Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18T-40-2025.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18T/40/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému A. A., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Rimavskej Sobote dňa 14. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom F. XX, okres D. E., nezamestnaný
je v i n n ý, ž e
v čase od 22.30 hod. dňa 25.11.2024 do 00.43 hod. dňa 26.11.2024 v rodinnom dome č. XX v obci F., kde má trvalý pobyt, pod vplyvom alkoholu poškodil dvojkrídlové plastové okno s celkovými rozmermi 170 cm x 130 cm, kde jedno krídlo plastového okna má rozmery 85 cm x 130 cm, a to tak, že rukou rozbil ich sklenenú výplň tvorenú dvojsklom, pričom poškodil aj k nim prislúchajúce žalúzie a 1 ks vonkajšiu sieťku proti hmyzu, ďalej poškodil televízor zn. E., G. farby s uhlopriečkou 80cm v počte 1 ks, televízor zn. LG, G. farby s uhlopriečkou 106 cm v počte 1 ks, sklenené výplne na iných oknách domu s rozmermi 55 cm x 130 cm v počte 3 ks, sklenenú výplň drevených dverí s rozmermi 62 cm x 22 cm v počte 1 ks, sklenené výplne na obývacej skrini s rozmermi 44 cm x 73 cm v počte 2 ks a sklo konferenčného stolíka o priemere 120 cm v počet 1 ks, kde tieto poškodenia spôsobil rukami údermi do nich, čím spoluvlastníkom predmetného domu H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX D. E., J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C. a L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C., spôsobil škodu vo výške nie menej ako 937 €,
t e d a
poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona samosudca určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 1 Trestného zákona samosudca ukladá obžalovanému ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 02.05.2025 č. k. 1 Pv 385/24/6609-10 podal obžalobu na A. A., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.na tom skutkovom základe, ako je to v obžalobe uvedené. Trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/40/2025 zo dňa 06.05.2025, bol A. A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov, pričom mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov. Súčasne mu súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obvinený podal proti uvedenému trestnému rozkazu prostredníctvom svojho obhajcu včasný odpor, na základe čoho samosudca nariadil na deň 14.08.2025 hlavné pojednávanie. Súd vykonal hlavné pojednávanie za prítomnosti obžalovaného, obhajcu a prokurátora. Obžalovaný po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 14.08.2025 podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.
Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinným, položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:
písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaný na všetky položené otázky povedal „áno“.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného.
Súd v zmysle vyššie uvedeného takéto vyhlásenie obžalovaného prijal a nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, ale vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 8 Tr. poriadku, pričom za účelom rozhodnutia o druhu a výmere trestu a ochrannom opatrení súd vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne ako aj obžalovaného a zistil nasledovné skutočnosti:
Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria I. L. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo psychiatrického hľadiska trvá na záveroch podaného znaleckého posudku na obžalovaného č. 30/2025. U obvineného sa jedná o syndróm závislosti od alkoholu aj abúzus marihuany a liekov na ukľudnenie, opakovane v minulosti bol psychiatricky ambulantne vyšetrený, ale v podstate tieto návštevy ambulancie neviedli k nejakému zlepšeniu stavu ani abstinencii, preto doporučila ústavné protialkoholické liečenie. Na otázku prokurátora, či je možné dosiahnuť cieľ tohto liečenia aj formou ambulantnou, alebo to spôsobí nejaké ťažkosti znalkyňa zopakovala, že on už v podstate v minulosti bol opakovane ambulantne liečený, v roku 2005 bol odporučený prvý krát ešte v puberte, tam boli nejaké poruchy správania, ale vtedy tam vyšetrený nebol, potom v roku 2007, to bol ako 18-ročný, v opitosti
sa pokúsil o samovraždu, potom následne v roku 2012 bol ambulantne liečený asi 4 mesiace a potom v roku 2016 tiež, ale tam vie iba o jednorazovom vyšetrení, podľa výpovede matka uviedla, že po tom skutku sám povedal, že pôjde na liečenie aj mu pomohla vybaviť termín v Rožňave, raz tam išiel, ale druhý krát tam odmietol ísť. Na otázku obhajcu, či by postačovala liečenie ambulantnou formou, alebo či kategoricky odporúča ústavnú znalkyňa uviedla, že podľa jej názoru liečenie ambulantnou formou nie je postačujúce v jeho prípade a trvá na tom doporučení ústavného liečenia. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na otázku samosudcu, či pracuje a kde uviedol, že v súčasnosti stále zamestnanie nemá, ale chodí na príležitostné práce, je evidovaný na úrade práce. Na otázku samosudcu, prečo nechce ísť liečenie, keď mu to má pomôcť obžalovaný odpovedal, že nechce byť zavretý, nerád je zavretý, chce si dať sám život do poriadku. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to správy o povesti z Obce F. zo dňa 12.02.2025, odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 13.08.2025 a výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 13.08.2025. Zo správy o povesti vypracovanej Obcou F. bolo zistené, že obžalovaný je prihlásený na trvalý pobyt na adrese F. G. XX. Obžalovaný žil v rodinnom dome so svojou starou mamou, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Obžalovaný je nezamestnaný a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Rimavská Sobota, pracovisko M.. Vzťah obžalovaného k spoluobčanom bol dobrý, problémy spôsobil dva krát pod vplyvom alkoholu, keď rušil nočný kľud a zničil zariadenie rodinného domu. V oboch prípadoch bol nutný zásah polície. Od tohto času sa obžalovaný zdržiava u matky v D. E.. V katastrálnom území obce F. obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Obci nie sú známe iné údaje o jeho osobných a majetkových pomeroch, pričom počas pobytu v ich obci sa nedopustil iného priestupku, ktorý by bol prerokúvaný komisiou verejného poriadku pri Obecnom úrade v F.. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Zo správy z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný spáchal dva priestupky, jedného proti majetku (v opitosti rozbil vchodové dvere) a druhého proti verejnému poriadku (rušenie nočného kľudu), za čo bol postihnutý pokutou. Na základe takto vykonané dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne tresty by zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu. Trestná sadzba za predmetný skutok podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona je v rozpätí 0-2 roky odňatia slobody. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd ukladal trest na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 mesiacov, pričom mu výkon trestu odňatia slobody za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, keďže u neho možno nápravu očakávať aj bez obmedzenia osobnej slobody v podmienkach nápravnovýchovného zariadenia. Dôležitou okolnosťou pri ukladaní trestu bolo aj vyhlásenie viny obžalovaného, pretože vždy využitie takého procesného postupu zo strany obžalovaného možno považovať za významnú skutočnosť vyznievajúcu v jeho prospech a v každom prípade je na ňu potrebné prihliadať pri ukladaní druhu a výmere trestu. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom priznanie obžalovaného ako aj
predchádzajúci spôsob života za dostatočný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je výchovne pôsobiť na obžalovaného a odradiť ho v budúcnosti od páchania obdobnej trestnej činnosti. Súd zároveň obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Pri ukladaní ochranného liečenia je potrebné uviesť, že v prípade jeho ukladania súd spravidla vychádza zo znaleckého posudku, ktorý by mal byť tým najpodstatnejším podkladom na uloženie ochranného opatrenia. Ukladanie ochranného liečenia je výlučne odborná téma, ktorú musí súdu v zásade verifikovať odborník – znalec. Pri ukladaní ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou súd vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. L. E., ktorá v záveroch svojho posudku jednoznačne uviedla, že u obžalovaného je potrebné uloženie takéhoto liečenia. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od alkoholu existuje reálne nebezpečenstvo zneužívania alkoholu zo strany obžalovaného v prípade jeho pobytu na slobode a berúc do úvahy predchádzajúce neúspešné vyšetrenia v ambulantných zariadeniach nemožno očakávať, že by ambulantná forma ochranného liečenia splnila účel, preto sa súd nestotožnil a návrhom obhajcu na uloženie ochranného liečenia ambulantnou formou. poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( 306/2 ) Odvolanie môžu podať :
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.