Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/32/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti dlžníkovi: Bukóza Progres, s.r.o., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 720 129, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní odvolateľa: RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 775 proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie odvolateľa RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 775 zo dňa 07.05.2025 proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 15. apríla 2025 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd konkurzný (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozhodnutím vo výroku I. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Bukóza Progres, s.r.o., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 720 129, vo výroku II. konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, vo výroku III. ustanovil za správcu podstaty UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie: Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, zn. správcu: S2009, vo výroku IV. uložil správcovi podstaty vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a o splnení povinnosti uloženej správcovi podstaty vo výroku V. tohto uznesenia vrátane listinných dôkazov preukazujúcich splnenie tejto povinnosti; zároveň v uvedenej lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov oznámiť tunajšiemu súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov a spolu s týmto oznámením doručiť tunajšiemu súdu evidenčnú pomôcku ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv, vo výroku V. uložil správcovi podstaty povinnosť bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, v súlade s čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní; a to individuálnym zaslaním štandardného formulára, ktorý je uverejnený na Európskom portáli elektronickej justície pod názvom „Oznam o insolvenčnom konaní“, každému známemu zahraničnému veriteľovi zvlášť a vo výroku VI. vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami. Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná, pričom správcovi musia byť prihlášky doručené do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Spôsob prihlasovania pohľadávok je uvedený v poučení tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie vo vzťahu k výrokom I., III. – VI. tým, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť a konkurzný súd má preukázané splnenie všetkých materiálnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Vo vzťahu k uznaniu konkurzu za hlavné insolvenčné konanie súd prvej inštancie uviedol, že dlžník má centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike, kde má registrované sídlo.

3. Súd prvej inštancie v poučení o možnosti podať proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok uviedol, že proti výrokom I., III. – VI. tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie iba dlžník, kým vo vzťahu k výroku II. o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie uviedol, že odvolanie proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné, a to bez toho, aby obmedzil okruh subjektov oprávnených podať odvolanie.

4. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie obchodná spoločnosť RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 775 (ďalej aj „odvolateľ“), ktorá v odvolaní uviedla, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu dôvodiac, že je veriteľom dlžníka a odvolanie veriteľa voči napadnutému rozhodnutiu je prípustné, keďže podľa ustanovenia , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa a v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) zákon pripúšťa, aby sa veriteľ odvolal voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu. Odvolateľ poukázal na znenie tretej vety ustanovenia ZKR, v zmysle ktorého, ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Skutočnosť, že odvolateľ je veriteľom dlžníka, odvodil z toho, že s ním uzavrel zmluvu o pôžičke. Uviedol, že v prípade vyhlásenia konkurzu bude uspokojenie jeho pohľadávky nižšie, ako v prípade, ak by konkurz vyhlásený nebol.

5. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , f) a h) , pričom odvolanie odôvodnil aj splnením podmienok podľa , a to vo vzťahu k rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 03.02.2025 o začatí konkurzného konania, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2025 zo dňa 07.02.2025, keďže i toto rozhodnutie konkurzného súdu odvolateľ z rovnakých dôvodov vyhodnotil ako vadou postihnuté právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádza odvolaním napadnutému uzneseniu.

6. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že navrhovateľ nesplnil predpoklady na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, určené v ZKR. Konkrétne namietol, že navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačil pohľadávku, ktorá je 90 dní po lehote splatnosti, iba odkázal na (tvrdenú) mailovú komunikáciu s veriteľom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pričom súčasťou príloh návrhu je aj tabuľka, z ktorej majú vyplývať určité údaje, ale z daného dokumentu nevyplýva, že by išlo o pohľadávku veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a navrhovateľ to v návrhu ani netvrdí. Podľa odvolateľa nemožno považovať za dostatočný ani odkaz na webová zoznam dlžníkov, keď údaje zo zoznamu dlžníkov navrhovateľ k návrhu nepriložil a v návrhu na vyhlásenie konkurzu relevantným spôsobom neoznačil ani žiadnu pohľadávku veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá by mala byť 90 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ teda nesplnil podmienky podľa § 12 ods. 2 ZKR. Vzhľadom na nesplnenie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu, podľa odvolateľa nemožno ustáliť záver o platobnej neschopnosti dlžníka a neboli preto splnené podmienky pre začatie konkurzného konania, a teda ani pre vydanie rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak ustálil splnenie predpokladov na začatie konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Zároveň namietol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil existenciu pohľadávky ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda nesprávne a nezákonne vydal uznesenie o začatí konkurzného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie konkurzného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Dlžník sa k odvolaniu odvolateľa nevyjadril.

8. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu písomným podaním zo dňa 23.05.2025, pričom uviedol, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh podal elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu, a to prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorého správcom a gestorom je Ministerstvo spravodlivosti SR. Formulár bol vyplnený kompletne a korektne. Všetky povinné údaje boli riadne zadané, nakoľko bez ich vyplnenia nie je možné formulár elektronicky odoslať. Pripojenie dokladu o existencii pohľadávky ďalšieho veriteľa zákon ani formulár nepredpokladá. Navrhovateľ uviedol, že elektronický formulár návrhu na vyhlásenie konkurzu požaduje vyplniť len údaje o označení pohľadávky ďalšieho veriteľa a vyznačením dátumu jej splatnosti. Akékoľvek informácie o ďalších pohľadávkach iných veriteľov sú zrejmé z verejne dostupných zdrojov na webových stránkach a v zoznamoch dlžníkov, ako napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. a finančná správa atď. Podľa navrhovateľa je navrhovateľ povinný označiť v návrhu na vyhlásenie konkurzu ďalšieho veriteľa a uviesť jeho pohľadávku, pričom pohľadávku druhého veriteľa nemusí žiadnym spôsobom preukazovať. Postačuje, keď túto pohľadávku označí. V prípade, že by mal konkurzný súd pochybnosti o úplnosti návrhu na vyhlásenie konkurzu, konkurzné konanie by nemohlo byť ani začaté. Navrhovateľ poukázal na to, že uznesením Mestského súdu Košice, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 33/2025 dňa 18.02.2025 bolo dlžníkovi uložené, aby sa v lehote 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Dlžník bol v uznesení poučený, že ak neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu. Skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, svedčí o tom, že dlžník svoju platobnú neschopnosť neosvedčil. K odvolaniu smerujúcemu voči druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie, navrhovateľ uviedol, že dôvody uvádzané odvolateľom, t. j. nižšie uspokojenie jeho pohľadávky v konkurze a neoznačenie pohľadávky ďalšieho veriteľa, nie sú voči predmetnému výroku relevantné. Navrhovateľ poukázal na čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len Nariadenia) a § 172b ods. 1 ZKR s tým, že pokiaľ mal odvolateľ za to, že toto konkurzné konanie nie je hlavným insolvenčným konaním, mal v odvolaní uviesť kolíziu pre určenie rozhodného práva, čo odvolateľ neurobil. Navrhovateľ navrhol, aby súd odvolanie veriteľa RS 19 s.r.o. v celom rozsahu odmietol.

9. Odvolateľ doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa prostredníctvom e-mailu zo dňa 01.07.2025 bez autorizácie podľa osobitného predpisu, t. j. bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré podanie následne v listinnej podobe ani v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu v zákonnej lehote 10 dní nedoplnil, preto v zmysle súd na uvedené podanie neprihliadal.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 196a ods. 3 písm. a) ZKR, prejednal vec podľa , CSP v senáte bez nariadenia pojednávania ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu nebolo podané oprávnenou osobou.

11. Predmetom konania v súdenej veci je návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu. Napadnutým rozhodnutím vydaným v konkurznom konaní súd prvej inštancie vo výroku I. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Bukóza Progres, s.r.o., vo výroku II. konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, vo výroku III. až VI. v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu ustanovil správcu konkurznej podstaty, uložil správcovi povinnosti vo vzťahu k správe konkurznej podstaty a vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili u správcu konkurznej podstaty do 45 dní od vyhlásenia konkurzu.

12. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia .

13. Podľa § 198 ods. 1, druhej vety ZKR, proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

14. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je

oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka3c). Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní3e).

15. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len Nariadenia), dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.

16. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môžu napadnúť aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení v odseku 1, alebo ho možno napadnúť aj z iného dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

17. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok (zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa, spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania) umožňuje odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach strán, resp. účastníkov ako aj prieskum konania, ktoré mu predchádzalo. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

18. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že bolo podané subjektom, ktorý o sebe tvrdí, že je veriteľom dlžníka na základe Zmluvy o pôžičke a v tejto pozícii namietol správnosť rozhodnutia konkurzného súdu o začatí konkurzného konania, ako aj správnosť rozhodnutia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Bukóza Progres, s.r.o.

19. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 198 ods. 1 ZKR proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pri jednotlivých uzneseniach pripúšťa. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 19 ods. 2 ZKR v druhej vete jednoznačne upravil, že proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník. Ani tí veritelia, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, nie sú oprávnení podať odvolanie voči výrokovej vete, ktorou súd rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (a voči ďalším, vecne nadväzujúcim výrokovým vetám o ustanovení správcu konkurznej podstaty, určení jeho povinností a výzve veriteľom na prihlásenie pohľadávok).

20. Pre posúdenie prípustnosti odvolania podaného veriteľom dlžníka, t. j. odvolateľom bol v danej veci rozhodujúci výklad ustanovenia § 19 ods. 2 tretej vety ZKR, v zmysle ktorej „ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka“. Zákon v tejto súvislosti odkazuje poznámkou 3c) na čl. 5 Nariadenia. Citovaný čl. 5 Nariadenia upravuje podmienky súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania. V jeho zmysle dlžník, alebo ktorýkoľvek veriteľ, má právo podať odvolanie proti tomu, že súd začal hlavné insolvenčné konanie, pričom dôvody, pre ktoré takýto výrok môže napadnúť, musia spočívať v nedostatku medzinárodnej právomoci konkurzného súdu. Zjednodušene povedané v prípade, ak sa ktorýkoľvek z veriteľov domnieva, že konkurzný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, nesprávne určil centrum hlavných záujmov dlžníka, a teda nesprávne vyhlásil konkurz za hlavné insolvenčné konanie, má právo voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, pretože toto právo mu garantuje priamo Nariadenie, ktoré bolo premietnuté do ustanovenia § 19 ods. 2, veta tretia ZKR. Vychádzajúc z cieľa právnej regulácie sledovaného zákonom odvolací súd zastáva názor, že účelom citovaného zákonného ustanovenia § 19 ods. 2, tretej vety ZKR je zachovanie práva veriteľom podať odvolanie voči tej výrokovej vete, ktorou súd uznáva konkurz za hlavné insolvenčné konanie.

21. Článok 5 Nariadenia, ktorý je v konkurznom zákone implementovaný v § 19 ods. 2, veta tretia ZKR však nepredstavuje popretie kogentného ustanovenia uvedeného v § 19 ods. 2, veta druhá ZKR, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka je oprávnený podať odvolanie iba dlžník. Odkaz na Nariadenie nerozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať odvolanie voči výroku o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka o veriteľov. Citované ustanovenia § 19 ods. 2 tretia veta ZKR umožňuje, aby odvolanie podal ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, bez väzby na jeho postavenie účastníka v konkurznom konaní, len vo vzťahu k výroku, ktorým sa konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie.

Preto veritelia dlžníka, bez ohľadu na to, či svoje pohľadávky v konkurze prihlásili alebo nie, nie sú osobami oprávnenými podať odvolanie voči výrokovým vetám I., III. – VI. rozhodnutia konkurzného súdu.

22. Odvolací súd pripúšťa, že formulácia uvedená v ustanovení § 19 ods. 2, veta tretia ZKR, môže vyvolať nesprávny dojem, že ktorýkoľvek veriteľ je oprávnený podať odvolanie aj voči samotnému vyhláseniu konkurzu, a to z dôvodu, že konkurz bol vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie. Takáto interpretácia by však poprela zmysel a účel ustanovenia § 19 ods. 2 ZKR vo väzbe na text Nariadenia v čl. 5, pričom ich výklad je nutné podať v kontexte jazykového výkladu vo vzťahu k zmyslu a účelu Nariadenia ako celku. Z analýzy textu čl. 5 Nariadenia potom vyplýva, že opravný prostriedok, ktorý je v čl. 5 ods. 1 Nariadenia upravený, je opravným prostriedkom len vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, že konkurz je ako insolvenčné konanie uznaný za hlavné insolvenčné konanie. Dôvodom uplatnenia tohto opravného prostriedku upraveného v čl. 5 Nariadenia môže byť iba tvrdenie o nedostatku medzinárodnej právomoci (ktorá sa odvíja od centra hlavných záujmov dlžníka). Z textu čl. 5 Nariadenia nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť, že by sa týkal výroku súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, alebo súvisiacich výrokov (napr. ustanovenia správcu konkurznej podstaty a jeho povinností). Odvolanie v zmysle čl. 5 Nariadenia, ktoré je do slovenskej právnej úpravy premietnuté ustanovením § 19 ods. 2 veta tretia ZKR, potom môže smerovať voči tomu, či súd správne určil centrum hlavných záujmov dlžníka (a teda či správne uznal insolvenčné konanie za hlavné), ale nemá väzbu ani na podmienky, ani na dôvody, pre ktoré konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.

23. Odvolací súd poukazuje na Dôvodovú správu k o riešení hroziaceho úpadku, z ktorej vyplýva, že dotknuté ustanovenie ZKR bolo potrebné zosúladiť s Nariadenia týkajúcim sa súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania na základe medzinárodnej právomoci. Rovnako aj v staršej odbornej literatúre (napr. Ďurica, M. zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1496) sa uvádza, že proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník, keď toto ustanovenie ale nie je presné, pretože v širšom rozsahu pripúšťa odvolanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, podľa ktorého má právo podať odvolanie dlžník a každý veriteľ, a to na základe medzinárodnej právomoci, pričom aktívnu vecnú legitimáciu majú uvedené osoby len ohľadne vyslovenia medzinárodnej právomoci.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uvedené vzťahy správne vyhodnotil, keď v poučení o možnosti podať opravný prostriedok uviedol, že proti výrokom I., III. až VI. tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

25. Keďže odvolateľ nebol oprávnený podať odvolanie proti výrokom I., III. až VI. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odvolateľa odmietol podľa ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

26. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie odmietnuť odvolací súd nepreskúmaval dôvody uvedené odvolateľom vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka a nezaoberal sa vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa vo väzbe na rozhodnutie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania, odvolací súd pripomína, že voči rozhodnutiu o začatí konkurzného konania odvolanie prípustné nie je a túto skutočnosť nie je možné obísť prostredníctvom odvolania sa na neskoršie rozhodnutia konkurzného súdu.

27. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, bol oprávnený podať odvolanie aj odvolateľ ako veriteľ dlžníka. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd však konštatoval, že odvolanie bolo vecne smerované len voči výroku I. napadnutého rozhodnutia, pretože odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že centrum hlavných záujmov dlžníka sa nachádza na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka odvolateľ neuviedol žiadne skutkové tvrdenie. Hoci odvolateľ v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu, z odvolania nie je zrejmé, aké konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti) odvolateľ súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia vytýka a v čom považuje rozhodnutie za nesprávne. Argumenty uvedené v odvolaní smerovali iba voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nie voči rozhodnutiu konkurzného súdu o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie. Z obsahu odvolania tak vyplýva,

že odvolateľ práve voči výroku o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie odvolanie nepodal, napriek tomu, že tento výrok je zo všetkých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie tým jediným, voči ktorému bol odvolateľ ako veriteľ dlžníka na podanie odvolania oprávnený.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považujúc odvolanie odvolateľa voči výroku II. napadnutého rozhodnutia za podanie nemajúce náležitosti odvolania podľa , odvolanie podľa odmietol, pretože pre absenciu odvolacích dôvodov smerujúcich voči druhej výrokovej vete nie je možné odvolaním napadnuté rozhodnutie v tejto časti preskúmať.

29. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie nekončí, odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

30. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).