Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-100-2025.pdf
PDF · 67.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/100/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov A. B. C. a A. D. B., na neverejnom zasadnutí dňa 13. augusta 2025 v trestnej veci odsúdenej E. F. za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., o jej sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.07.2025, sp. zn. 29T/1/2023, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej E. F. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.07.2025, sp. zn. 29T/1/2023 samosudca podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdená E. F. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec zo dňa 15.06.2023, sp. zn. 29T/1/2023, právoplatným dňa 07.07.2023 neosvedčila a uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ju na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 14.07.2025 sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.07.2025. Argumentovala tým, že žije slušný a usporiadaný život. V súčasnej dobe je zamestnaná v kuchyni ako kuchárka. Žije s druhom a snaží sa zabezpečiť všetky optimálne podmienky pre jej odňaté deti, ktoré by chcela v budúcnosti späť do svojej starostlivosti. Veľmi sa snaží o nápravu, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody by opätovne prekazil jej snahu o navrátenie detí do jej starostlivosti.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený zistil, že sťažnosť podala odsúdená ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdená podala sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že E. F. bola trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec zo dňa 15.06.2023, sp. zn. 29T/1/2023, právoplatným dňa 07.07.2023, uznaná vinnou zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Skúšobná doba jej plynula od 08.07.2023 do 08.01.2025.
Následne bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.03.2025, sp. zn. 28T/90/2024, právoplatným tým istým dňom, uznaná vinnou z prečinu odloženia dieťaťa podľa § 205 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa dopustila dňa 18.06.2024, teda počas plynutia vyššie uvedenej skúšobnej doby. Za uvedenú trestnú činnosť jej bol uložený trest povinnej práce vo výmere 100 hodín.
Naviac z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že odsúdená sa v priebehu skúšobnej doby dopustila jedného priestupku proti majetku, za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Vedenie riadneho života v skúšobnej dobe znamená, že odsúdený rešpektuje právny poriadok, neporušuje právne normy, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva a nedopúšťa sa trestnej činnosti, či priestupkov a iných deliktov. Ak koná spôsobom opačným, svedčí to o tom, že podmienečné odsúdenie u neho nesplnilo svoj účel a je potrebné, aby odsúdený za účelom dovŕšenia svojej nápravy podmienečne odložený trest vykonal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdená počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedla riadny život, keď počas jej plynutia spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý aj bola právoplatne odsúdená, namiesto toho, aby sa v určenej skúšobnej dobe správala v súlade so spoločenskými normami. Ďalšie právoplatné odsúdenie v skúšobnej dobe, ako aj spáchaný priestupok sú dôkazom toho, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj účel, táto si nevážila dobrodenie zákona a vlastným zavinením vytvorila zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. Zároveň je potrebné uviesť, že u nej neprichádzalo do úvahy rozhodnutie o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺžení skúšobnej doby, keďže takýto postup bol možný len počas jej plynutia, ktorá však uplynula už dňa 08.01.2025. Navyše z lustrácie v sociálnej poisťovni nevyplýva, že by odsúdená pracovala ako kuchárka.
Správne potom okresný súd rozhodol, keď odsúdenej nariadil vykonať predtým podmienečne odložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Zároveň nepochybil, keď ju na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred spáchaním tohto trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v druhom výroku napadnutého uznesenia okresný súd opomenul uviesť aj ust. § 50 ods. 8 Tr. zák. Uvedené pochybenie však nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže zaradenie odsúdenej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá stavu veci a zákonu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť odsúdenej v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.