Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-318-2020.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
10Ek/318/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Contrada Bocca Della Carubba 119/A, 910 14 Castellamare del Golfo, Talianska republika, práv. zast.: SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti povinnej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 917 01 Trnava, o vymoženie pohľadávky vo výške 5.155,94 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mgr. Stanislav Sklenář, so sídlom exekútorského úradu Teplická 2217/53, 921 01 Piešťany pod sp. zn. 148EX 140/20, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/318/2020 zo dňa 07. 05. 2025, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/318/2020 zo dňa 07. 05. 2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/318/2020 zo dňa 07. 05. 2025 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávnenej proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie oprávnená uviedla, že neboli splnené podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže povinná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území B., ktoré môžu mať hodnotu postačujúcu aspoň na úhradu trov exekútora. K danej námietke vyššia súdna úradníčka uviedla, že oprávnená nepreukázala žiadny dôvod na to, aby súd vyhovel námietkam oprávnenej a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie, nakoľko z priložených dokumentov bolo súdnym exekútorom preukázané, že povinná nie je vlastníkom žiadneho majetku, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou. Čo sa týka predmetných podielov na nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinnej, na tomto mieste súd uvádza, že pomery podielov dosahujú také hodnoty, pri ktorých by samotné náklady spojené s ich predajom vysoko prevyšovali vymáhanú pohľadávku. Z daného dôvodu by bol predaj daných podielov neefektívny a vymáhaná pohľadávka by ani pri takomto postupe nebola uspokojená. Súdny exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinnej) sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyššia súdna úradníčka považovala námietky oprávnenej proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 148EX 140/20 zo dňa 26. 02. 2025 za nedôvodné a preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, námietky oprávnenej zamietla.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky oprávnená podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Opakovane poukázala na to, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže Povinná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území B., ktoré môžu mať hodnotu postačujúcu aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor má vedomosť o tomto majetku Povinnej, čo potvrdzuje aj správa exekútora zo dňa 06. 03. 2025. Súdny úradník celkom zjavne rozhodol len na základe vyjadrenia
súdneho Exekútora v tejto veci (odsek 4 odôvodnenia Napadnutého uznesenia), ktoré nie je podložené akýmikoľvek dôkazmi a vychádza len z tvrdení exekútora o údajnej konzultácii s dvoma znalcami. Odôvodnenie Napadnutého uznesenia vetou „..z priložených dokumentov bolo súdnym exekútorom preukázané, že povinná nie je vlastníkom žiadneho majetku, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou..“, ktorá je celkom zjavne nepravdivá, považujeme za svojvoľné (t.j. arbitrárne). Vyjadrenie exekútora, na ktoré súd v Napadnutom uznesení, odkazuje, nebolo Oprávnenej nikdy doručené a táto sa nemohla k jeho obsahu vyjadriť, čím došlo k porušeniu procesných práv Oprávnenej.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že súhlasí so závermi napadnutého uznesenia v plnom rozsahu. Ako preukázal, podiely na nehnuteľnom majetku povinnej sú tak malé, že /ak by sa našiel vydražiteľ a to aj za znaleckú cenu, čo je nepravdepodobné/, náklady na dražbu týchto podielov by boli vyššie ako jej možný príjem. Ako exekútor nespochybňuje, že povinná má podiel na nehnuteľnostiach, ale ich prípadný predaj by nestačil aspoň na úhradu trov exekútora. Zákonný preddavok vo výške 50% predpokladaných nákladov nepokryje ani len čiastku za znalecké posudky, natož ďalšie náklady s tým spojené /poštovné, cestovné – obhliadky apod./. V prípade, že by sa podiely nepredali, súdny exekútor nebude znášať zvyšné náklady. Tvrdenie oprávnenej, že neboli súdu zo strany súdneho exekútora dodané preukázateľné dôkazy /znalecké posudky o hodnote pozemkov/, ale že ide len o tvrdenie súdneho exekútora mohol oprávnený v podaných námietkach vydokladovať sám znaleckými posudkami. Vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam oprávneného, ktoré bolo súdnym exekútorom zasielané súdu, sa nikdy nezasiela oprávnenému na konzultáciu, Exekučný poriadok takúto povinnosť neuvádza.
4. Povinná vo vyjadrení k sťažnosti navrhla podanú sťažnosť zamietnuť a napadnuté uznesenie potvrdiť.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec reagujúc na obsah podanej sťažnosti dopĺňa, že obranu oprávnenej nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú. Pokiaľ totiž oprávnená v námietkach a aj v sťažnosti poukazovala na to, že povinná je podielovou spoluvlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, sťažnostný súd zdôrazňuje, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nie je neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť, ale pre zastavenie exekúcie „stačí“ nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí 5-ročnej doby od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
14. Ďalej treba uviesť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje právne súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou práve súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinnej, čo aj jednoznačne urobil, a následne, aby zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, ktorý by bol primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinnej nezistil žiadny taký exekvovateľný majetok, ktorý by po jeho odbornom zhodnotení postačoval aspoň na úhradu trov súdneho exekútora, a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
15. Pokiaľ ide o nespornú skutočnosť, že povinná vlastní podiely na viacerých nehnuteľnostiach, treba uviesť, že ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na strohej existencii majetku povinnej, ktorý sa reálne nedá speňažiť, resp. ktorého speňažením by nedošlo k uspokojeniu vymáhaného nároku. Uvedené nezodpovedá účelu, ktorý zákonodarca sledoval prijatím právnej úpravy v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Sťažnosť oprávnenej je tak v podstate polemika so závermi súdneho exekútora, kde sťažnostný súd sa musel prikloniť práve na stranu súdneho exekútora ako odborne spôsobilej osoby. Práve súdny exekútor vychádzajúc zo svojej praxe si totiž dokáže plne uvedomiť, predvídať a zvážiť možnosti predaja nehnuteľností či spoluvlastníckych podielov povinného, pretože nie každá nehnuteľnosť či spoluvlastnícky podiel je predaja schopný, resp. ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, z výťažku z predaja by sa nahradili maximálne náklady vynaložené na predaj. Za tohto stavu potom aj sťažnostný súd nepovažuje za efektívne pristúpiť k predaju nehnuteľností (spoluvlastníckych podielov) vo vlastníctve povinnej, keď by sa tým vlastne nedosiahlo vymoženie pohľadávky oprávnenej. Vo vzťahu k podanej sťažnosti treba ešte doplniť, že oprávnená nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce hodnotu spoluvlastníckych podielov povinnej, ktoré by spochybnili závery súdneho exekútora o neefektívnosti ich predaja.
16. Na základe zisteného skutkového stavu tak treba konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. V čase vydania upovedomenia o zastavení
exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali (a naďalej indikujú) neexekvovateľnosť majetku povinnej a vydané upovedomenie tak nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, majetok povinnej speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením tejto exekúcie.
17. Záverom súd prvej inštancie opätovne pripomína oprávnenej, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinnej, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenej nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej podala opätovne.
18. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/318/2020 zo dňa 07. 05. 2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 148EX 140/20 zo dňa 26. 02. 2025 ako aj nadväzujúce napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).