Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-152-2025.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/152/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného do 30. 04. 2022), o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 17.06.2025 sp. zn. 17T/60/2022 - 5087, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.08.2025 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta napadnutým uznesením zo dňa 17.06.2025, sp. zn. 17T/60/2022 - 5087 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak (citácia), že
I. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku súd priberá do konania znalecký ústav z odboru zdravotníctvo a farmácia: Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o., sídlo Ernestova Bašta 2, 940 62 Nové Zámky, zapísaný do zoznamu znaleckých ústavov pod evidenčným číslom 900021. II. Znaleckému ústavu sa ukladá, aby na základe vyšetrenia duševného stavu obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX XX C. a po oboznámení sa so spisovým materiálom, podal znalecký posudok písomne v 5 (piatich) vyhotoveniach do 4 mesiacov odo dňa doručenia spisového materiálu a následne tento doručil Okresnému súdu v Galante k sp. zn. 17T/60/2022.
Úlohou znalca je posúdiť a zodpovedať najmä tieto otázky: 1/ Trpí obžalovaný A. B. v súčasnosti alebo trpel v minulosti duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá môže mať vplyv na jeho schopnosť chápať zmysel trestného konania, ovládať konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania? Ak áno, o akú poruchu alebo chorobu ide, kedy bola stanovená a ako sa prejavuje v správaní a konaní obžalovaného? Ide o duševnú chorobu alebo poruchu trvalejšieho charakteru a existovala už v dobe pred vyšetrovanou udalosťou, existovala počas nej, existuje v súčasnej dobe?
2/ Bola v čase skutku prítomná u obžalovaného taká duševná porucha alebo choroba, ktorá by úplne vylučovala jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť jeho konania alebo schopnosť ovládať jeho konanie? Ak nie, uveďte mieru zníženia.
3/ Mal obžalovaný v čase spáchania skutku zachovanú schopnosť rozpoznať protiprávnosť jeho konania a schopnosť ovládať jeho konanie, a to aspoň čiastočne?
4/ Bola zistená porucha alebo choroba kompenzovaná liečbou, dodržiaval obžalovaný liečebný režim a aká bola účinnosť tejto liečby?
5/ Bol u obžalovaného v čase skutku preukázateľný príznak psychotického stavu (bludy, halucinácie, dezorganizované myslenie), a ak áno, aký vplyv mal tento stav na jeho vedomie a konanie?
6/ Je z hľadiska posúdenia duševného stavu obžalovaného významné, či v minulosti alebo v čase skutku užíval omamné alebo psychotropné látky (alkohol, drogy, lieky)? Ak áno, aký vplyv mohli mat' tieto látky na jeho psychický stav, ovládacie schopnosti alebo rozpoznávacie schopnosti?
7/ Je obžalovaný aktuálne schopný chápať zmysel trestného konania, porozumieť svojej procesnej pozícii, vnímať úlohu súdu, prokuratúry a obhajoby?
8/ Je obžalovaný schopný zúčastňovať sa na úkonoch trestného konania, najmä na hlavnom pojednávaní?
9/ Je na základe jeho súčasného zdravotného stavu možné, aby bol umiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody?
10/ Vyjadrite sa k znaleckým posudkom znalcov MUDr. Ľubici Slováčikovej č. 44/2022, 30/2022 a k doplnkom k týmto znaleckých posudkov č. 10/2024 a 5/2024 a k záverom znaleckého posudku MUDr. Miroslava Čerňana č. 9/2024 a jeho výpovedi z hlavného pojednávania dňa 04.06.2025, aké otázky skúmali a či dospeli k totožným alebo rozdielnym záverom. Ak dospeli k rozdielnym záverom, v čom tieto rozdiely spočívali, ako je možné, resp. z akých dôvodov, prípadne na základe akých odlišných predpokladov znalci dospeli k rozdielnym záverom, ktoré závery je možné považovať ,,za správne, resp. za pravdepodobnejšie a ktoré za nesprávne, v čom spočívalo pochybenie znalca, ktorý dospel k nesprávnym záverom? Porovnajte závery znaleckých skúmaní MUDr. Slováčikovej a MUDr. Čerňana so znaleckým skúmaním ústavu týkajúcim sa duševného stavu obžalovaného ku dňu vypracovania znaleckého posudku ústavu.
11/ Uveďte iné vlastné zistenia, ktoré by mohli byť dôležité pre posúdenie prejednávanej trestnej veci.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 5087 až 5088 spisu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal obžalovaný ako oprávnená osoba, prostredníctvom svojho obhajcu, sťažnosť (viď č. l. 5091 až č. l. 5094 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť obžalovaného“). Vo svojej sťažnosti namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa jeho názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], čo odôvodnil tým, že (zostručnené) v inej trestnej veci znalecký ústav tu pribratý napadnutým uznesením (t. j. Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., evidenčné číslo: 900021; ďalej aj ,,znalecký ústav“) nepostupoval podľa názoru obžalovaného správne (pri skúmaní jeho duševného stavu obžalovaný vtedy nebol vyšetrený psychiatrom ale len psychológom) resp. pochybil v minulosti pri vypracovávaní znaleckého posudku (obžalovaný pri tejto sťažnostnej argumentácii všeobecným odkazom poukázal na spis Okresného súdu Galanta. sp. zn. 14T/69/2024 a tiež spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/94/2022), z dôvodu čoho obžalovaný podal prostredníctvom svojej matky podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo“) na prešetrenie postupu daného znaleckého ústavu. Ministerstvo následne doručilo matke obžalovaného oznámenie o postupe v danej veci zo dňa 03.06.2025 s tým, že bolo zo strany ministerstva voči znaleckému ústavu pristúpené k výkonu dohľadu podľa § 27 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v príslušnom znení (ďalej len ,,zákon o znalcoch“). Podľa názoru obžalovaného, takýto jeho postup voči predmetnému znaleckému ústavu môže u jeho pracovníkov vyvolať negatívny postoj voči nemu (jeho rodine) a tým spochybniť objektívnosť vyšetrenia duševného stavu obžalovaného zo strany znaleckého ústavu v zmysle napadnutého uznesenia (v tej súvislosti matka obžalovaného písomne dňa 25.06.2025 požiadala daný znalecký ústav, aby voči obžalovanému žiadne znalecké úkony nevykonával). Podľa názoru obžalovaného, znalecký ústav mal sám túto skutočnosť vyhodnotiť ako brániacu mu byť znalecky činný v tejto trestnej veci. Podľa názoru obžalovaného, ním resp. jeho matkou iniciované tzv. dohľadové konanie (podľa § 27 zákona o znalcoch) voči predmetnému znaleckému ústavu má teda podstatný vplyv
na prípadné podanie znaleckého úkonu daným znaleckým ústavom v tejto trestnej veci. Ako prílohu svojej sťažnosti obžalovaný priložil kópiu
- oznámenia ministerstva zo dňa 03.06.2025 adresovaného matke obžalovaného, ktorým ministerstvo matku obžalovaného informovalo o začatí konania (dohľadu) podľa § 27 zákona o znalcoch voči predmetnému znaleckému ústavu na základe podnetu matky obžalovaného zo dňa 06.05.2025 týkajúceho sa znaleckého posudku č. 43/2024 vypracovaného daným znaleckým ústavom; ministerstvo okrem iného uvádza v danom oznámení, že k danému tzv. dohľadovému konaniu pristupuje z dôvodu toho, že mohlo nastať porušenie verejného záujmu pri znaleckej činnosti (na ozrejmenie čoho slúži takého konanie a znalecký ústav bol písomne ministerstvom vyzvaný na predloženie rovnopisu znaleckého úkonu a vyjadrenie sa k podnetu matky obžalovaného).
- podania matky obžalovaného zo dňa 25.06.2025 adresovaného danému znaleckému ústavu, ktorým podaním daný znalecký ústav (i) informovala o iniciovaní tzv. dohľadového konania podľa § 27 zákona o znalcoch na ministerstve (ako je už uvedené vyššie), a (ii) požiadala, aby nevykonával voči jej synovi (tu obžalovanému) žiadne znalecké úkony (z dôvodu straty dôvery a predchádzajúcich pochybení tohto ústavu), a aby sám informoval súd o prebiehajúcom dohľadovom konaní vedenom ministerstvom voči danému znaleckému ústavu. Vzhľadom na uvedené obžalovaný žiadal, aby sťažnostný súd preskúmal napadnuté uznesenie a zároveň navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vo veci pribral do konania iný znalecký ústav z príslušného odboru na vyšetrenie jeho duševného stavu, prípadne vec vrátil súdu prvého stupňa za tým účelom, aby ten vo veci znovu konal/rozhodol.
Prokurátorka, znalecký ústav pribratý do konania napadnutým uznesením, ani opatrovníčka obžalovaného sťažnosť voči napadnutému uzneseniu nepodali (napadnuté uznesenie im bolo doručené, viď doručenky na č. l. 5089), k sťažnosti obžalovaného sa osobitne prokurátorka ani opatrovníčka obžalovaného, ktoré na túto možnosť boli upozornené súdom prvého stupňa, nevyjadrili (č. l. 5097). Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti obžalovaným postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pričom preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ako i konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Napadnuté uznesenie je síce čo do odôvodnenia stručné, no berúc do úvahy povahu procesnej/ nemeritórnej otázky, ktorú rieši (pribratie znaleckého ústavu do konania v intenciách § 147 ods. 1 Trestného poriadku), vo svetle obsahových náležitosti uznesenia súdu predpokladaných/vyžadovaných § 176 Trestného poriadku v spojení s § 147 Trestného poriadku, je z napadnutého uznesenia podľa názoru sťažnostného súdu jednoznačne poznateľné, aké dôvody súd prvého stupňa viedli k napadnutému uzneseniu (viď body 3. a 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia), pritom aj s ohľadom na podanie obhajoby, ktorým súdu prvého stupňa predložila zoznam ňou navrhovaných otázok na účely znaleckého skúmania (podanie zo dňa 10.06.2025 doručené súdu prvého stupňa dňa 11.06.2025; č. l. 5083) je zrejmé, že obhajoba neuvádzala vlastný návrh konkrétneho znaleckého ústavu, ktorý by mal byť postupom podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku do konania pribratý.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 336/2016; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 447/2016). Sťažnostný súd si závery súdu prvého stupňa prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení.
K sťažnosti obžalovaného a jeho námietkam v nej prezentovanej sťažnostný súd uvádza, že obžalovaný založil svoju sťažnosť v podstate výhradne na ničím nekonkretizovanej, všeobecnej a ním subjektívne kreovanej obave, že by súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení pribratý znalecký ústav mohol byť voči jeho osobe (či jeho rodine) zaujatý, nakoľko matka obžalovaného na základe svojich výhrad (či výhrad obžalovaného) k výsledkom predošlej znaleckej činnosti daného znaleckého ústavu iniciovala na ministerstve tzv. dohľadové konanie podľa § 27 zákona o znalcoch.
Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona o znalcoch (okrem iných osôb aj) znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti; len čo sa taký znalec dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi zadávateľovi (ak je zadávateľom súd alebo iný orgán verejnej moci, rozhodne o jeho vylúčení tento orgán).
Zo spisového materiálu je zrejmé, že napadnuté uznesenie bolo vo výrokovej časti napadnutého uznesenia označenému znaleckého ústavu doručené dňa 25.06.2025 (č. l. 5089), sťažnosť voči napadnutému uzneseniu tento ústav nepodal, žiadne skutočnosti uvádzané v § 11 ods. 1 zákona o znalcoch, ani uvádzané v § 12 zákona o znalcoch (t. j. skutočnosti zákonom predpokladané ako brániace byť danému ústavu znalecky činný v tejto trestnej veci) dosiaľ súdu neoznámil. Jedinou skutočnosťou, ktorá tak zo spisového materiálu plynie čo do posúdenia dôvodnosti sťažnosti obžalovaného, je obžalovaným subjektívne vnímaná obava, že by (pre skutočnosti uvádzané vyššie, ktorými odôvodnil svoju sťažnosť voči napadnutému uzneseniu) daný znalecký ústav mohol byť voči jeho osobe/rodine zaujatý, nakoľko rodina obžalovaného poukázala orgánu dohľadu na ňou tvrdené pochybenie daného znaleckého ústavu pri jeho inej/predošlej znaleckej činnosti v inej trestnej veci týkajúcej sa obžalovaného.
Takéto skutočnosti však podľa názoru sťažnostného súdu nie sú spôsobilé docieliť zrušenie či zmenu napadnutého uznesenia. Samotné iniciovanie tzv. dohľadového konania matkou obžalovaného podľa § 27 zákona o znalcoch, či jeho alebo jej prípadné výhrady voči predošlej znaleckej činnosti daného znaleckého ústavu vo vzťahu k obžalovanému, samé o sebe nie sú dôvodom pre zrušenie či zmenu napadnutého uznesenia. Zjednodušene povedané, tzv. zaujatosť znalca nezakladá len samotná nespokojnosť procesnej strany s jeho minulou prácou či len samotné podanie orgánu dohľadu na preskúmanie výsledku predošlej znaleckej práce daného znalca tak, ako napr. odvolanie proti rozsudku súdu nezakladá bez ďalšieho zaujatosť sudcu voči procesnej strane, ktorá také odvolanie proti rozsudku podala; ak k danému nepristúpia ďalšie objektívne poznateľné skutočnosti, ktoré by u objektívneho pozorovateľa dávali vzniknúť pochybnosti o ne/zaujatosti znalca, potom argumentácia o tzv. zaujatosti ostáva planou, nespôsobilou docieliť ukončenie pôsobenia znalca v danej veci. K svojim svojou povahou len všeobecným sťažnostným tvrdeniam pritom obhajoba nepredložila súdu žiadny konkrétny (objektívne zhodnotiteľný) dôkaz, ktorý by jej (všeobecné, hypotetické) tvrdenia posúval z roviny subjektívnej hypotézy (o tom, že daný znalecký ústav nebude spôsobilý vo vzťahu k obžalovanému vykonať znalecký úkon riadne/odborne/nestranne) do objektívne preskúmateľnej a dôvodnosť sťažnosti obžalovaného zakladajúcej skutočnosti. Pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že minulé či budúce sankcie uložené znaleckému ústavu orgánom dohľadu podľa zákona o znalcoch, ak nedôjde k vyčiarknutiu znaleckého ústavu zo zoznamu [§ 26 ods. 3 písm. c) zákona o znalcoch v spojení s § 8 zákona o znalcoch], nepredstavujú prekážku jeho ustanovenia súdom podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku. Predmetný znalecký ústav, Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. (evidenčné číslo: 900021), pritom podľa verejne na webovom sídle ministerstva dostupných informácií, je znaleckým ústavom toho času riadne zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom ministerstvom, pričom ako znalci činní pre daný znalecký ústav sú evidovaní toho času aj traja znalci aktívne vedení ministerstvom ako znalci z odvetvia psychiatria (MUDr. Ivan André PhD., ev. č. 914733, MUDr. Viktor Segeda PhD., ev. č. 915513, MUDr. Martin Medvecký, ev. č. 914354). Možno tak dôvodne prezumovať, že predmetný znalecký ústav disponuje personálnym substrátom na riadne/ odborné podanie znaleckého úkonu, ktorý je od neho napadnutým uznesením vyžadovaný. Ak by nebolo možné naplniť úlohu, ktorú predmetnému znaleckému ústavu napadnuté uznesenie ukladá, je zákonnou povinnosťou znaleckého ústavu dané bezodkladne oznámiť konajúcemu súdu prvého stupňa (§ 11, § 12 zákona o znalcoch); k danému však dosiaľ podľa obsahu spisu nedošlo.
S ohľadom na uvedené, sťažnostný súd konštatuje, že obžalovaný neuviedol také skutočnosti, a sťažnostný súd ani také nezistil, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok pre taký postup súdu docieliť zrušenie či zmenu napadnutého uznesenia. Prieskumom napadnutého uznesenia ako
i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 192 ods. 1 Trestného poriadku, sťažnostný súd dospel k záveru, že, súd prvého stupňa postupoval v konaní procesne správne a v napadnutom uznesení sa stručne, no v podstate vyčerpávajúco s ohľadom na povahu danej otázky vysporiadal s tým, prečo bol do konania pribratý predmetný znalecký ústav na podanie znaleckého úkonu vymedzeného výrokovou časťou napadnutého uznesenia, kedy nenechal v danom smere otvorenú v podstate žiadnu spornú otázku na riešenie sťažnostnému súdu. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná, (b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.
Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť obžalovaného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Záverom dáva sťažnostný súd do pozornosti súdu prvého stupňa potrebu ešte náležite poučiť do konania pribratý znalecký ústav podľa §§ 144 – 145 Trestného poriadku, a to pred podaním znaleckého úkonu daným znaleckým ústavom (napr. osobitným, na toto uznesenie sťažnostného súdu nadväzujúcim prípisom súdu prvého stupňa adresovaným danému znaleckému ústavu).
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.