Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 12.500,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/77/2023-213 zo dňa 27. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie voči I. výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/77/2023-213 zo dňa 27. septembra 2024 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/77/2023-213 zo dňa 27. septembra 2024 v napadnutej časti II. a III. výrokovej vety p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 63Cr/7/2022 zamietol., II. výrokovou vetou žalobu zamietol a III. výrokovou vetou priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa o súdnych exekútor a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov , o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022 , o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 17.07.2022 , , , .

3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 12.500,- eur na tom skutkovom základe, že žalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. si nesplnil zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, v dôsledku čoho spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, ktorú žalobca uplatňuje voči žalovanému prostriedkom poddlžníckej žaloby podľa ustanovenia § 109 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku bolo súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v prejednávanej veci preukázať jednak predpoklady na podanie poddlžníckej žaloby v zmysle ustanovenia § 109

Exekučného poriadku a zároveň samotný nárok spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky JUDr. Margity Rojčekovej, so sídlom v Žiline je vedené exekučné konanie pod sp.zn. 141Ex 238/23 na návrh žalobcu ako oprávneného proti povinnému KOCDOM stav, s. r. o. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Milana Vojteka. LL.M. sp.zn. R 46/2022 z 09.05.2022. Podľa oznámenia súdnej exekútorky z 31.07.2024 /č.l. 162 spisu/ predmetná exekúcia stále prebieha, avšak z dôvodu absencie majetku povinného v nej nebolo nič vymožené. Aktuálna výška dlhu je 8.550,71 eur a z dôvodu úročenia sa postupne zvyšuje. Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Margity Rojčekovej zo dňa 13. júla 2023 o možnosti podať tzv. poddlžnícku žalobu /č.l. 7 spisu/ vyplýva, že v predmetnom exekučnom konaní bol dňa 07.06.2023 vydaný príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním inej peňažnej pohľadávky - pohľadávky Povinného voči štatutárnemu orgánu z titulu zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR. Bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností súdna exekútorka v predmetnom oznámení v nadväznosti na citáciu § 11 ods. 2 ZKR uviedla, že keďže štatutárny orgán Povinného si svoju povinnosť nesplnil, Povinnému vznikla voči štatutárnemu orgánu zo zákona pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur. Exekučný príkaz bol štatutárnemu orgánu doručený dňa 07.07.2023, pričom pohľadávka Povinného nebola zo strany štatutárneho orgánu uhradená. Súd poukazuje na to, že z predmetného oznámenia priamo nevyplýva, že by dlžníkom Povinného KOCDOM stav, s. r. o. v zmysle vydaného príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu mal byť výslovne žalovaný. Uvedené však žalovaný zároveň v priebehu konania nespochybnil resp. doručenie exekučného príkazu dňa 07.07.2023 nepoprel.

4. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že jedným z predpokladov aktívnej legitimácie oprávneného na podanie žaloby voči dlžníkovi povinného podľa ustanovenia § 109 Exekučného poriadku je nevyplatenie exekútorovi pohľadávky dlžníkom povinného bezodkladne potom, keď mu bol doručený exekučný príkaz alebo keď sa pohľadávka stala splatnou. Podmienkou uplatnenia nároku oprávneným žalobou podanou na súde postupom podľa ustanovenia § 109 Exekučného poriadku je tak existencia splatnej pohľadávky povinného voči dlžníkovi povinného. V prípade nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, či to už zmluvne dojednanej alebo vznikajúcej na základe zákonného ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, ide o prípad podľa ustanovenia , kedy čas plnenia nie je v zmluve určený, v ktorom prípade je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy /vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ZKR/ a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Veriteľ Povinného /oprávnený v exekučnom konaní/ nemôže poddlžníckou žalobou podľa ustanovenia Exekučného poriadku sa domáhať vyplatenia pohľadávky, ktorá nie je splatná. Zároveň, uskutočniť výzvu na plnenie podľa ustanovenia môže výlučne len veriteľ pohľadávky, ktorým v pomeroch prejednávanej veci je Povinný KOCDOM stav, s. r. o. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané ani inak nevyšlo najavo, že by spoločnosť KOCDOM stav, s. r. o. ako veriteľ požiadavku na plnenie záväzku titulom zmluvnej pokuty podľa ZKR v súlade s ustanovením voči žalovanému uskutočnila a tým privodila splatnosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty /pokiaľ jej tento v zmysle ZKR voči žalovanému vôbec vznikol/. Pokiaľ okresný súd v tejto súvislosti na pojednávaní konanom dňa 27.09.2024 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby sa vyjadrila k tej skutočnosti, kedy nastala splatnosť pohľadávky, ktorú žalobca uplatňuje v prejednávanej veci, tak právna zástupkyňa žalobcu poukázala na oznámenie o možnosti podať poddlžnícku žalobu, v ktorom súdna exekútorka uviedla, že exekučný príkaz bol povinnému doručený 07.07.2023. Okresný súd má za to, že rovnako ako výzvou oprávneného rep. žalobou oprávneného podľa ustanovenia Exekučného poriadku, tak ani exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky nemožno privodiť splatnosť pohľadávky povinného voči jeho dlžníkovi na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia ZKR. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by Povinný KOCDOM stav, s. r. o. žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vyzval a teda nebolo tvrdené ani preukázané, že jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému, pokiaľ aj vznikol, sa stal splatným a v akom momente. Nakoľko nebola preukázaná splatnosť tvrdenej pohľadávky Povinného KOCDOM stav, s. r. o. voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty podľa ustanovenia ZKR ku dňu rozhodnutia súdu, tak okresný súd konštatoval, že žalobca nie je subjektom aktívne legitimovaným na podanie žaloby podľa ustanovenia Exekučného poriadku, čo je dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu v prejednávanej veci.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že pasívnu legitimáciu žalovaného žalobca odvodzoval od tej skutočnosti, že žalovaný bol štatutárnym orgánom Povinného KOCDOM stav, s. r. o. v období od 12.01.2023 do 11.01.2023. Uvedené skutkové tvrdenie v žalobe je zjavne nesprávne. V obchodnom registri bol žalovaný zapísaný ako konateľ Povinného KOCDOM stav, s. r. o. od 30.03.2019 do 11.01.2023. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že konateľom Povinného KOCDOM stav, s. r. o. bol žalovaný od 30.03.2019 do 23.08.2022, kedy bol rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 23.08.2022 /č.l. 19 spisu/ z funkcie konateľa spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. odvolaný.

6. Z hľadiska aplikácie hmotno-právnej normy je vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku relevantné znenie právnej úpravy v období, kedy žalovaný bol konateľom spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. resp. kedy malo dôjsť k údajnému porušeniu jeho povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR v konaní znášal žalobca. V pomeroch prejednávanej veci v období, kedy bol žalovaný konateľom spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o., ktoré súd ustálil od 30.03.2019 do 23.08.2022, došlo k zmene právnej úpravy, kedy iné podmienky dojednania o zmluvnej pokute podľa § 11 ods. 2 ZKR predpokladala zákonná úprava platná a účinná do 16.07.2022 a iné právna úprava platná a účinná od 17.07.2022. V prejednávanej veci súd vzhľadom na absenciu relevantných skutkových tvrdení žalobcu nevedel jednoznačne ustáliť, ktoré znenie právnej úpravy je aplikovateľné na prejednávanú vec. Žalobca bol v konaní povinný tvrdiť a preukázať, kedy nastal úpadok spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. a v akej forme, resp. ku ktorému dňu sa spoločnosť KOCDOM stav, s. r. o. dostala do predlženia. V nadväznosti na uvedené bol žaloba povinný v konaní tvrdiť a preukázať, kedy vznikla povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu a kedy došlo k jej porušeniu, resp. kedy žalovanému začala plynúť lehota 30 dní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu /odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení resp. úpadku spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o./. Uvedené z pohľadu hmotno-právnej úpravy relevantné skutkové okolnosti neboli zo strany žalobcu v prejednávanej veci tvrdené. Pokiaľ aj súd dal možnosť právnej zástupkyni žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.09.2024 možnosť doplniť skutkové tvrdenia ohľadne momentu, kedy malo nastať predĺženie spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o., momentu, kedy vznikla povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu a kedy došlo zo strany žalovaného k porušeniu tejto povinnosti, resp. kedy začala žalovanému plynúť lehota 30 dní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, tak nedostatky v skutkových tvrdeniach žalobcu neboli zo strany právnej zástupkyne žalobcu odstránené. Pokiaľ uviedla, že k tejto skutočnosti sa na pojednávaní nedokáže relevantne vyjadriť, pričom skutkové tvrdenia doplní písomne, tak okresný súd nevidel dôvod na to, aby dával priestor právnej zástupkyni žalobcu resp. žalobcovi dopĺňať skutkové tvrdenia, ktoré mali byť náležite uvedené už v samotnej žalobe, pokiaľ žalobstupom podľa ustanovenia Exekučného poriadku rozhodol uplatňovať vo vlastnom mene tvrdený nárok Povinného KOCDOM stav, s. r. o. voči žalovanému. Dôvodnosť žaloby žalobcu nemôže byť založená len oznámením súdnej exekútorky o možnosti podať poddlžnícku žalobu. Nemožno sa tak stotožniť ani s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, že predlženie spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. /bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie/ je preukázané správou súdnej exekútorky, ktorá odporučila žalobcovi podať poddlžnícku žalobu.

7. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti navrhoval vyžiadať účtovné závierky na preukázanie predlženia spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o., tak okresný súd tomuto dôkaznému návrhu nevyhovel. Predovšetkým pokiaľ žalobca už v samotnej žalobe žiadal zabezpečiť ako dôkaz účtovné závierky spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o., tak z pohľadu súdu išlo o neurčitý návrh, nakoľko žalobca neuviedol, od koho resp. z akého zdroja mal súd tieto dôkazné prostriedky zabezpečiť. Inštitút zabezpečenia dôkazu je pritom upravený v ustanovení a jeho predpokladom je, že neskôr nebude možné dôkaz vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Žalobca tak nežiadal zabezpečiť dôkaz /účtovnú závierky KOCDOM stav, s. r. o. za roky 2021 a 2022/ na účel vyplývajúci z ustanovenia , ale na preklenutie jeho informačného deficitu, aby si mohol splniť nielen dôkaznú povinnosť, ale aj samotnú povinnosť tvrdenia jedného z predpokladov vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ZKR. Pri absencii relevantných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, tak ako bolo konštatované vyššie, by aj prípadné vyhovenie návrhu žalobcu nemohlo viesť k preukázaniu relevantných skutkových tvrdení žalobcu, nakoľko tieto z pohľadu hmotno-právnej úpravy ZKR v konaní absentovali. Zároveň navrhovaný postup by z pohľadu okresného súdu neprimerane zasiahol do rovnosti strán civilného sporového konania. Okresný súd konštatoval, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal existenciu pohľadávky Povinného KOCDOM stav, s. r. o. voči

žalovanému titulom zmluvnej pokuty, podľa ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, resp. predpoklady jej vzniku v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR ani náležite skutkovo nevymedzil /netvrdil/ a rovnako nepreukázal ani jej splatnosť ako predpoklad podania žaloby podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom rozsahu. Žalobca nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu uvádzaným v bode 28. rozsudku, pretože má za to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzniká priamo zo zákona, a povinnosť preukazovať splatnosť takejto pohľadávky spôsobom, ako na to poukázal okresný súd, zo žiadneho ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva. Je logickým nezmyslom, ktorý odporuje účelu predmetného zákonného ustanovenia, aby spoločnosť ako veriteľ, zastúpená konateľom, ktorý je ako jediný oprávnený konať v jej mene, bola povinná uskutočniť výzvu na plnenie a tým privodiť splatnosť pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty voči samotnému konateľovi, ktorý je zároveň osobou povinnou na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty. Z povahy veci je vylúčené, aby uplatnenie zákonne vzniknutej zmluvnej pokuty bolo viazané na úkon povinnej osoby, ktorá by sa tak mohla vyhnúť zaplateniu len tým, že sama seba nevyzve na jej zaplatenie. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že exekučný príkaz – prikázaním inej peňažnej pohľadávky bol žalovanému doručený dňa 07.07.2023, čím jednoznačne došlo k vyzvaniu žalovaného na zaplatenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty. Aj z exekučného príkazu zo dňa 07.06.2023 vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, keď ako konateľ nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť KOCDOM stav, s.r.o., pričom už v čase výkonu funkcie konateľa žalovaného mala táto spoločnosť dlhy presahujúce výšku majetku. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že spoločnosť KOCDOM stav, s.r.o. v čase vykonávania funkcie konateľa spoločnosti žalovaným bola v úpadku. Z dôkazov, ktoré žalobca predložil v konaní pred okresným súdom je zrejmé, že spoločnosť nebola schopná splniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, čo znamená, že podľa § 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola platobne neschopná, a taktiež, že hodnota záväzkov spoločnosti presahovala hodnotu jej majetku, pričom spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa, a teda bola podľa § 3 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predĺžená. Žalobca zastáva názor, že predložením zoznamu exekúcií a predmetného exekučného príkazu preukázal svoje tvrdenie o tom, že spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa, pričom uvedenie dátumu, kedy konkrétne žalovanému vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nebolo v predmetnom konaní potrebné, nakoľko žalovaný pôsobil ako konateľ spoločnosť KOCDOM stav, s.r.o. niekoľko rokov konkrétne od 30.03.2019 a 23.08.2022, pričom neuhradené pohľadávky, resp. platobná neschopnosť tejto spoločnosti vznikli v priebehu roka 2021 resp. začiatkom roka 2022, keďže v roku 2022 už boli predmetom exekučného vymáhania. Pretože spoločnosť KOCDOM stav, s.r.o. si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nezakladala účtovné závierky do registra účtovných závierok, žalobca sám nedokázal zabezpečiť ďalší dôkaz o predĺžený predmetnej spoločnosti, avšak v žalobe poukázal na existenciu dôkazov, účtovných závierok za obdobie 2021 a 2022, z ktorých je možno zistiť hodnotu záväzkov spoločnosti a hodnotu jej majetku, ktorý riadne označil a už v podanej žalobe požiadal okresný súd o ich zabezpečenie, keďže objektívne nie je v jeho možnostiach uvedené dôkazy zaobstarať. Tým, že okresný súd tomuto dôkaznému návrhu nevyhovel, neboli v tejto veci vykonané dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Úpadok žalovaného vo forme platobnej neschopnosti je však zrejmý a preukázaný z počtu exekúcií a predĺženie je preukázané zo správy exekútorky, z ktorej vyplýva, že spoločnosť KOCDOM stav, s.r.o. nemá majetok a tak isto aj tým, že exekúcia žalobcu začatá v roku 2022 nebola zaplatená, čiže označená spoločnosť objektívne nemá majetok. Na základe uvedeného navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za vecne správny a riadne odôvodnený. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nie len splatnosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale ani existenciu samotného nároku. Žalovaný odmietol, že počas jeho pôsobenia ako konateľa spoločnosti KOCDOM stav, s.r.o.

vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predĺženia spoločnosti. Žalovaný predloženými dôkazmi v konaní preukázal, že v čase jeho pôsobenia v menovanej spoločnosti táto nebola v predĺžení. Žalovaný sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý nevyhovel návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazov účtovných závierok spoločnosti. Žalobca sa vo svojej argumentácii obmedzil iba na uvádzanie domnienok o platobnej neschopnosti obchodnej spoločnosti s hodnotou záväzkov vyššou ako je majetok spoločnosti s tým, že v konaní ide o zjavnú dôkaznú núdzu žalobcu. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ), prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti I. výrokovej vete rozsudku smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, preto ho podľa v tejto časti odmietol a odvolanie proti II. a III. výrokovej vete rozhodnutia nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutej časti II. a III. výrokovej vety za vecne správny, preto ho podľa potvrdil.

12. Podaným odvolaním žalobca napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Okresný súd prvou výrokovou vetou rozsudku zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 63Cr/7/2022, proti ktorému rozhodnutiu nie je odvolanie v zmysle prípustné. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti odmietol podľa .

13. Podľa , 2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

14. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ ZKR“ alebo „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v znení účinnom do 16.7.2022, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

15. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 17.7.2022, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením

obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

16. Podľa , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Žalobca v podanom odvolaní vyjadruje nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v bode 28. rozsudku, pretože má za to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzniká priamo zo zákona, a povinnosť preukazovať splatnosť takejto pohľadávky spôsobom uvádzaným okresným súdom nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Je logickým nezmyslom, ktorý odporuje účelu predmetného zákonného ustanovenia, aby spoločnosť ako veriteľ, zastúpená konateľom, ktorý je ako jediný oprávnený konať v jej mene, bola povinná uskutočniť výzvu na plnenie a tým privodiť splatnosť pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty voči samotnému konateľovi, ktorý je zároveň osobou povinnou na zaplatenie.

18. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolacej námietky žalobcu a uvádza, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zo skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver, že splatnosť zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR je podmienená doručením výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty obchodnou spoločnosťou štatutárnemu orgánu. V nadväznosti na uvedené je nesprávny aj záver okresného súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v dôsledku nesplnenia povinnosti vyzvať štatutára spoločnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty.

19. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vznikne nasledujúci deň po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Lehota začína plynúť od okamihu, keď sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o zákonom určenej forme úpadku obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Veriteľom tejto pohľadávky je samotná obchodná spoločnosť, pretože aj keď zmluvná pokuta je dôsledkom porušenia povinnosti ustanovenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, je výsledkom zákonnej dohody medzi obchodnou spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom. Vzťah medzi obchodnou spoločnosťou na jednej strane a jej štatutárnym orgánom, alebo jeho členom na druhej strane sa spravuje , a preto aj lehota na uplatnenie práva na zmluvnú pokutu na súde sa spravuje .

20. V podanom odvolaní žalobca zotrval na argumentácii uvádzanej v konaní pred súdom prvej inštancie, že v čase vykonávania funkcie konateľa spoločnosti žalovaným bola spoločnosť KOCDOM stav, s.r.o. v úpadku. Žalobca tvrdí, že z predložených dôkazov je zrejmé, že spoločnosť nebola schopná splniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, čo znamená, že podľa § 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola platobne neschopná, a taktiež, že hodnota záväzkov spoločnosti presahovala hodnotu jej majetku, pričom spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa, a teda bola podľa

§ 3 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predĺžená. Žalobca v odvolaní tiež uvádza, že predložením zoznamu exekúcií a exekučného príkazu preukázal svoje tvrdenie o tom, že spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa. Žalovaný pôsobil ako konateľ spoločnosti KOCDOM stav, s.r.o. niekoľko rokov, konkrétne v čase od 30.03.2019 do 23.08.2022, pričom neuhradené pohľadávky, resp. platobná neschopnosť tejto spoločnosti vznikli v priebehu roka 2021 resp. začiatkom roka 2022, keďže v roku 2022 už boli predmetom exekučného vymáhania.

21. Po preštudovaní obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobca v konaní neuviedol podstatné skutkové tvrdenia v takej miere, aby bolo možné ustáliť to, aký rozsah stavu majetkových pomerov dlžníka (stav predĺženia, alebo stav úpadku) bolo pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR potrebné v konaní skúmať a v nadväznosti na uvedené nebolo možné v konaní zistiť, ktoré znenie právnej úpravy je aplikovateľné na prejednávanú vec. Odvolací súd poukazuje na legislatívnu zmenu ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR počas výkonu funkcie konateľa žalovaným, ktorá spočívala v zmene stavu majetkových pomerov dlžníka, na ktorý sa viaže povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16.7.2022, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

23. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 17.7.2022, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

24. Z vyššie uvedených zákonných citácií vyplýva, že iné podmienky dojednania o zmluvnej pokute podľa § 11 ods. 2 ZKR predpokladala zákonná úprava platná a účinná do 16.07.2022 a iné právna úprava platná a účinná od 17.07.2022.

25. Úpadok je určitý, zákonom vymedzený stav majetkových pomerov dlžníka, ktorý sa rieši osobitným spôsobom určeným zákonom. Úpadok má dve formy, a to platobnú neschopnosť a predlženie. Platobná neschopnosť sa v teórii konkurzného práva tradične považuje za trvalý, a nie prechodný stav dlžníka uhrádzať svoje platné finančné záväzky. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. Platobná neschopnosť sa týka len záväzkov na finančné plnenie a je právne irelevantné, aký je ostatný majetok dlžníka (napr. hmotný majetok). Rovnako pre platobnú neschopnosť je právne irelevantné, že dlžník niektoré záväzky uhrádza. Druhá forma úpadku je predlženie, pri hodnotení ktorého sa budú brať do úvahy všetky záväzky, pretože zákon nekonkretizuje, či pohľadávka veriteľa musí byť splatná, t.j. pluralitu veriteľov pre prípad predlženia môžu založiť aj veritelia nesplatnej pohľadávky. Osoba je predlžená vtedy, ak hodnota záväzkov presahuje hodnotu jej majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku dlžníka sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom. Ďalšou podmienkou pre existenciu každej formy úpadku je pluralita veriteľov. Pluralita veriteľov je splnená vtedy, ak dlžník má aspoň dvoch veriteľov. Pri platobnej neschopnosti zákon vyžaduje takých veriteľov, ktorí majú splatné pohľadávky a dlžník je v omeškaní s platením aspoň 90 dní po lehote splatnosti dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi. Pri platobnej neschopnosti teda zákon vyžaduje takých veriteľov, ktorí majú splatné pohľadávky a dlžník je v omeškaní s platením. Pri predlžení zákon vyslovuje len požiadavku dvoch veriteľov a pre posúdenie úpadku nie je rozhodujúce, či dlžník je alebo nie je schopný pohľadávky splácať.

26. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia v rozsahu, kedy nastal úpadok spoločnosti KOCDOM stav, s. r. o. a v akej forme, kedy vznikla povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu a kedy došlo k porušeniu tejto povinnosti. Ako už odvolací súd uviedol, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR vzniká deň nasledujúci po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Lehota začína plynúť od okamihu, keď sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o zákonom určenej forme úpadku obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Pre absenciu označených podstatných

skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné v konaní zistiť, či právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR vzniklo.

27. V podanom odvolaní žalobca poukazuje aj na to, že z dôkazov, ktoré predložil okresnému súdu je zrejmé, že spoločnosť nebola schopná splniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, čo znamená, že bola podľa § 3 ods. 2 ZKR platobne neschopná, a taktiež, že hodnota záväzkov spoločnosti presahovala hodnotu jej majetku, pričom spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa, a teda bola podľa § 3 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predĺžená. Žalobca zastáva názor, že predložením zoznamu exekúcií a exekučného príkazu preukázal tvrdenie o tom, že spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa.

28. Po preskúmaní obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že zo zoznamu exekúcií, na ktoré žalobca v podanom odvolaní poukazuje, vyplýva, že voči dlžníkovi žalobcu boli vedené dve exekučné konania pod sp.zn. 141EX 238/23 a sp.zn. 191EX 229/22. V prípade exekučného konania vedeného pod sp.zn. 191EX 229/22 z obsahu listinného dôkazu nie je zrejmé, kedy sa exekučné konanie začalo, teda či bolo začaté v čase výkonu funkcie konateľa žalovaným, t.j. do 23.08.2022, alebo neskôr. Rovnako absentuje údaj o druhu povinnosti, ktorá bola predmetom núteného výkonu, pretože exekučný titul môže ukladať aj inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy. Tiež nie je z predloženého dôkazu zrejmý priebeh exekučného konania, t.j. či exekučné konanie bolo vedené oprávnene. V prípade exekučného konania vedeného pod sp.zn. 141EX 238/23 je nesporné, že žalovaný v roku 2023 už funkciu štatutára nevykonával. Zoznam exekúcií preto nepreukazuje pluralitu veriteľov dlžníka vo vzťahu k uplatnenému právu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR. Tvrdenia žalobcu o existencií záväzkov dlžníka v rokoch 2021 a 2022, ktorých neplnenie viedlo k začatiu exekučných konaní sú tvrdenia uvádzané vo všeobecnej rovine, ktoré žalobca riadnym spôsobom v konaní nepreukázal.

29. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa nevyhoveniu návrhu žalobcu na nezabezpečenie účtovných závierok dlžníka za účtovné obdobie kalendárnych rokov 2021 a 2022, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ide o návrh neurčitý bez zdôvodnenia obavy v zmysle .

30. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ), odvolací súd v konaní nezistil.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej časti II. a III. výrokovej vety potvrdil podľa .

32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a 262 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).