokračovacieho trestného činu. Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je možné podľa takto judikovaného názoru aplikácie analogie legis možné v prípade pokračovacích správnych deliktov. Ďalej podľa ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok. Tzv. spoločný trest za pokračovací trestný čin sa ukladá v prípade, ak až neskôr vyjdú najavo alebo až neskôr sú prejednané ďalšie čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu, za ktorý už bol skorším rozsudkom právoplatne uložený trest (viď. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.08.2020 vydaného pod sp. zn. 11S/3/2019).

21. Žalovaný mal za to, že sa jedná o dva odlišné výkony inšpekcie práce s odlišným predmetom kontroly (ako to vyplýva z protokolov), o dva odlišné skutky, s odlišnou skutkovou podstatou, spôsobom spáchania skutku, časom spáchania skutku, a nie o pokračovací správny delikt. Nemožno opomenúť ani fakt, že v správnom konaní Správny poriadok neumožňuje (neobsahuje procesný prostriedok) spojenie vecí, ak už bolo v skoršej veci právoplatne rozhodnuté.

22. Správny súd následne o podanej žalobe rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní nariadenom na 13.08.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý sa k výzve podľa písomne nevyjadril, ale na nariadenom pojednávaní v zásade uviedol, že má za to, že absorpčná zásada porušená bola.

V. Relevantné právne predpisy

23. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

24. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

25. Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

26. Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

27. Podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

30. Podľa § 10 ods. 3 zákona o inšpekcii práca, inšpektor prái výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk; na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce povinný postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy subjektu, v ktorom sa vykonáva inšpekcia práce.

31. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

32. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce,

33. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce.

34. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov.

35. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur.

36. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

VI. Právne posúdenie správneho súdu

37. V SR je obsiahnutý jeden zo základných pilierov právneho štátu. Pre orgány štát- nej (verejnej) moci platí ústavná maxima, v zmysle ktorej, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čo nie je dovolené, je zakázané), na rozdiel od ústavnej maximy ( SR) vzťahujúcej sa na obyvateľov, v zmysle ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čo nie je zakázané, je dovolené). Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nespl- nomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Táto zásada za- bezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu – majú možnosť predvídať nielen následky svo- jich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým kona- nie štátnych orgánov a ich zmysel. Ustanovenia a 3 tak doplňujúco vytvárajú účinný právny základ systému ochrany všetkých osôb pred negatívnou činnosťou štátu.

38. Námietku žalobcu, ktorou bolo porušenie zákonného postupu správnych orgánov, keď vykonali inšpekciu práce tzv. dištančnou (elektronickou) formou vyhodnotil správny súd ako dôvodnú, keď podľa § 2 ods. 1, 2 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov špecifikovaných v tomto ustanovení, ktorý sa vykonáva na pracoviskách zamestnávateľov a v priestoroch, v ktorých vykonávajú prácu domáci zamestnanci a zamestnanci podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Inšpekciu práce nie je možné vykonať na inom mieste ako na pracovisku zamestnávateľa, resp. na mieste uvedenom v § 2 ods. 2, písm. a) a b) zákona o inšpekcii práce nemá preto ani žiadnu vypovedaciu hodnotu zaužívaná formulácia používaná žalovaným v protokoloch o výsledku inšpekcie práce o miestach výkonu inšpekcie práce, a to tak, že inšpekcia práce bola vykonaná aj na inšpektoráte práce. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov na konkrétnom

pracovisku si logicky vyžaduje aj faktické vykonanie niektorých úkonov na inšpektoráte práce, napr. kontrolu predložených dokladov, resp. prejednanie protokolu so zamestnávateľom, čo však nič nemení na tom, že v zmysle zákona ide o inšpekciu práce na konkrétnom pracovisku alebo na konkrétnych pracoviskách zamestnávateľa.

39. Výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní skutočností, ktoré počas vykonanej inšpekcie boli inšpektormi zistené, z jednotlivých ustanovení zákona o inšpekcii práce však nemožno vyvodiť zákonné zmocnenie alebo oprávnenie pre inšpektoráty práce, aby vykonávali inšpekciu práce aj tzv. na diaľku, bez faktického sa dostavenia na miesta, ktoré možno považovať za pracoviská zamestnávateľa. Zákon v § 2 jasne a jednoznačne stanovil miesto výkonu inšpekcie práce, ktorým je vždy pracovisko zamestnávateľa. Správny súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného o tom, že § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce ustanovuje rozsah inšpekcie práce, keďže rozsah inšpekcie práce, t. j. oblasti, ktoré sú inšpektori práce oprávnení kontrolovať (teda čo možno kontrolovať) vyplýva z § 2 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce upravuje spôsob výkonu inšpekcie práce v rámci jej rozsahu (teda ako možno kontrolovať). Rovnako z § 2 ods. 2 nevyplýva, že by sa malo jednať o výkon inšpekcie práce „predovšetkým“ na pracoviskách zamestnávateľov ako dôvodil žalovaný; príslovku „predovšetkým“ § 2 ods. 2 zákon o inšpekcii práce neobsahuje, ale naopak vymedzuje, že inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov.

40. Záveru o tom, že inšpekcia práce musí vždy zahŕňať aj osobnú prítomnosť inšpektora práce na pracovisku u konkrétneho zamestnávateľa svedčí vo vzájomnej súvislosti aj obsah iných ustanovení zákona o inšpekcii práce priznávajúcich inšpektorovi práce oprávnenia vstupu na pracoviská /§ 16 ods.1 písm. a)/, pričom inšpektor je povinný svoju prítomnosť kontrolovanému subjektu oznámiť pred začatím inšpekcie /§13 ods. 1 písm. a)/, s tým, že inšpektor sa pri výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora, ktorý na požiadanie možno dať k nahliadnutiu (§ 10 ods. 3). Pokiaľ by pri výkone inšpekcie práce na konkrétnom pracovisku zamestnávateľa nebola osobná prítomnosť inšpektora práce nevyhnutná, tieto ustanovenia by tak stratili svoj účel a opodstatnenie; zároveň niet ustanovenia, ktoré by ich aplikáciu vylučovalo (napr. osobitná zákonná úprava pri výkone inšpekcie práce na diaľku). Ako nesprávny v tejto súvislosti hodnotil správny súd argument žalovaného o tom, že inšpektor práce podľa povahy a účelu inšpekcie výlučne sám rozhodne o postupe podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, keďže zákon neumožňuje úvahu správneho o tom, či svoju prítomnosť na pracovisku oznámi zamestnávateľovi (čo by bolo v texte právnej normy vyjadrené slovami napr. „môže oznámiť“); nejde o možnosť inšpektora práce, ale o jeho povinnosť.

41. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že dištančnú formu zvolil vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v súvislosti s výskytom ochorenia Covid 19 a za účelom dodržiavania bezpečnostných opatrení, nie je vecou voľby správnych orgánov akým spôsobom budú vykonávať svoje oprávnenia vyplývajúce im z osobitných predpisov, pokiaľ im takáto možnosť nevyplýva z týchto predpisov. Správny orgán je povinný vždy výkon svojich právomocí realizovať výlučne postupom určeným právnym poriadkom. Správny súd neidentifikoval právny predpis, ktorý by umožňoval v danom čase vykonávať inšpekciu práce inak ako osobne na pracoviskách jednotlivých zamestnávateľov, napr. na diaľku /písomne, elektronicky../. Osobitné predpisy prijaté v období pandémie obsahovali špecifickú úpravu konaní v určitých oblastiach ( ako napr. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), avšak žiadne obdobné zákonné zmocnenie žalovaný či prvostupňový orgán nešpecifikovali.

42. Konanie o správnom delikte, ktorého výsledkom je aj preskúmavané rozhodnutie v predmetnej právnej veci, a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy. Správny súd nad rámec žalobných dôvodov zistil pri vydávaní napadnutého a prvostupňového rozhodnutia pochybenie, keď neboli dodržané zásady ukladania trestov podľa ; žalobou v zmysle nebol v tomto smere súd viazaný.

43. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu – úhrnný trest podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, a teda aplikuje absorpčnú zásadu / v spojení s /. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Bolo teda povinnosťou orgánov verejnej správy uložiť žalobcovi za zistené správne delikty len jednu sankciu.

44. Prvostupňový ani druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach neuviedli žiadne dôvody, pre ktoré o skutkoch žalobcu, ku ktorým došlo 18.03.2021 (zistený v protokole zo dňa 07.04.2021) a 26.04.2021 (zistený v protokole zo dňa 10.06.2021) viedli dve administratívne konania a uložili dvoma samostatnými rozhodnutiami dve sankcie. Skutočnosť, že v čase vedenia konania o správnom delikte podľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce bolo konanie o uložení pokuty za skorší správny delikt právoplatne skončené, nepredstavuje dôvod pre porušenie zásad pre ukladanie sankcií. Bolo vecou správnych orgánov zvoliť zodpovedajúci procesný postup, výsledkom ktorého by bolo zákonné rozhodnutie o uložení sankcie. Nemožno brať na zreteľ argumentáciu žalovaného týkajúcu sa súbehu skutkov, pokiaľ spáchanie ďalšieho/iného skutku vyšlo najavo až po právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie, keďže v prejednávanej veci takáto situácia nenastala. Porušenie povinností zakladajúce skutkovú podstatu skoršie spáchaného správneho deliktu bolo zistené v protokole zo dňa 07.04.2021 a spáchanie neskoršie správneho deliktu bolo zistené v protokole zo dňa 10.06.2021. Správne konanie o uložení sankcie za skoršie spáchaný správny delikt začalo však až 01.08.2021, teda v čase keď nepochybne správny orgán prvého stupňa mal vedomosť o tom, že žalobca nesplnil ani povinnosť uloženú opatrením inšpektora, a teda spáchal ďalší správny delikt. Nič teda inšpektorátu práce nebránilo viesť jedno správne konanie vo veci dvoch správnych deliktov a následne uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania sankcií.

45. Žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu podľa poukazoval aj na teoretické východiská pre kvalifikáciu skutku ako pokračovacieho správneho deliktu, avšak v prejednávanej veci sa nejedná o pokračovanie toho istého správneho deliktu, keďže žalobca svojim konaním naplnil odlišné skutkové podstaty správnych deliktov upravené v odlišných ustanoveniach zákona o inšpekcii práce. Naviac jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu je potrebné posúdiť ako jeden správny delikt a uložiť jednu sankciu čo celkom zrejme nebol prípad prejednávanej veci. Rovnako v prejednávanej veci žalobca nepokračoval v páchaní skutku po tom, čo mu bolo doručené oznámenie o začatí konania vo veci skoršieho deliktu (analogicky ).

46. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu týkajúrušenia zásady ne bis in idem, pretože žalobcovi neboli uložené pokuty za rovnaké porušenie zákona o inšpekcii práce.

47. Správny súd sa nezaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa doručovania výzvy na prerokovanie protokolu nesprávnej osobe, keďže táto bola uplatnená až na pojednávaní dňa 11.07.2025, teda po uplynutí lehoty podľa .

48. Správny súd tak napadnuté a prvostupňové rozhodnutie zrušil postupom podľa , g) pre nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska súbehu správnych deliktov a uloženia úhrnného trestu, ktorá znamenala porušenie zásady ukladania trestov (absorpčnej zásada) a vadu v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

49. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku sú v ďalšom konaní správne orgány viazané

50. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

51. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia / v spojení s a /, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok / /.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.