Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_34P-109-2025.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/109/2025
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, v konaní zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa, sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom jednorazovo tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin kalendárneho roka 2025 s maloletým dieťaťom od XX.XX.XXXX od XX:XX hod. do XX.XX.XXXX do XX:XX hod.
2. Navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa, svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXX/XX/XXXX – XX došlo medzi rodičmi k úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu schválením rodičovskej dohody, na základe ktorej bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v utorok, stredu a vo štvrtok od 14:30 hod. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14:30 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté dieťa v určenom čase na rovnakom mieste matke odovzdá a hoci sa v súčasnosti úprava výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle schválenej dohody rodičov dodržiava, navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa, ako problém vníma skutočnosť, že styk nad rámec rodičovskej dohody sa nerealizuje v žiadnom rozsahu, a to z dôvodu absolútne nekompromisného a odmietavého postoja matky maloletého dieťaťa, ktorá bráni styku otca nad rámec upraveného styku a nie je ochotná sa za žiadnych okolností s otcom dohodnúť na takomto styku, hoci matkou prezentovaný súhlas a záujem o rozšírenie styku na informatívnom stretnutí konanom dňa XX.XX.XXXX nad rozsah dohody v budúcnosti otec vnímal ako prísľub, ktorý matka naplní bez ohľadu na obsah rodičovskej dohody. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vyššie uvedené je hlavným dôvodom podania tohto návrhu a tento návrh by nepodával v prípade, keby bola komunikácia s matkou maloletého dieťaťa priaznivá a bolo by možné sa s matkou na styku nad rámec určených dní mimosúdne dohodnúť, keďže priebeh styku, správanie a prejavy maloletého dieťaťa počas styku a pri jeho ukončení potvrdzujú možnosť styk rozšíriť na aktuálny rozsah vrátane možnosti stráviť s maloletým dieťaťom už tieto letné prázdniny aspoň jeden týždeň bez prerušenia. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa, uviedol, že jeho záujem
o čo najčastejšie stretávanie sa s maloletým dieťaťom je postupom času ešte väčší, nakoľko vníma, že citový vzťah s maloletým dieťaťom (keď sú spolu častejšie) sa im čím ďalej tým viac prehlbuje, že si spolu zo dňa na deň rozumejú viac a viac a vníma aj to, že maloleté dieťa je uňho veľmi šťastné a cíti sa uňho veľmi dobre. Otec v pôvodnom konaní súhlasil, resp. upustil od jeho pôvodného návrhu v časti styku s maloletým dieťaťom a vzdal sa jedného dňa styku s maloletým dieťaťom, ktorý navrhoval, pod podmienkou, resp. opakovaným prísľubom matky, že matka mu nebude brániť v styku s maloletým dieťaťom nad rámec určených dní a bude ochotná sa s ním vždy dopredu dohodnúť, ak na to otec bude mať možnosti a priestor a prejaví záujem. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od schválenia ich rodičovskej dohody sa snažil dohodnúť s matkou maloletého dieťaťa približne XX s tým, že navrhol celkovo asi XX rôznych termínov, kedy by styk rád realizoval aj nad rámec určených dní. V týchto prípadoch sa styk otca vedel nad rámec realizovať úplne jednoducho aj s ohľadom na skutočnosť, že otec býva od matky iba vo vzdialenosti 2 kilometrov, čiže pre maloleté dieťa by vedel prísť alebo ho odniesť do pár minúť. Niekoľkokrát otec navrhoval matke aj to, aby maloleté dieťa uňho prespalo viac po sebe idúcich dní, pričom raz dokonca už s dostatočným časovým predstihom (práve za účelom toho, aby sa aj matka vedela zariadiť), a to 2 týždne dopredu, pretože mu chcel spraviť pekný víkendový výlet do Tatier na chatu, ktorú má k dispozícii z roboty. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa ďalej uviedol, že matka maloletého dieťaťa zakaždým alebo nesúhlasila a hneď takúto možnosť odmietla, alebo ho úplne odignorovala. Otec maloletého dieťaťa tiež niekoľkokrát prejavil svoj záujem postarať sa o maloleté dieťa v čase, keď je u matky a matka ho z dôvodu svojho „iného“ programu nechá v starostlivosti svojej matky alebo starej mamy, pričom otec zdôrazňoval, že nemá problém zariadiť si všetky svoje veci a program tak, aby si maloleté dieťa mohol zobrať kedykoľvek a poprosil matku, nech ho v takýchto prípadoch osloví, matka však na tieto návrhy žiadnym spôsobom nereagovala. Matka nie je vôbec ochotná sa za žiadnych okolností s otcom maloletej dohodnúť na styku nad rámec, ani raz mu styk mimo súdom určených dní neumožnila aj napriek tomu, že maloleté dieťa trávi čas so svojím otcom veľmi rado, veľmi rado k svojmu otcovi chodí a nepýta sa od neho domov, práve naopak mnohokrát sa stalo, že maloleté dieťa plakalo, keď ho otec bral naspať do prababkinho domu k matke a prosilo ho, aby s ním mohlo zostať, keďže matka s tým nikdy nesúhlasila, otec to vždy rešpektoval a zobral si maloleté dieťa alebo ho priniesol v stanovenom čase, kedy mal. Navrhovateľ v návrhu ďalej poukázal aj na výrazné rozdiely v podmienkach, ktoré má maloleté dieťa zabezpečené u otca a ktoré naopak u matky, že maloletému dieťaťu zabezpečuje oblečenie a obuv každého druhu, ktoré mu kupuje nad rámec výživného, keďže matka odovzdáva maloleté dieťa otcovi na styk vždy nepripravené, pokiaľ ide o oblečenie. V čase, keď je maloleté dieťa u otca, otec mu zabezpečuje okrem oblečenia a obuvi aj plnohodnotnú stravu a maloleté dieťa má u otca v rodinnom dome zabezpečené aj ďalšie možnosti na hranie a vyplnenie voľného času. Navrhovateľ uviedol, že vyššie uvedené svedčí najmä o tom, že maloleté dieťa naozaj veľmi ľúbi, v čase styku sa otec snaží vymyslieť vždy nejaký program, aby si spoločne tvorili zážitky a aby bolo maloleté dieťa šťastné, ktoré aktivity navyše tiež financuje mimo vyplácaného výživného. Vzhľadom k tomu, že otec má veľmi dobré pracovné podmienky týkajúce sa pracovného času, dokáže si kedykoľvek vytvoriť priestor a možnosti na to, aby styk s maloletým dieťaťom realizoval v oveľa väčšom rozsahu, než v akom ho realizuje dnes. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa záverom uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nevyhnutné v súvislosti s úpravou styku cez letné prázdniny, keďže matka takúto možnosť svojim postojom vylučuje, nakoľko otec nemá osobitne upravený styk s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin a má záujem si už počas týchto letných prázdnin zobrať maloleté dieťa k sebe a tráviť s ním čas v rozsahu celého týždňa bez prestávky, čo však bez rozhodnutia o tom zo strany súdu s istotou nebude možné, nakoľko matka takýto styk za žiadnych okolností nepovolí.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podstatným obsahom spisu, prílohami pripojenými k návrhu, so správou kolízneho opatrovníka, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, zo dňa XX.XX.XXXX, s vyjadrením matky zo dňa XX.XX.XXXX a s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
4. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov s tým, že tunajší súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXX/ XX/XXXX – XX a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť vo výške XXX,- Eur mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v utorok, stredu a vo štvrtok od 14:30 hod. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14:30 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00
hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté dieťa v určenom čase na rovnakom mieste matke odovzdá.
5. Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa doručeného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka s návrhom otca na nariadenie neodkladného nesúhlasí a navrhuje, aby súd návrh zamietol. Matka uviedla, že z návrhu otca zo dňa XX.XX.XXXX nie je zrejmé, aká zmena pomerov nastala oproti stavu zo dňa XX.XX.XXXX, kedy súd schválil rodičovskú dohodu a rovnako z jeho návrhu nie je zrejmá potreba bezodkladnej úpravy pomerov, čo je nevyhnutnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, teda otcovi maloletého dieťaťa. Matka má za to, že z návrhu otca je zrejmé, že nedošlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia vo veci. Maloleté dieťa nemá k otcovi negatívny vzťah a matka nepopiera záujem otca o maloleté dieťa, avšak dieťa má intenzívnejší vzťah s matkou a stále je v procese adaptácie sa na uvedenú situáciu, pravidelné stretnutia s otcom, pre maloleté dieťa vytvárajú rutinu, na ktorú sa môže spoľahnúť, vie čo môže očakávať, čo maloletému dieťaťu dodáva pocit bezpečia a znižuje úzkosť. Matka uviedla, že keď otec matku osloví a má záujem o styk mimo súdom určeného času, vždy sa maloletého dieťaťa opýta, ale ak dieťa nemá záujem, styk dieťaťu nevnucuje, nepravidelné stretnutia môžu dieťa stresovať, vytvárať chaos. Matka tiež uviedla, že ak sú stretnutia vopred dohodnuté a majú jasný režim, je menej priestoru na konflikty a nezhody medzi rodičmi, znižuje sa aj napätie v rodine. Matka maloletého dieťaťa sa tiež vyjadrila k iným tvrdeniam otca, ohľadom pripravenosti maloletého dieťaťa na stretnutia s otcom a tiež bytovým pomerom. Uviedla, že sú nepravdivé a účelové, vníma ich ako pokus o diskreditáciu jej osoby a jej schopnosti zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Záverom matka opätovne zdôraznila, že nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje za potrebné, pretože neboli preukázané skutočnosti, ktoré by naznačovali existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo hroziace ohrozenie záujmu maloletého dieťaťa.
6. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej ako „kolízny opatrovník“), zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX kolízny opatrovník vykonal pohovor s rodičmi maloletého dieťaťa za účelom poskytnutia informácií a stanoviska rodičov k podanému návrhu, pričom rodinné, bytové a sociálne pomery odo dňa posledného pojednávania, t.j. dňa XX.XX.XXXX zostali na strane oboch rodičov nezmenené. Kolízny opatrovník v správe ďalej uviedol, že styk tak, ako bol navrhnutý rodičmi a schválený súdom sa realizuje a dodržiava, prebieha bez prítomnosti matky, avšak otec dieťaťa má za to, že je v záujme dieťaťa postupne rozširovať styk i nad rámec upraveného rozsahu styku, keďže matka na informatívnom stretnutí rodičov na súde prezentovala, že pri bezproblémovej realizácii styku a spokojnosti nebude namietať a brániť otcovi v kontakte s maloletým dieťaťom a postupne bude ochotná predlžovať časový interval, kedy bude môcť dieťa tráviť čas s otcom a bude súhlasiť i s prespatím v jeho domácnosti od piatka do nedele. Otec počas pohovoru uviedol, že aktuálne je sklamaný z odmietavého postoja matky a striktného dodržiavania rozsahu styku v zmysle právoplatného rozsudku. Počas pohovoru bolo obom rodičom dané do pozornosti, aby svoje ďalšie kroky prispôsobovali predovšetkým potrebám dieťaťa, boli citliví k jeho potrebám a pocitom, uvedomovali si prežívanie ich dieťaťa, neprekračovali hranice vnútorného prežívania dieťaťa a nevytvárali si z dieťaťa dôverníka. Matke maloletého dieťaťa bol počas pohovoru poskytnutý priestor vyjadriť svoj pohľad na situáciu. Uviedla, že nedokáže posúdiť, či je dieťa u otca reálne spokojné, pretože pri preberaní dieťaťa, maloleté dieťa otca od seba odtláča a po návrate do jej domácnosti spozorovala na maloletom dieťati zmeny v jeho správaní. Pri ukladaní k spánku si pod paplón zakrýva hlavu, uvádza, že sa bojí „bubákov“, v noci má zlé sny, niekoľko krát za noc sa zobudí úplne spotené. Matka maloletého dieťaťa počas pohovoru tiež uviedla, že sa pokúšala od dieťaťa zisťovať čo sa deje, no dieťa odmieta čokoľvek matke povedať s tým, že to má zakázané. K tvrdeniam otca matka uviedla, že v prípade, že sa otec dožaduje stretnutí s maloletým dieťaťom nad rámec dohodnutého rozsahu styku, matka sa maloletého dieťaťa údajne vždy spýta, či chce ísť k otcovi, na čo dieťa reaguje odmietnutím a plačom, čo jej ako matke trhá srdce a nechce dieťa nútiť ku kontaktu s otcom v čase, keď má byť podľa rozhodnutia súdu s ňou. Uviedla, že tiež chodí do práce a tiež chce tráviť primeraný čas s maloletým dieťaťom. Kolízny opatrovník v správe ďalej uviedol, že nakoľko v správaní dieťaťa sa prejavuje regres, problémy so spánkom, nočné desy, čo sú typické reakcie dieťaťa na rozchodovú situáciu a vychádzajú z faktu, že pre dieťa je rozchod rodičov stresujúca a traumatizujúca situácia, rodičom a dieťaťu bola, zo strany kolízneho opatrovníka odporúčaná a ponúknutá odborná pomoc prostredníctvom referátu poradenskopsychologickej pomoci úradu za účelom poskytnutia súčinnosti, sociálneho poradenstva a spolupráce rodičov v súlade so záujmom ich dieťaťa zameraným na redukovanie traumatizácie maloletého dieťaťa a bol im poskytnutý
kontakt na psychológa. Otec počas pohovoru uviedol, že svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa dožaduje jednorazovej úpravy styku s maloletým dieťaťom v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX resp. do XX.XX.XXXX nakoľko by chcel s dieťaťom, bratom, švagrinou a svojou matkou odísť na 3 dni (2 noci) na podnikovú chatu v A. a keď svoju požiadavku predostrel matke ešte začiatkom mesiaca júl, matka jeho požiadavku striktne zamietla a svoj postoj odôvodnila tým, že dieťa je ešte príliš malé a nie je zvyknuté tráviť s otcom tak dlhý čas. Otec dieťaťa však oponoval tým, že keď si príde prevziať dieťa k matke, maloleté dieťa mu hneď podá ruku, sadne si do auta a po celý čas mamu ani nespomenie. Matka s podaným návrhom nesúhlasí a odmieta otcovi umožniť tráviť dlhší čas, čo i len v trvaní 3 dní na chate v A.. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia uviedol, že po ukončení pohovoru rodičov sa matka vrátila späť, aby sa ešte bez prítomnosti otca vyjadrila k určitým situáciám, nakoľko nadobudla pocit, že otec všetky jej vyjadrenia negoval. Matka uviedla, že maloleté dieťa bolo zo strany otca nechceným dieťaťom, dieťaťu sa otec nikdy nevenoval, po príchode z práce väčšinu času trávil „na mobile“. Matke dieťaťa sa vysmieval, že nevie po slovensky, vždy ju urážal, ponižoval, nikdy netrávili čas spoločne, pred svojimi známymi, sa na adresu matky vyjadroval, že „toto mu zostalo na krku.“ Po ich rozchode všetkým naokolo údajne rozširoval, že túto „vojnu“ vyhrá, s dcérou bude tráviť toľko času, koľko bude chcieť on aj za cenu, keby mal „podplatiť sudcov“. Je si plne vedomá svojich vyjadrení, že postupne bude umožňovať otcovi tráviť viac času s dieťaťom a pristúpi i k rozšíreniu styku, avšak časový úsek od rozhodnutia súdu po nový návrh otca sa jej zdá príliš krátky a zastáva názor, že aktuálna úprava styku nie je poddimenzovaná a otcovi poskytuje dostatočný priestor pre udržiavanie väzieb s maloletým dieťaťom. Pripúšťa, že pokiaľ otec zmení svoje správanie, nebude sa jej vyhrážať odobratím dieťaťa, osočovať ju a podarí sa im medzi sebou opäť vybudovať vzájomnú dôveru, bude schopná svoj postoj zmeniť, pretože nemá záujem brániť otcovi v rozširovaní väzieb s dieťaťom.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
21. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, to však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom prioritný význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Jeho účelom je úprava evidentne ohrozených pomerov maloletého dieťaťa. Zákonná formulácia CMP neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t.j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí vždy starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V prípade maloletých detí pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. napríklad keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné ho uplatniť len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.
22. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Zákonná povinnosť navrhovateľa hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia.
23. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada otec maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, použitie neodkladného opatrenia je namieste tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu na základe aspoň osvedčených základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne ide o stav, kedy vec neznesie odklad. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá osvedčené, že by maloleté dieťa bolo v ohrození, ani to, že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu v záujme maloletého dieťaťa. Súd tiež poukazuje na to, že naposledy bolo o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodnuté v máji 2025, teda len dva mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, resp. na strane maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým dieťaťom bol rozhodnutím tunajšieho súdu upravený a zo samotného návrhu jednoznačne vyplýva, že od rozhodnutia súdu sa styk realizoval pravidelne tak, ako bolo uvedené v predmetnom rozhodnutí. Z návrhu a tiež z pohovoru s rodičmi maloletého dieťaťa vykonanom kolíznym opatrovníkom vyplýva, že styk otca s maloletým dieťaťom sa toho času realizuje pravidelne, avšak otcovi nevyhovuje, že matka maloletého dieťaťa mu neumožňuje styk s maloletým dieťaťom nad rámec súdneho rozhodnutia napriek tomu, že to otcovi v D. XXXX prisľúbila. Súd musí poukázať na správu kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej sa v správaní dieťaťa prejavuje regres, problémy so spánkom, nočné desy, čo sú typické reakcie dieťaťa na porozchodovú situáciu a vychádzajú z faktu, že pre dieťa je rozchod rodičov stresujúca a traumatizujúca situácia. Rodičom a maloletému dieťaťu bola kolíznym opatrovníkom odporúčaná a ponúknutá odborná pomoc prostredníctvom referátu poradenskopsychologickej pomoci za účelom poskytnutia súčinnosti, sociálneho poradenstva a spolupráce rodičov zameranou na redukovanie traumatizácie maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa prvýkrát prespalo u otca v mesiaci D. XXXX, vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa toho času nie je možné riadne zistenie názoru maloletého dieťaťa a súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v jednorazovej úprave styku s otcom v takom rozsahu, by bolo závažným zásahom do denného režimu maloletého dieťaťa a nebolo by v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Úprava prázdninového styku, prípadne rozširovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom by mali byť súčasťou konania vo veci samej, najmä ak sa jedná o maloleté dieťa tak nízkeho veku. Rozširovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom je súčasťou postupného dlhšieho procesu, pri ktorom je potrebná spolupráca rodičov, pozitívna motivácia a ich asimilácia k potrebám a pocitom ich maloletého dieťaťa. Vyššie uvedené však nie je účelom, ani zmyslom neodkladných opatrení.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená existencia stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie takej situácie, ktorá nepochybne vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z uvedeného dôvodu súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.