Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33P-50-2025.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Area
Subarea
33P/50/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v konaní o rozvod manželstva manželky: A. B., narodená X.XX.XXXX, C. XXX/XX, D. (navrhovateľka, matka), a manžela: E. B., narodený XX.X.XXXX, C. XXX/XX, D. (otec), a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: F. B., narodená XX.X.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Bottova 4, Trnava, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo manželov uzavreté X.X.XXXX A. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., zväzok VI., ročník 2021, strana 48, poradové číslo 4, sa rozvádza.
II. Schvaľuje sa rodičovská dohoda: Maloleté dieťa sa zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka aj otec budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje platiť mesačne výživné na maloleté dieťa vo výške 200 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Trvalým bydliskom maloletej bude adresa: C. XXX/XX, D..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manželka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu dňa 12.6.2025 domáhala rozvodu manželstva uzatvoreného s manželom dňa X.X.XXXX A. G. a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletej dcére F., narodenej XX.X.XXXX. Manželia uzatvorili rodičovskú dohodu podpísanú dňa 22.5.2025 v Trnave a predložili ju tunajšiemu súdu na schválenie. Následne navrhovateľka objasnila vzniknutú nezrovnalosť oproti petitu svojho návrhu, že sa rodičia dohodli aj na adrese trvalého bydliska maloletej v D., C. XXX/XX.
2. V návrhu navrhovateľka uvádzala, že manželstvo bolo spočiatku harmonické. Postupne dochádzalo medzi účastníkmi k častejším hádkam a citovému odcudzeniu. Rozdielne povahové vlastnosti, odlišné názory na chod domácnosti i životné ciele viedli k prehĺbeniu rozvrátených vzťahov bez perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Manželka doložila do spisu potrebné listinné dôkazy, a to sobášny list, rodný list maloletého dieťaťa, rodičovskú dohodu podpísanú oboma účastníkmi, v zmysle ktorej bude dcéra F. zverená do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal platiť mesačne výživné na maloletú vo výške 200 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
3. Manžel súhlasil s rozvodom aj s pojednávaním v jeho neprítomnosti pre absolvovanie dlhodobo plánovanej pracovnej cesty počas vytýčeného termínu. K návrhu o rozvod sa pripojil a žiadal bez osobnej účasti schváliť s manželkou uzavretú rodičovskú dohodu o úprave ich pomerov k maloletej dcére.
4. Súd teda vec prejednal a rozhodol dňa 14.8.2025 bez prítomnosti manžela, ktorý sa ospravedlnil; predtým sa oboznámil s obsahom spisu, vypočul manželku a zástupkyňu opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu na ochranu jeho záujmov. Manželka sa pridržiavala písomného návrhu, zopakovala dôvody ich nefunkčného manželstva. Doplnila, že od januára 2025 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú manžel opustil. Obaja rodičia sa zhodli, že pre dieťa bude najlepšie výchovné prostredie to súčasné, preto ho zachovali. S ohľadom na bezproblémovú komunikáciu navrhli zveriť dcéru do spoločnej starostlivosti. Dohodli sa aj na výživnom pre maloletú, keďže otec má o niečo vyšší mesačný príjem, a to okolo 1.500 eur oproti matkinmu do 1.300 eur mesačne.
5. Zástupkyňa opatrovníka maloletej odporučila súdu, aby uzatvorenú rodičovskú dohodu zo dňa 22.5.2025 schválil, lebo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
6. Zo sobášneho listu vyplynulo, že manželstvo účastníkov trvá 4 roky; u oboch ide o prvé manželstvo; z ich vzťahu sa narodila dcéra F., ktorá bude mať podľa rodného listu onedlho X roky. Manželia spoločne nežijú od januára 2025, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť po vzájomnej dohode. Rodičia majú jedinú vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Pri spoločnej starostlivosti sa otec zaviazal uhrádzať na jej výživu k rukám matky sumu 200 eur mesačne. Obaja účastníci potvrdili, resp. manžel nenamietal voči tvrdeniu manželky, že ich manželstvo je nefunkčné. Manželia predložili súdu podpísanú rodičovskú dohodu na schválenie.
7. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z.). O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť (§ 19 ods. 1 Zákona o rodine). K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
8. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3).
9. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
10. Prvým výrokom tohto rozsudku súd manželstvo manželov na základe ich zhodne prejavenej vôle rozviedol, lebo mal i z objektívneho hľadiska preukázanú existenciu vážneho a trvalého rozvratu ich vzťahu, ktorý ochladol, vytratili sa z neho city, náklonnosť i vzájomná dôvera, a to bez perspektívy možného obnovenia manželského spolužitia. Rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, odlišné názory a životné ciele spôsobili rozpad ich manželstva. Manželka nemienila ďalej v takomto nefunkčnom zväzku zotrvať, a preto podala na súd návrh, voči ktorému manžel nenamietal nič. Po právoplatnosti rozsudku
bývalí manželia i naďalej ostanú rodičmi maloletej F., ktorá bude zverená do ich spoločnej osobnej starostlivosti, lebo sa dokážu ohľadom jej výchovy bez problémov dohodnúť a navzájom prispôsobiť aktuálnym požiadavkám.
11. Podľa článku 5 ods. 2 Základných princípov CMP (Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z. z.), súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
12. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (4). Podľa § 62 ods. 1, 2 a 7 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje (7).
13. Rodičom sa zároveň s podaním návrhu o rozvod podarilo uzatvoriť aj úplnú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode, ktorú súd druhým výrokom tohto rozsudku schválil ako podpísanú v najlepšom záujme maloletej F..
14. O trovách konania súd rozhodol tretím výrokom podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo účastníci nenavrhli ani zákon nestanovil inak.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde manželmi; proti druhému výroku je prípustné odvolanie v rovnakej lehote iba opatrovníkom, nie rodičmi (§ 122 CMP) a proti tretiemu výroku sa môžu odvolať v totožnej lehote všetci účastníci.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno
meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).