Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/15/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, D. D., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Kornélia Múkerová, advokátka, so sídlom ČSA 25, Banská Bystrica a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné Záhrady 2, Banská Bystrica, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/19/2024-151 zo dňa 11.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. a v súvisiacich výrokoch V., VI. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení a povinní obaja rodičia, každý samostatne a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Výrokom II. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.02.2024. Podľa výroku III. zameškané výživné za obdobie od 01.02.2024 do 11.10.2024 na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 660,- Eur je otec povinný splácať v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa výroku IV. otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 09:00 hod. do 18:00 hod. a od soboty od 09:00 hod. do nedele do 16:00 hod.. Podľa výroku V. otec je oprávnený maloletú prevziať v stanovené dni a hodiny od matky pred vchodom do rodinného domu matky v mieste bydliska matky a maloletú matke odovzdať v stanovené dni a hodiny pred vchodom do rodinného domu v mieste bydliska matky. Výrokom VI. uložil matke povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť. Výrokom VII. nariadil rodičom maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VIII. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa 11.04.2024 doručený návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorým žiadala, aby súd maloletú A. zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a to každý samostatne, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.01.2024 a styk otca s maloletou, aby súd neupravil a jeho odôvodnenie. Ďalej poukázal na dňa 26.04.2024 súdu doručený návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým žiadal maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia a výživné na maloletú počas striedavej starostlivosti súd neurčí a jeho odôvodnenie.

3. Okresný súd uznesením sp.zn. 38P/19/2024 zo dňa 30.4.2024 konania o návrhu matky a o návrhu otca spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod sp.zn. 38P/19/2024.

4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol obsah Správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa zo šetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa a z pohovoru s rodičmi maloletého dieťaťa zo dňa 14.05.2024, výsledky informatívneho stretnutia rodičov uskutočneného na dňa 11.06.2024, poukázal na dňa 18.7.2024 realizáciu odborného poradenstva rodičov na Referáte poradensko- psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica s cieľom zlepšenia rodičovskej komunikácie a hľadania možnosti uzavretia rodičovskej dohody, na výsledky druhého informatívneho stretnutia rodičov, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.08.2024, na ktorom rodičia dospeli k čiastočnej rodičovskej dohode o úprave ich práv a povinností k maloletému dieťaťu (s výnimkou počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca a úpravy styku otca s maloletou).

5. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie na nariadenom pojednávaní výsluchom otca a matky a ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a z neho zistený stav veci, ktorý právne posúdil za aplikácie § 36 ods. 1 veta prvá, § 28, § 24 ods. 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

6. Okresný súd považoval návrh matky aj návrh otca na úpravu rodičovských práv k maloletému dieťaťu za dôvodne podaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej od decembra v roku 2023 nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletú. Konštatoval, že v priebehu konania rodičia uzatvorili čiastočnú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ako aj, že komunikácia rodičov vo veciach týkajúcich sa maloletej sa v priebehu konania zlepšila a o maloletej sa navzájom informujú. Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej a je v možnostiach a schopnostiach otca, s ohľadom na jeho príjem a celkové majetkové pomery, prispievať na výživu maloletej v rodičmi dohodnutej výške. Maloletá má vytvorený pozitívny vzťah k obidvom rodičom. V starostlivosti rodičov neboli kolíznym opatrovníkom zistené žiadne nedostatky, maloletá má v domácnostiach obidvoch rodičov vytvorené vhodené podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj, preto okresný súd, prihliadnuc aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka, schválil uzatvorenú čiastočnú rodičovskú dohodu, o ktorej mal za to, že je plne v záujme maloletej a neodporuje zákonu.

7. Okresný súd zistil, že sa rodičia nedohodli na počiatku určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a na jeho styku s maloletým dieťaťom, o ktorých otázkach preto rozhodol autoritatívnym rozhodnutím. Počiatok vyživovacej povinnosti otca určil od 01.02.2024, nakoľko vzhliadol dôvody osobitného zreteľa na priznanie výživného pred podaním návrhu vo veci samej, a to v tom, že dňa 29.01.2024 sa matka obrátila na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o právnu pomoc, teda podľa okresného súdu možno dôvodne predpokladať, že ak by o právnu pomoc nepožiadala, približne v tom istom čase by podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na súd. Zároveň konštatoval, že od opustenia spoločnej domácnosti matkou spolu s maloletou otec na výživu maloletej neprispieval. Okresný súd konštatoval, že je zákonnou povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletej. Ak aj matka vzhľadom na nezhody rodičov odmietala akékoľvek plnenia od otca maloletej, otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plniť mal, keďže mu bolo známe číslo bankového účtu matky. Vzhľadom na obsah rodičovskej dohody uzatvorenej na informatívnom stretnutí o počiatku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodol samostatným výrokom.

8. Zameškané výživné za obdobie od 01.02.2024 do 11.10.2024 súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Celkové výživné, ktoré mal otec v uvedenom období zaplatiť okresný súd ustálil vo výške 1.600,- Eur. Od tejto sumy odpočítal otcom skutočne uhradené výživné vo výške 940,- Eur a konštatoval, že otcovi zostáva uhradiť 660,- Eur. Pri určení výšky splátok okresný súd vychádzal z výšky zameškaného výživného a z príjmu otca.

9. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že jej účelom je jednak zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silno nepociťovalo absenciu rodiča vo svojej domácnosti a aby oprávnený rodič nestratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť a formovanie osobnosti maloletého dieťaťa. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania sa rodičia na informatívnych stretnutiach dohodli na (dočasnom) styku otca s maloletou, najskôr každý nepárny týždeň v utorok, štvrtok a v sobotu od 08:30 do 14:00 hod. a neskôr, na informatívnom stretnutí dňa 13.08.2024 dohodli širší styk, a to v uvedené dni od 09:00 hod. do 16:00 hod.. Podľa okresného súdu sa vzťah maloletej k otcovi v priebehu konania upevňoval, spočiatku bola maloletá plačlivá, nechcela chodiť ani von, neskôr už s otcom odchádzala bez plaču. Na začiatku stretnutí bola spočiatku prítomná aj matka. Na pojednávaní dňa 11.10.2024 obidvaja rodičia konštatovali, že maloletá na otca reaguje dobre. Podľa matky sa maloletá na otca teší, postíska ho a zo styku u otca sa vracia v poriadku. V čase rozhodnutia okresného súdu už nebolo potrebné, aby matka bola prítomná na začiatku stretnutí maloletej s otcom. Maloletá v domácnosti otca počas dňa pri realizácii styku aj spala, dve až tri hodiny. Okresný súd prihliadol na vyjadrenie otca, že pokiaľ maloletú niečo rozruší, dokáže ju vždy ukľudniť, maloletá je zvyknutá na objímanie a kontakt. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania otec matku žiadal, aby vyskúšali stretávanie maloletej s otcom aj s nočným prespatím, čo matka opakovane odmietla. Na základe vykonaného dokazovania však okresný súd dospel k záveru, že hoci je maloletá len vo veku dvoch rokov, je v jej záujme, aby sa jej styk s otcom postupne rozširoval, a to aj na nočné prespatie, konkrétne zo soboty na nedeľu, každý druhý týždeň. Podľa okresného súdu je v záujme maloletej, aby si postupne budovala vzťah s otcom, ktorý doteraz nemal možnosť poskytovať jej dlhšiu starostlivosť, a to aj formou nočného prespatia. Okresný súd bol názoru, že otec je schopný riadne sa postarať o maloletú aj dlhší časový úsek, nielen niekoľko hodín počas dňa. V tej súvislosti poukázal na to, že otec v rámci striedavej starostlivosti vykonávanej v týždňových intervaloch zabezpečuje starostlivosť aj o svoju prvú dcéru z predchádzajúceho vzťahu. Okresný súd vyslovil pochopenie pre to, že matka má vzhľadom na útly vek maloletej obavu, či maloletá nočné prespatie v domácnosti otca zvládne, no konštatoval, že otec dokáže maloletú nakŕmiť, obliecť, okúpať, vie sa s ňou hrať, vie s ňou komunikovať, dokáže ju utíšiť, pokiaľ je rozrušená alebo plače a dodržiava denný režim maloletej. Okresný súd poukázal aj na zistenia kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti otca, z ktorých vyplynulo, že u otca neboli zistené žiadne nedostatky. K argumentácii matky, že maloletá je stále dojčená, a to aj počas noci, okresný súd uviedol, že je na matke, aby otec mal k dispozícii materské mlieko, ktoré v prípade potreby poskytne maloletej. Pokiaľ matka uviedla, že maloletú dojčí počas dňa 3-4x a počas noci 4-5x, tak okresný súd poukázal na to, že matka v konaní potvrdila, že maloletá počas aktuálne uplatňovaného styku s otcom vydrží bez dojčenia, čo predstavuje časový úsek siedmich hodín. Okresný súd konštatoval, že maloletá sa počas noci možno bude zobúdzať na dojčenie, no pokiaľ matka poskytne otcovi materské mlieko, otec dokáže zabezpečiť, aby boli v tomto smere uspokojené jej potreby. Okresný súd pri rozhodnutí prihliadal na skutočnosť, že maloletá je dieťaťom v útlom veku, ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý v čase rozhodnutia ešte neodporúčal nočné prespatie maloletej u otca z dôvodu, že rodičia to doteraz nevyskúšali, no vzhľadom na postoj matky, ktorá radikálne odmietala nočné prespatie maloletej u otca, mal za to, že sa nedá predpokladať, že by si rodičia vedeli vyskúšať, ako maloletá zvládne nočné prespatie v domácnosti otca. Uzavrel, že je v kompetencii rodičov urobiť všetko preto, aby maloletá zvládla odlúčenie od matky dve noci v priebehu štyroch týždňov, v ktorom rozsahu upravil styk maloletej s otcom aj počas noci. Podľa súdu prvej inštancie sa počas takto určeného styku môžu s väčšou intenzitou upevňovať aj vzťahy maloletej s jej sestrou, ktorá bude počas styku otca s maloletou v starostlivosti otca, ako aj vzťahy maloletej so starými rodičmi z otcovej strany a s otcovou širšou rodinou.

10. Prevzatie a odovzdanie maloletej v čase začatia styku a po ukončení okresný súd upravil na základe dohody rodičov pred rodinným domom matky. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a styk umožniť.

11. Okresný súd zároveň uložil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie, s ktorým rodičia súhlasili. Konštatoval, že rodičia sa už v priebehu konania na súde prvej inštancie na dobrovoľnej báze zúčastňovali odborného poradenstva, ktoré obaja hodnotili pozitívne, no prestali sa ho zúčastňovať. Okresný súd však mal za to, že je potrebné, aby naďalej pracovali na vzájomnej komunikácii, pričom v rámci poskytovania odborného poradenstva môžu so psychológom riešiť aj otázky týkajúce sa styku otca s maloletou.

12. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko účastníci znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami, pričom neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania.

13. Proti tomuto rozsudku, a to výroku IV., v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 172-173 spisu) z dôvodov podľa a h) . Namietala, že pokiaľ okresný súd výrokom IV. rozsudku rozhodol o stretávaní otca s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 9:00 hod. do 18:00 hod. a od soboty 9:00 hod. do nedele do 16:00 hod., tak rozhodnutie nevyplýva zo skutočného stavu veci a je predčasné. Uviedla, že až do konania informatívneho stretnutia rodičov v júni 2024 sa styk otca s maloletou realizoval vždy za prítomnosti matky, v kratších časových úsekoch. Na informatívnom stretnutí dňa 13.08.2024 navrhol otec prespávanie maloletej v jeho domácnosti, s čím matka nesúhlasila z dôvodu, že maloletá je v noci kojená, z ktorého dôvodu sa zobudí aj päťkrát. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 13.08.2024 sa rodičia dohodli na časovo rozšírenejšom realizovaní styku, každý nepárny týždeň v utorok, štvrtok a v sobotu, od 9:00 hod. do 16:00 hod. bez prítomnosti matky. Takto dohodnutý styk sa realizuje aj naďalej. Matka otcovi v realizácii styku s maloletou nebráni. Chápe, že sa styk bude s vekom maloletej rozširovať. Matka je ochotná v krátkom čase vyskúšať aj nočné prespávanie maloletej v domácnosti otca, ale ako matka, ktorá najlepšie pozná svoje dieťa, to za danej situácie, kedy ešte prebieha nočné dojčenie, nepovažuje za najlepší záujem maloletej. Namietla, že okresný súd pri rozhodovaní nebral do úvahy vyjadrenie Referátu poradenských služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktorý ako prospešnejšie vnímal postupné rozširovanie kontaktov otca s maloletou, ani návrh kolízneho opatrovníka upraviť toho času styk otca s maloletou bez nočného prespania. Z tohto dôvodu mala za to, že okresný súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého a relevantného odôvodnenia, čím porušil procesné práva účastníkov konania. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok IV. rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 05.12.2024 (č.l. 177 spisu) bolo odvolanie matky doručené na vyjadrenie otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi.

15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 13.12.2024 (č.l. 181-182 spisu) poukázal na obsah jeho vyjadrenia v priebehu konania na súde prvej inštancie a na záverečný návrh na úpravu styku otca s maloletou na pojednávaní, ako aj na obsah odvolania matky a uviedol, že okresný súd matku na pojednávaní upozornil na skutočnosť, že od posledného informatívneho stretnutia až po pojednávanie nebola ochotná zrealizovať nočné prespatie dieťaťa u otca. Keďže od pojednávania po podanie odvolania matkou prešla doba viac ako jeden mesiac a prespatie aj naďalej nebolo vyskúšané, a to napriek tomu, že matka to vo svojom odvolaní opätovne deklaruje, nepovažoval za preukázanú snahu matky o zrealizovanie nočného prespatia maloletej u otca, a preto sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu v podaní zo dňa 07.01.2025 (č.l. 184-185 spisu) zotrval na svojich skutkových tvrdeniach aj právnej argumentácii obsiahnutej v dovtedajších ústnych aj písomných vyjadreniach, ktoré žiadal zohľadniť. Poukázal na to, že pred vydaním napadnutého rozsudku okresného súdu bol otec vystavený „diktátu zo strany matky“, ktorá si uzurpovala všetky rodičovské práva. Po informatívnom stretnutí rodičov bolo odopieranie kontaktu s maloletou zo strany matky eliminované a otec už má možnosť pravidelného styku s dcérou. Starostlivosť o maloletú pre otca nikdy nepredstavovala žiadny problém, nakoľko z predchádzajúceho vzťahu má deväťročnú dcéru, o ktorú sa od jej narodenia tiež vedel bez problémov sám postarať. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že staršiu dcéru má s bývalou partnerkou na základe mimosúdnej dohody v striedavej starostlivosti. O to viac bol prekvapený, keď mu matka nechcela maloletú dovoliť ani prebaliť, nakŕmiť a iba minimálne vziať na ruky, čo sprvu pripisoval tomu, že sa matka ako „čerstvá mamička“ o maloletú bojí a chce ju mať

pri sebe. Táto situácia sa však nezmenila ani postupom času. Po odsťahovaní sa matky s maloletou zo spoločnej domácnosti, matka svoje správanie ešte viac vystupňovala a začala obmedzovať styk otca s maloletou. Komunikácia rodičov a prístup matky sa zmenili až po informatívnom stretnutí, následnom pojednávaní a vydaní napadnutého rozsudku. Podľa okresného súdu neexistuje žiadny dôvod (logický, právny ani zdravotný), ktorý by ho mal obmedziť, rovnako aj maloletú, v možnosti stráviť spolu dve noci počas kalendárneho mesiaca. Pri súčasných možnostiach nemôže byť podľa otca prekážkou ani dojčenie, ktoré predstavuje jediný matkou použitý argument. Podľa otca dojčenie nie je také časté, ako to matka udáva. Argument matky o predčasnosti úpravy styku s maloletou počas dvoch nocí v mesiaci považoval za nelogický. Mal za to, že ako otec je dôležitou súčasťou života maloletej a má právo aj záujem podieľať sa na jej výchove, tráviť s ňou čas a byť jej oporou. Považoval za neprijateľné, aby matka maloletej svojvoľne bránila vo výkone jeho rodičovských práv a aby konala v rozpore so záujmami maloletej. Maloletá je v súčasnosti vo veku, kedy si začína budovať citové väzby, jej vnímanie sveta a okolia je maximálne intenzívne a bude ju nepochybne ovplyvňovať po zvyšok života. Preto podľa otca práve matkou realizované obmedzovanie styku predstavuje riziko, že dôjde k ohrozeniu citového puta medzi otcom a maloletou a zhoršeniu ich vzájomného vzťahu. Uviedol, že nerozumie postoju matky, kedy napriek jeho záujmu starať sa o maloletú, podieľať sa na jej výchove, ale aj nákladoch, a tráviť s ňou čo najviac času, chce všemožne zabrániť. Navrhol, odvolanie matky v celom rozsahu zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. potvrdiť.

17. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 09.01.2025 (č.l. 186 spisu) bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vyjadrenie otca k odvolaniu matky doručené na vyjadrenie matke prostredníctvom jej právnej zástupkyne a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu vyjadriť, ktorú možnosť nevyužili.

18. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie ustanovenia , rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV., a v súvisiacich výrokoch V., VI. v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia , 2 . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/15/2025-202 zo dňa 24.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.07.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Za rešpektovania ust. , krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie matky maloletej proti rozsudku okresného súdu, v ktorom vyjadrila odvolacie dôvody podľa 365 ods. 1 písm. f), a h) a zvýraznila, že odvolanie smeruje čo do výroku IV. o úprave styku otca s maloletou, s ktorým však súvisia aj výroky V. a VI. odvíjajúce sa od výroku IV..

22. Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním matkou maloletej považuje za potrebné zdôrazniť, že voči výroku I. o schválení rodičovskej dohody (v súdnej veci v otázke osobnej starostlivosti o maloletú, oprávnení rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a výživnom) v zmysle nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie. Vzhľadom na označenú osobitnú právnu normu, ktorá má prednosť pred normou všeobecnou ( , podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veci, v ktorej môže začať konanie aj bez návrhu, a teda teoreticky by mohol preskúmať i tú časť rozhodnutia, ktorá predstavuje rodičovskú dohodu), krajský súd s poukazom na to, že dotknutý výrok I. o schválení rodičovskej dohody nebol odvolaním ani fakticky napadnutý, konštatoval, že v danej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý. Rovnako nedotknuté zostali výroky II., III., VII. rozsudku o určení počiatku vyživovacej povinnosti otca, o zameškanom výživnom, o nariadení povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré matka podaným odvolaním

nenapadla, z obsahu jej odvolania voči týmto výrokom námietky nevyplývali, preto sa nestali predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

23. Podstatou odvolania matky bola námietka týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom, v dôsledku čoho dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.

25. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie otázky úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, a pretože zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, tak základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , a preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Za aplikácie ust. veta druhá sa však krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.

26. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania matky vo väzbe k odvolacím dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

27. K námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu, odvolací súd uvádza, že táto bola formulovaná iba vo všeobecnej rovine a nebolo uvedené, v čom konkrétne vidí matka nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov okresného súdu, preto aj odvolací súd môže na túto námietku reagovať iba vo všeobecnej rovine. Po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený. Okresný súd vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi a pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade s Čl. 10 a so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa . Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal materiálnej pravde tak, ako je zmyslami vnímateľná, a teda objektívne preukázateľná (skutočný stav veci).

28. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri rozhodnutí použije nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje. Po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia okresného súdu odvolací súd konštatuje, že takáto situácia v danej veci nenastala. Okresný súd pri svojom rozhodnutí napadnutým výrokom IV. vychádzal najmä zo zákonnej úpravy ustanovení § 36 ods. 1, § 28 Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval a v situácii, kedy mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa sa na styku otca (ktorému maloletá nebola zverená do osobnej starostlivosti) s maloletou nedohodli, a rodičia zhodne nevyhlásili, že styk upraviť nežiadajú, bolo potrebné o úprave styku otca s maloletým dieťaťom rozhodnúť autoritatívnym súdnym rozhodnutím (§ 25 ods. 2 per analogiam v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine).

29. Podľa Čl. 41 ods. 4 (ďalej aj SR) starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

30. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Podľa Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

32. Podľa Čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

33. Podľa Čl. 5 písm. h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

34. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

35. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

36. Podstatou odvolacej argumentácie matky bol nesúhlas s úpravou styku otca s maloletou s prespaním, a to z dôvodu, že je maloletá matkou stále dojčená, pričom dojčenie prebieha najmä v nočných hodinách. Iné dôvody, pre ktoré by maloletá nemohla prespať v domácnosti otca, a teda by nebolo možné realizovať styk aj počas noci, matka neuvádzala ani v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní.

37. Odvolací súd nespochybňuje význam dojčenia pre vývoj maloletého dieťaťa. Dojčenie napomáha prevencii infekcií, posilňuje imunitný systém, má pozitívny vplyv na stravovacie návyky dieťaťa, znižuje riziko vzniku alergií, a v neposlednom rade vplýva priaznivo na jeho psychickú a emocionálnu pohodu. Význam dojčenia je však najvýraznejší v počiatočnom období života dieťaťa, pričom najdôležitejší je približne do šiestich mesiacov veku. S narastajúcim vekom dieťaťa klesá jeho význam pre fyzické zdravie a telesný vývoj, pričom jeho primárna funkcia zostáva najmä psychologická – poskytuje dieťaťu pocit istoty, bezpečia a upokojenia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že po uplynutí dojčenského veku (približne 1 rok) má dojčenie primárne psychologický charakter.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu dieťa vo veku skoro dvoch rokov, ktorý vek mala maloletá A. v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, začali u maloletej viac prevažovať iné potreby ako dojčenie, ktoré vo svojom rozhodnutí identifikoval aj súd prvej inštancie, z ktorých za jednu z najdôležitejších je potrebné považovať rozvoj vzťahu maloletej s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, od ktorej odvolací súd nepovažoval za potrebné a správne sa v posudzovanom prípade odchýliť vyplýva, že ideálnym stavom pre maloleté dieťa je vyrastať v starostlivosti oboch rodičov – otca aj matky. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nestráca rozchodom rodičov rodičovské práva a povinnosti. Ak súd rozhoduje o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že obaja rodičia majú v zásade rovnaké právo starať sa o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, čo korešponduje aj s právom samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Preto, ak je dieťa zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti jedného z rodičov, malo by mu byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v miere, ktorá čo najviac napĺňa postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti. Takéto usporiadanie býva spravidla v najlepšom záujme dieťaťa. Citový vzťah a väzby medzi maloletým dieťaťom a rodičom sa najlepšie vytvárajú práve v priamej prítomnosti rodiča. Je potrebné mať na zreteli to, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Preto akékoľvek obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom musí byť riadne a starostlivo odôvodnené a skutočnosti, o ktoré sa takýto záujem opiera, musia byť v konaní riadne preukázané (primerane Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 153/2016 z 26.07.2016. a sp.zn. I. ÚS 1079/17 z 26.07.2017) .

39. V konaní pred súdom prvej inštancie z vyjadrení rodičov, kolízneho opatrovníka a výsledkov dokazovania vyplynulo, že už niekoľko mesiacov pred rozhodnutím súdu prvej inštancie sa realizoval styk otca s maloletou A. v obdobnom rozsahu, ako bol upravený okresným súdom, okrem prespania maloletého dieťaťa počas noci v domácnosti otca. Vykonané dokazovanie preukázalo to, že otec sa dokáže počas styku o maloletú náležite postarať, vzťah maloletej k otcovi sa postupne zlepšoval, maloletá si na otca zvykla, má ho rada, vie v jeho domácnosti zotrvať bez problémov a ich vzájomný vzťah je pozitívny. Otec pozná potreby maloletej, dokáže ju upokojiť, naviac bolo preukázané, že v jeho domácnosti už v minulosti spala počas dňa (2–3 hodiny). Počas styku otec s maloletou vykonáva rôzne spoločné aktivity – chodia spolu plávať, navštevujú starých rodičov a širšiu rodinu z otcovej strany. Počas stretnutí je maloletá v kontakte aj s nevlastnou sestrou, o ktorú sa otec stará v týždňoch, kedy realizuje styk aj s maloletou A..

40. Odvolací súd v tejto súvislosti oceňuje postup súdu prvej inštancie, ktorý obdobie prebiehajúceho konania využil na intenzívnu prácu s rodičmi maloletého dieťaťa so snahou o maximálnu elimináciu rodičovského konfliktu a zlepšenie ich vzájomnej komunikácie, ktorá prebiehala prostredníctvom mediácie organizovanej priamo súdom na informatívnych stretnutiach rodičov, ako aj v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately formou poradenstva, ktoré rodičia počas konania absolvovali. Vyzdvihuje aj ochotu a snahu rodičov spolupracovať pri dosahovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Uvedené v súhrne viedlo k pozitívnemu posunu vo vzťahu rodičov, k zlepšeniu ich komunikácie a vo veľkej miere prispelo k odstráneniu obáv matky zo styku otca s maloletou v jej neprítomnosti. Matka v priebehu konania sama pripustila, že problémy pôvodne sprevádzajúce styk maloletej s otcom, ako napr. plač maloletého dieťaťa, či neochota ísť na styk s otcom, ktoré pramenili z predchádzajúceho nedostatku kontaktu maloletej s otcom, postupne ustúpili alebo úplne vymizli. Jediným nevyriešeným problémom medzi rodičmi zostala otázka nočného prespávania maloletej v domácnosti otca.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené v konaní pred okresným súdom a právne východiská, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou spôsobom a v rozsahu, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto záujmom je v súčasnosti rozvíjanie vzťahu a citovej väzby maloletej s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, teda s otcom, ako aj s ďalšími blízkymi osobami, ako sú nevlastná sestra, starí rodičia a iní príbuzní z otcovej strany. Tento záujem v čase rozhodnutia okresného súdu, ako aj v súčasnosti, prevažuje nad záujmom maloletej A. byť bezvýnimočne počas noci dojčená. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že maloletá zvládne styk s otcom počas dvoch nocí v priebehu jedného kalendárneho mesiaca bez ujmy, či negatívneho vplyvu na jej psychické prežívanie. Naopak, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli čo i len naznačovať dôvod negatívneho prežívania alebo nepriaznivých zážitkov maloletej v prítomnosti otca, vyjadruje odvolací súd presvedčenie, že

úprava styku otca s maloletou tak, ako o nej rozhodol okresný súd, umožní maloletej stráviť s otcom nepretržite dlhší, súvislý čas. Ten práve vytvorí priestor na realizáciu aktivít, ktoré nemožno uskutočniť len počas denného styku a zároveň poskytne možnosti na prehĺbenie citového vzťahu maloletej A. s otcom, ako aj s jej nevlastnou sestrou a širšou rodinou z otcovej strany.

42. V zhrňujúcom závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľka neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene, resp. zrušeniu rozsudku okresného súdu v napadnutej časti. Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku IV., súvisiacich výrokov V., VI.. v spojení s ich odôvodnením odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o ich vecnej nesprávnosti, preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. a súvisiacich výrokoch V., VI. v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa a 2 .

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.