Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-77-2025.pdf
PDF · 102.29 KB
Case nature
Subarea
4S/77/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Komunita Kráľovnej pokoja, so sídlom Piešťanská 11/18, 956 05 Radošina, IČO: 34 003 681, právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 1039/49, 950 38 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – protokolu č. INA-9-55-2.1/P-A22,E24,A25-25 zo dňa 19.03.2025 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.05.2025 a Dodatku č. 2 zo dňa 17.06.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.07.2025 z a m i e t a.
II. Správny súd žalobu o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca (ďalej „žalobca“, „kontrolovaný subjekt“, „zamestnávateľ“) sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 21.07.2025 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného – protokolu č. INA-9-55-2.1/P-A22,E24,A25-25 zo dňa 19.03.2025 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.05.2025 a Dodatku č. 2 zo dňa 17.06.2025 (ďalej „napadnuté opatrenie“, „protokol“).
2. Žalovaný v predmetom protokole uviedol, že v rámci inšpekcie práce, vykonanej na prevádzkach žalobcu a na inšpektoráte práce v čase od 22.01.2025 do 19.03.2025, poverení inšpektori zistili nedostatky spočívajúce v porušení § 87 ods. 4, § 92 ods. 1 a 2, § 96 ods. 1, § 121 ods. 1, § 122 ods. 1, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1 a § 123 ods. 1 zákona zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákonník práce“).
3. Na základe uvedených zistení poverení inšpektori podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) nariadili žalobcovi zistené nedostatky týkajúce sa porušenia § 121 ods. 1, § 122 ods. 1, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1 a § 123 ods. 1 zákonníka práce (poskytnutie mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, prácu za sviatok, prácu v sobotu a prácu v nedeľu) odstrániť v lehote do 15 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Zároveň podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložili žalobcovi povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení a ich príčin“ a „doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie“.
4. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal splnenie podmienok zákonnosti vydaného protokolu, pričom v rámci kontroly zistení skutočnosti podľa žalobcu svedčia o jeho nezrozumiteľnosti
a nepreskúmateľnosti. Vydaný protokol v znení jeho dodatkov je podľa žalobcu zaťažený aj vadou absentujúcej úvahy, na základe ktorej správny orgán dospel k záveru o porušení právnych predpisov a na základe akých skutočností navrhol vykonať opatrenia, ktoré žalobcu nútia konať to, čo je zákonom zakázané, resp. čo zákon neukladá. Súčasťou žalobcom podanej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“).
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“), na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
6. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
8. Podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov,
c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie,
d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,
f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi,
g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,
h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,
i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom,
j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a e) a § 7 ods. 3 písm. d) a e), 2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b), 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu,
k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.
9. Správny súd v rámci vedeného súdneho konania primárne pristúpil k zisťovaniu, či sú v danom prípade splnené podmienky na konanie vo veci, ktorého predmetom by bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného. Medzi podmienky pre takéto konanie nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu,
t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka.
10. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
11. Podstatou výnimky podľa § 7 písm. e) SSP je vylúčiť z rozhodovania správnych súdov také právne akty orgánov verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné či poriadkové, čiže inými slovami štandardne nezasahujú do právneho postavenia ich adresáta (účastníka administratívneho konania).
12. Žalobca v danom prípade všeobecnou správnou žalobou napáda protokol z inšpekcie práce v znení dvoch dodatkov, ktoré opatrenie po zohľadnení jeho obsahu nemohol správny súd považovať za správny akt orgánu verejnej správny podliehajúci súdnemu prieskumu v rámci správneho súdneho konania.
13. Poverený inšpektor práce v rámci napadnutého opatrenia (protokolu) po vykonaní inšpekcie práce skonštatoval v dotknutej prevádzke žalobcu ako zamestnávateľa viaceré nedostatky, následkom čoho v časti protokolu označenom ako „Opatrenia“ uložil kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky ako aj povinnosť prijať opatrenia na odstránenie porušení a ich príčin spolu s povinnosťou o prijatých opatreniach žalovaného informovať.
14. Správny súd v súvislostiach podanej žaloby, ktorej predmetom je navrhovaný súdny prieskum zákonnosti napadnutého opatrenia (protokolu) žalovaného, následne determinujúc aj možnosť žalovaného uložiť povinnosť odstrániť zistené nedostatky, resp. prijať vlastné opatrenia na ich odstránenie ako následku zistených nedostatkov, poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 14.12.2023, v zmysle ktorého: „Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie
totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).“
15. Správny súd v súvislosti s problematikou prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého opatrenia (protokolu z inšpekcie práce) odkazuje aj na teoretické východiská obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/14/2020 zo dňa 31.01.2024. Konkrétne dáva správny súd do pozornosti časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia, v rámci ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol: „V prerokúvanej veci inšpektor práce v protokole z 25. apríla 2018 výslovne uložili len opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Tunajší súd sa zaoberal povahou takýchto opatrení v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 2/2022 zo 4. decembra 2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy (nevyhnutný postup pre) splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásah do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/2012, ods. 127).“
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že a priori nie je možné, za určitých okolností, vylúčiť prieskum opatrení uložených v protokole o výsledku inšpekcie práce. Primárne pôjde o konkrétne zásahy, svojim obsahom zodpovedajúce enumerácii opatrení obsiahnutých v § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce. V súvislosti s opatrením uloženým podľa § 12 ods. 2 písm. b) predmetného zákona („nariadiť odstránenie zistených nedostatkov“) možno o prípustnom súdnom prieskume hovoriť len v prípade konkrétnej skutkovej situácie u kontrolovaného subjektu, na základe ktorej možno uložené
„všeobecne formulované“ opatrenie splniť len konkrétnymi krokmi s presným obsahom. V takom prípade navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre kontrolovaný subjekt znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
17. Posúdením skutkových okolností prejednávaného prípadu, podľa okolností kontroly vyplývajúcich z predloženého protokolu v znení jeho dodatkov, správny súd nezistil uloženie takých konkrétnych opatrení, ktoré by priamo zasahovali do sféry práv a oprávnených záujmov kontrolovaného subjektu spôsobom zodpovedajúcim aktuálnej rozhodovacej praxi uvedenej v odsekoch vyššie pre možnosť konštatovania prípustnosti všeobecnej správnej žaloby proti vydanému protokolu. Inšpektor práce v danom prípade nariadil žalobcovi všeobecné opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v lehote do 15 dní od ukončenia výkonu inšpekcie (ods. 3 predmetného zákonného ustanovenia), a to prostredníctvom všeobecne určenej povinnosti „prijatia opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin“, bez konkretizácie úkonov a zásahov, ktorými má žalobca zistené nedostatky či už do minulosti, resp. alternatívne do budúcnosti, odstrániť (doplatenie mzdových zvýhodnení, úprava pracovných zmlúv zamestnancov, úprava miesta pracoviska a podobne). Naviac, podľa názoru správneho súdu sa v danom prípade, pri pochybeniach žalobcu uvádzaných v napadnutom protokole týkajúcich sa mzdových zvýhodnení niektorých zamestnancov, nejedná o preukázanie situácie, ktorú možno pripodobniť niektorej zo situácii uvádzanej v odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/14/2020 zo dňa 31.01.2024 (odstavenie výroby, obmedzenie časti prevádzky, likvidačný či vážny vytesňujúci efekt opatrenia).
18. Kontrolovanému subjektu v súvislosti so všeobecne nariadeným opatrením „odstránenia zistených nedostatkov“ formou povinnosti „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právneho predpisu a ich príčin“ bola zároveň uložená povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že inšpektor práce nemá v prípade, že by zamestnávateľom prijaté opatrenia považoval za nedostatočné, žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Samotné konštatovanie porušenia právnych predpisov zo strany kontrolovaného subjektu v protokole nie je nijako vynútiteľné. Preto ani pokiaľ by bolo porušenie povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa v protokole nesprávne právne posúdené, samotné vydanie protokolu nie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Obdobný záver vyplýva aj z aktuálnej rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu (napr. uznesenie sp. zn. 3S/44/2023 zo dňa 31.03.2025, právoplatné dňom 16.05.2025) či z rozhodnutí Správneho súdu v Banskej Bystrici (napr. uznesenia sp. zn. 6S/18/2024 zo dňa 10.09.2024, sp. zn. 4S/25/2023 zo dňa 18.12.2024).
19. Z odôvodnenia rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 tiež vyplýva, že protokol inšpekcie práce a tam uvedené opatrenia predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu kontrolovaného v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Zistenia o porušení povinnosti tak bez ďalšieho nevedú k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie, čím dochádza k zásahu do právneho postavenia žalobcu ako nositelia týchto povinností, pretože napadnutý protokol a v ňom obsiahnuté zistenia či opatrenia sú len jedným z viacerých podkladov pri rozhodovaní o uložení pokuty, a preto samotnými opatreniami uloženými v protokole nedochádza ani k zásahu do právneho postavenia žalobcu. Rovnako tak v prípade, že by jednotliví zamestnanci žalobcu pristúpili k uplatneniu civilnej (pracovnoprávnej) žaloby na plnenie, kde by uplatnený nárok odvodzovali z úkonov žalobcu ako zamestnávateľa v rozpore s právnou úpravou mzdového zvýhodnenia, dotknutý protokol o inšpekcii práce by mohol tvoriť „len“ jeden z podkladov, resp. dôkazných prostriedkov žalujúcej strany.
20. Len na doplnenie, v súvislosti s problematikou (ne)prípustnosti súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce, v rámci ktorého boli inšpektorom konštatované aj nedostatky týkajúce sa mzdových podmienok, správny súd poukazuje na obdobné závery tunajšieho súdu vyslovené v uznesení sp. zn. TT-14S/173/2022 zo dňa 07.06.2024, právoplatnom dňom 08.07.2024.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnutý protokol žalovaného č. INA-9-55-2.1/P-A22,E24,A25-25 zo dňa 19.03.2025 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.05.2025 a Dodatku č. 2 zo dňa 17.06.2025 v danom prípade bez ďalšieho nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu zásahom do jeho subjektívnych práv a jeho preskúmanie je tak vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva podľa na § 7 písm. e) SSP, následkom čoho žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
22. Keďže súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, správny súd rozhodol aj o tomto procesnom návrhu žalobcu, ktorý podľa § 188 SSP zamietol, keďže podaný návrh sa týka procesného inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od podanej správnej žaloby, ktorá bola odmietnutá ako neprípustná.
23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).