Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-92-2020.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-5S/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ TUBEX Slovakia, s.r.o., so sídlom Partizánska 87, 966 81 Žarnovica, IČO: 36 634 280, právne zastúpený: Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., so sídlom Majzonovo námestie 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 855 197, 2/ Mesto Žarnovica, so sídlom mestského úradu Námestie Slovenského národného povstania 1/33, 966 81 Žarnovica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4024/2020-1.1, č. 64242/2019 zo dňa 17.02.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Spoločnosť TUBEX Slovakia, s.r.o. (ďalej „navrhovateľ“, „ĎUK 1/“) dňa 24.04.2018 podala na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“) zámer navrhovanej činnosti „Rozšírenie kapacity výroby v prevádzke spoločnosti Tubex Slovakia, s.r.o.“ (ďalej „zámer“) podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o posudzovaní vplyvov“). Listom zo dňa 30.04.2018 žalovaný oznámil rezortnému orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a dotknutej verejnosti podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) informáciu, že dňom predloženia zámeru začalo správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Zároveň bola táto informácia zverejnená aj na webovom sídle žalovaného.
2. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru, správy o hodnotení, vyjadrení dotknutých orgánov a doručených stanovísk vydal žalovaný (sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie) dňa 27.02.2019 záverečné stanovisko č. 1258/2019-1.7/ak, č. 13214/2019 v zmysle § 37 zákona o posudzovaní vplyvov,
ktorým súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti za predpokladu dodržania podmienok uvedených v kapitole VI.3. (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“, „záverečné stanovisko“). Záverečné stanovisko bolo zároveň zverejnené na webovom sídle ministerstva.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov rozklad, v rámci ktorého žiadal vyhodnotenie 39 vznesených návrhov a pripomienok, aby tieto boli podkladom rozhodnutia o ďalšom posudzovaní podľa § 29 ods. 3, resp. aby boli uložené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 predmetného zákona.
4. Žalovaný (minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky poverený vedením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 4024/2020-1.1, č. 64242/2019 zo dňa 17.02.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo vzťahu k vzneseným návrhom a pripomienkam žalobcu obsiahnutým v podanom rozklade poukázal na predmet navrhovanej činnosti, ktorým bol nárast produkcie hliníkových túb na cca 800 miliónov kusov ročne a nárast spotreby organických rozpúšťadiel na cca 350 t ročne, v súvislosti s čím sa predpokladal nárast spotreby zemného plynu z 1 165 178 m3/rok na 1 530 000 m3/rok. Predmetom navrhovanej činnosti bola v danom prípade len zmena uvedených parametrov bez toho, aby bola navrhnutá výstavba nových zariadení či stavebné úpravy. Zmena navrhovanej činnosti predstavovala zvýšenie množstva vstupných látok za účelom zvýšenia produkcie navrhovanej činnosti, ktorá svojím zaradením spĺňala podmienky povinného hodnotenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca podľa žalovaného v rámci podaného rozkladu uvádzal návrhy a pripomienky, ktoré predpokladajú realizáciu stavby, parkovacích státí prípadne iného fyzického diela. Návrhy a pripomienky teda žalovaný súhrnne vyhodnotil, vzhľadom na predmet konkrétneho zisťovacieho konania, za nesúvisiace a nedôvodné.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
5. Správnou žalobou zo dňa 17.04.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V administratívnom konaní podľa názoru žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
6. Žalobca namietal porušenie relevantných hmotnoprávnych ako aj procesných ustanovení aplikovaných v rámci vedeného administratívneho konania. Okrem ustanovení správneho poriadku a zákona o posudzovaní vplyvov poukazoval na články Ústavy SR (čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 48 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152 ods. 4), Charty základných práv Európskej únie (čl. 37, čl. 41 ods. 1, 2) a Aarhuského dohovoru (čl. 3 ods. 2, čl. 4). Žalovaný v oboch stupňoch svojho rozhodovania podľa názoru žalobcu zvolil procesný postup, ktorý neviedol k naplneniu práv verejnosti a konal tak v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku s následkom porušenia jeho hmotných práv.
7. Tvrdil, že v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť ako aj konkrétne opatrenia, ktoré podľa názoru žalobcu mohli prispieť ich naplneniu. Žalobca považoval vo veci vydané rozhodnutia za nesprávne, v ktorých absentuje riadne a kvalifikované odôvodnenie toho, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a pripomienkami obsiahnutými v podanom rozklade. V odôvodnení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a jedná sa len o sumarizáciu zákonných ustanovení.
III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.07.2020 uviedol, že podané žalobné námietky žalobcu považuje za sčasti zmätočné a nezrozumiteľné, sčasti za nedôvodné, na základe čoho navrhol podanú žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súd poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) zamietnuť.
9. V konkrétnostiach žalovaný uviedol, že žalobcom vznesené pripomienky obsiahnuté v rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu nemali akýkoľvek súvis s predmetom administratívneho konania, a to vzhľadom na posudzovaný zámer. Žalobca v žiadnej časti podanej žaloby nešpecifikoval, ktoré konkrétne z 39 podaných pripomienok považuje za také, ku ktorých žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neposkytol relevantnú odpoveď.
10. ĎUK 1/ považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhy a pripomienky uvádzané žalobcom v podanom rozklade nemali vecnú súvislosť s obsahom záverečného stanoviska. K žalobou namietanému rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi a k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia.
11. Žalobca v rámci podanej repliky zotrval na svojim vyjadreniach uvedených v podanej správnej žalobe.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/92/2020, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy postúpená Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-5S/92/2020. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
13. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po vyhodnotení podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
14. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 13.08.2025, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalovaný, žalobca a jeho právny zástupca, ako ani ĎUK 2/ sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť vopred avizoval a ospravedlnil žalobca, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.07.2025. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.
15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
17. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
18. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
19. Podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov, výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou súhlasného záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.
20. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý ako druhostupňový orgán na základe návrhu osobitnej komisie zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu – záverečné stanovisko vydané podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov vo veci navrhovanej činnosti „Rozšírenie kapacity výroby v prevádzke spoločnosti Tubex Slovakia, s.r.o.“. Preskúmaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvádzaných žalobcom, vrátane procesného postupu správnych orgánov, dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby s následkom jej zamietnutia podľa § 190 SSP.
21. Značná časť žalobnej argumentácie uvádzanej žalobcom bola všeobecná, bez bližšej konkretizácie či relevantného naviazania citovaných ustanovení a produkovaných teoretických východísk na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov.
22. Žalobca síce formálne namietal správnymi orgánmi zistený stav bez opory v administratívnych spisoch /žalobný bod namietaný podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP/ a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia /žalobný bod namietaný podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP/, citácii zákonného vymedzenia však chýbala akákoľvek relevantná argumentácia, na základe ktorej by mohol správny súd tvrdené nedostatky zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, resp. procesného postupu správneho orgánu, podrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva.
23. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, uvedenú žalobnú námietku správny súd posúdil ako nedôvodnú. Prvostupňové rozhodnutie v prejednávanej veci obsahuje dostatočný opis podkladov, ktoré mal správny orgán pri svojom rozhodovaní k dispozícii, dostatočný opis zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Žalovaný sa následne v rámci napadnutého rozhodnutia, v reakcii na žalobcom podaný rozklad, vysporiadal aj s argumentáciou, ktorú žalobca do konania vniesol až v danom (rozkladovom) štádiu administratívneho konania. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal s rozkladovou argumentáciou žalobcu, čo sa týka kvantitatívnej stránky, pomerne stroho, uvedený stav však podľa názoru správneho súdu nemožno automaticky považovať za nesplnenie si zákonnej povinnosti správneho orgánu svoje rozhodnutie vo veci riadnym spôsobom odôvodniť. Žalovaný, po enumerácii všetkých návrhov a pripomienok žalobcu vznesených do konania v rámci podaného rozkladu, pristúpil k opisu predmetu vedeného zisťovacieho konania, pričom následne všetky návrhy a pripomienky žalobcu súhrnne vyhodnotil ako nesúvisiace a nedôvodné, práve z dôvodu skutkových okolností, ktoré navrhovaný zámer predstavuje na úseku ochrany životného prostredia.
24. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v rozkladovej fáze administratívneho konania podľa názoru správneho súdu nebolo nevyhnutné, v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti vznesenou žalobcom, koncipovať iným spôsobom, než zvolil konajúci správny orgán. Naviac, žalobca v rámci podanej správnej žaloby nekonkretizoval, vo vzťahu ku ktorému (resp. ktorým) návrhu nesúhlasil s posúdením vykonaným správnym orgánom – ktorá časť návrhov obsiahnutých v podanom
rozpore podľa žalobcu nespadala pod záver druhostupňového správneho orgánu o ich nesúvise či o nedôvodnosti vzhľadom na prejednávaný zámer.
25. Žalobca v podanej správnej žalobe navyše namietal nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa správneho orgánu s návrhmi a pripomienkami vznesenými v podanom rozklade aj vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu. Uvedená žalobná argumentácia je podľa názoru správneho súdu absolútne nedôvodná, keďže správny orgán konajúci v prvom stupni sa v čase vydania prvostupňového rozhodnutia fakticky nemohol vysporiadavať s argumentáciou, ktorú žalobca v administratívnom konaní produkoval až následne v podanom opravnom prostriedku.
26. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, následkom čoho túto podľa § 190 SSP zamietol.
27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 169 SSP. Správny súd nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať. Ďalším účastníkom správny súd právo na náhradu trov nepriznal, keď daným účastníkom súdneho konania možno priznať trovy konania len v prípade, ak im vznikli trovy v súvislosti s plnením povinností uložených súdom. V tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania žiadne povinnosti v priebehu súdneho konania neuložil, a rovnako tak nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania.
28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e zákona SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).