Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-27-2025.pdf
PDF · 106.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/27/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E., F. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 4.783,30 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 61Csp/131/2024-93 z 5.5.2025 Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.
P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.279,89 € s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % p.a. zo sumy 109,49 € od 21.1.2023 do zaplatenia, vo výške 8 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.2.2023 do zaplatenia a zo sumy 160,40 € od 21.3.2023 do zaplatenia, vo výške 8,50 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.4.2023 do zaplatenia, vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.5.2023 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.6.2023 do zaplatenia a zo sumy 160,40 € od 21.7.2023 do zaplatenia, vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.8.2023 do zaplatenia, vo výške 9,50 % p.a.:
- zo sumy 160,40 € od 21.9.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 160,40 € od 21.10.2023 do zaplatenia
- zo sumy 160,40 € od 21.11.2023 do zaplatenia
- zo sumy 160,40 € od 21.12.2023 do zaplatenia
- zo sumy 160,40 € od 21.1.2024 do zaplatenia
- zo sumy 160,40 € od 21.2.2024 do zaplatenia
- zo sumy 160,40 € od 21.3.2024 do zaplatenia
- zo sumy 160,40 € od 21.4.2024 do zaplatenia
- zo sumy 160,40 € od 21.5.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.6.2024 do zaplatenia, zo sumy 160,40 € od 21.7.2024 do zaplatenia a zo sumy 160,40 € od 21.8.2024 do zaplatenia, vo výške 8,65 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.9.2024 do zaplatenia a zo sumy 160,40 € od 21.10.2024 do zaplatenia, vo výške 8,40 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.11.2024 do zaplatenia, vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.12.2024 do zaplatenia a zo sumy 160,40 € od 21.1.2025 do zaplatenia, vo výške 7,90 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.2.2025 do zaplatenia, vo výške 7,65 % p.a. zo sumy 160,40 € od 21.3.2025 do zaplatenia a zo sumy 160,40 € od 21.4.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 78,96 % (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 4.783,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 4.783,30 € od 30.10.2021 do zaplatenia, ktorú odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako nebankový subjekt dňa 6.2.2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7177366/1720002631, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000 €. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 160,40 € a to až do splatenia sumy 19.248 €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, preto ho žalobca vyzval listom z 26.8.2021 k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca 19.10.2021 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z 24.10.2021. Do podania žaloby uhradil žalovaný sumu 11.278,91 €.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nesplnenie si povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver ako aj neplatné zosplatnenie úveru.
4. Súd vec posúdiac podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 7 ods. 17, § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 54a, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi dodávateľom a dlžníkom. Pri posudzovaní podmienok pre platné zosplatnenie úveru ustálil, že hoci dodávateľ vyzval žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 OZ na úhradu dlžných splátok výzvou z 26.8.2021 a následne v súlade s § 565 OZ dňa 19.10.2021 úver predčasne zosplatnil, dodávateľ však nepreukázal, že sa Oznámenie o zosplatnení úveru dostalo do sféry dispozície žalovaného v zmysle ust. § 45 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho nedošlo k platnému vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Zároveň konštatoval, že vo výzve z 26.8.2021 nebola konkretizovaná splátka, pre ktorú bola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, čo je ďalším dôvodom neplatného zosplatenia úveru. Čo sa týka povinnosti dodávateľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, mal za to, že dodávateľ zisťoval údaje o príjmoch a záväzkoch žalovaného, jeho príjem overoval výpismi z účtov, vykonal lustráciu v registri klientskych informácií a zistil, že má dva existujúce úvery, ktorých mesačná splátka predstavuje sumu 464 €. Zohľadňoval životné minimum žalovaného a schválil mesačnú splátku až do výšky 377,51 €, pričom zmluva bola uzatvorená na mesačnú splátku vo výške 160,40 €. Ustálil, že dodávateľ nezisťoval ďalšie konkrétne výdavky žalovaného, čo však nemožno považovať za hrubé porušenie povinnosti veriteľa spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ale len za menej intenzívne porušenie povinnosti dodávateľa s následkom nemožnosti požadovať jednorazové splatenie úveru.
5. K žalovaným namietanej výške RPMN súd ustálil, že odchýlka medzi zmluvne uvedenou RPMN vo výške 15,90 % a súdom vyrátanej RPMN vo výške 15,76 % je 0,16 %, avšak celkové náklady spojené s úverom, ktoré sú dostatočným vodítkom pre spotrebiteľa pri rozhodovaní o uzatvorení zmluvy o úvere s veriteľom sú rovnaké ako v zmluve a to vo výške 19.248 €. Súd mal za to, že v tomto prípade nejde ani o jeden z dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 OZ posúdil ako súladnú so zákonom.
6. Súd dospel k záveru, že žalobca nevyhlásil okamžitú splatnosť úveru platne, preto má nárok len na jednotlivé už splatné, ale nezaplatené splátky. Žalovaný celkovo uhradil z poskytnutého úveru sumu 11.278,91 €, čím uhradil 70 splátok a časť zo splátky č. 71. vo výške 50,91 €, žalobca má preto ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nárok na zaplatenie zvyšku splátky č. 71 splatnej dňa 20.1.2023 v sume 109,49 € a splátok č. 72. - 98., splatných od 20.2.2023 do 20.4.2025. Zároveň konštatoval, že u týchto splátok plynie premlčacia doba samostatne a ku dňu podania žaloby tieto neboli premlčané. Celkovo ide o sumu 4.279,89 € (160,44 x 26 + 109,49 €), ktorú sumu súd žalobcovi priznal vo výroku I. rozsudku a v prevyšujúcej časti vo výroku II. žalobu zamietol. Pre úplnosť súd konštatoval, že hoci nepovažoval za platné vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ide o zmluvu, ktorá je stále „živá“ a preto má žalovaný povinnosť doplatiť všetky omeškané splátky a do budúcna povinnosť ďalšie splátky pod č. 99 - 120. uhrádzať. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške podľa Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré súd priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 78, 96 % nevzhliadnuc pritom priestor pre aplikáciu § 257 CSP.
8. Rozsudok v rozsahu vyhovujúceho výroku a súvisiaceho výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia spočívajú podľa názoru žalovaného v tom, že priznaním doteraz neuhradených a zročných splátok ku dňu 5.5.2025 súd porušil zásadu ne ultra petitum. Za porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný považuje tú skutočnosť, že súd sa vôbec nevyjadril k prostriedkom procesnej obrany zo strany žalovaného prezentovaných vo vyjadreniach ako aj na samotnom pojednávaní, v zmysle ktorých žalovaný uvádzal, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Má za to, že súd správne vyhodnotil nesplnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ z dôvodu neurčitosti výzvy s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá je v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatný právny úkon a tiež, pre nepreukázanie doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, avšak žalobný nárok je nutné zamietnuť ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12.2.2024 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 5. 3.2025 sp. zn. 11CoCsp/2/2025. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu v časti 4.279,89 € s príslušenstvom zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Žalobca sa nestotožnil so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní, nakoľko hoci súd nepovažoval zosplatnenie úveru za platné, ide o zmluvu, ktorá je stále „živá“, žalovaný je povinný zaplatiť omeškané splátky a neobstojí jeho argumentácia o nemožnosti priznať žalobcovi jednotlivé splátky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
10. Žalovaný v rámci odvolacej repliky zotrval na odvolacej argumentácii.
11. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania prvýkrát s úhradou 53. splátky úveru splatnej dňa 20.7.2021 a žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru až dňa 24.10.2021. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu uviedol, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného, avšak oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby, navyše predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre potvrdenie (387 CSP) a ani pre zrušenie (§ 389 a § 390 CSP) rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a že zároveň pre svoje rozhodnutie
má dostatočný skutkový základ, v merite veci sám rozhodol procesným postupom podľa ust. § 388 CSP a napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu zamietol.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.8.2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
14. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
18. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného spočívala v námietke porušenia práva na spravodlivý proces jednak nedostatočným vyporiadaním sa s argumentáciou žalovaného v odôvodnení rozsudku a prekročením zásady ne ultra petitum.
19. Zo skutkových tvrdení žalobcu prezentovaných v tomto spore jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému plnenia, na ktoré mu vznikol nárok v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru pre nedostatok v doručovaní ako aj pre absenciu konkrétnej splátky v upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.
20. Napriek uvedenému, po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie posudzoval, či vzhľadom na uplatnenie zaplatenia peňažnej sumy zo strany žalobcu z titulu uzavretej zmluvy o úvere, pri ktorej nebolo platné zosplatnenie úveru, vznikol žalobcovi nárok na peňažné plnenie voči žalovanému z titulu nezaplatených splátok splatných do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný uhradil splátky 1. - 70. a časť 71. splátky, preto má žalobca nárok na nezaplatené splátky splatné ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku (5.5.2025) a to na zaplatenie zvyšku splátky č. 71 splatnej dňa 20.1.2023 v sume 109,49 € a splátok č. 72. - 98., splatných od 20.2.2023 do splátky č. 98 splatnej dňa 20.4.2025.
21. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010).
22. Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď priznal žalobcovi časť plnenia požadovaného v žalobnom petite na základe iného skutkového stavu, ako bol žalobcom v žalobe tvrdený a vykonaným dokazovaním preukázaný, ktorým postupom prekročil rámec žalobcom vymedzeného petitu. Aj keď sa bezpochyby žalobca domáhal priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená súdom prvej inštancie, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval ku svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel, hoci dospel k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany žalobcu nedošlo, pričom pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobcu tomuto priznal uplatnený nárok v časti nezaplatených splatných splátok (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021).
23. Žalobcom formulované nepostačujúce skutkové tvrdenia v žiadnom prípade nemohli byť základom pre vyhovenie podanej žalobe v časti. Súd nemal povinnosť vyhľadávať v jednotlivých predložených listinách skutočnosti potrebné na posúdenie nároku, čo vyplýva priamo z procesnej úpravy (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobca teda v tomto spore neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na vysvetlenie opodstatnenosti nároku na zaplatenie jednotlivých splátok s príslušenstvom, pričom bolo na ňom, aby súdu uviedol dostatočný rozsah tvrdení v nadväznosti na predložené listiny, ktoré by umožňovali rozhodnúť o vyhovení žalobe v časti špecifikovanej vo výroku I. napadnutého rozsudku.
24. Súčasne odvolací súd dodáva, že je neprípustné, aby súd v spore (navyše v takom, ktorý má spotrebiteľský charakter) „pomáhal“ silnejšej procesnej strane tým spôsobom, že preskúma predložené listiny s cieľom nájsť právny a skutkový základ v tvrdení, ktoré ako také nemohli byť základom pre vyhovenie žalobe v preskúmavanej časti. Pokiaľ žalobca nepreukázal platnosť predčasného zosplatnenia poskytnutého úveru, žaloba voči žalovanému nemôže byť dôvodná.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Urobil tak bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie, otázka či možno priznať plnenie z jednotlivých splátok ak žalobca svoju žalobu odôvodnil predčasným zosplatnením úveru, ktoré nebolo platné bola sporná, napokon bola aj základom podaného odvolania žalovaného, žalobca sa k tejto otázke vyjadroval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie aj v priebehu odvolacieho konania. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie k tejto otázke nezaujal stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorý od počiatku namietal nemožnosť vyhovenia žalobe v prípade neplatného zosplatnenia úveru, čím súd prvej inštancie založil zároveň nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti.
26. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách celého konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vychádzajúc z plného procesného úspechu žalovaného, priznal mu náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).