Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-2333-2019.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Subarea
7Ek/2333/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 777 974, práv. zast.: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti povinnej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXXX/XX C., XXX XX D., o vymoženie 70,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, pod sp. zn. 397EX 6084/22, v konaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 397EX 6084/22 zo dňa 21. 01. 2025, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2333/2019 zo dňa 28. 04. 2025, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2333/2019 zo dňa 28. 04. 2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2333/2019 zo dňa 28. 04. 2025 vyššia súdna úradníčka vyhovela námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 397EX 6084/22 zo dňa 21. 01. 2025 a zrušila upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 397EX 6084/22 zo dňa 21. 01. 2025. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súdny exekútor nevyužil možnosť sa vyjadriť a preukázať, že zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora je dôvodné. Súdu nie je preukázané jednak priebežné zisťovanie majetku povinného počas celej doby vedenia exekúcie (správa o stave exekúcie, výsledok zisťovania stavu účtov, nehnuteľných a hnuteľných vecí, lustrácia vozidiel, lustrácia v Sociálnej poisťovni atď...). Pokiaľ exituje výťažok exekúcie zrážkami zo mzdy povinného v avizovanej sume 19,48 Eur, ani oprávnený a ani súdny exekútor sa konkrétne nevyjadrili v akom čase bola uskutočnená, alebo boli uskutočnené tieto zrážky. Pokiaľ bola exekúcia začatá dňa 13. 01. 2020 doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), súd ku dňu vydania tohto uznesenia nemá jednoznačný podklad pre vyvodenie, či upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané po piatich rokoch od posledného zekzekvovania majetku povinného (alebo či od posledného zekzekvovania majetku ešte neuplynula doba 5 rokov ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie) tak, ako predpokladá § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor sa nijako nevyjadril, či povinná, po prepustení z UVTOS sa znovu zamestnala, prípadne že je nezamestnaná a teda súd nemá preukázané a ani nijako odôvodnené, že exekúcia zrážkami z príjmov povinnej u iného zamestnávateľa (než je UVTOS) je vylúčená a pod. Vyššia súdna úradníčka napokon musela konštatovať, že súdny exekútor nepreukázal také úkony v predmetnej exekúcii, na základe ktorých možno vyvodiť, že všetky spôsoby exekúcie predpokladané Exekučným poriadkom boli neúspešné, resp. sú s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky neefektívne, a teda sú dôvody na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť súdny exekútor. Uviedol, že exekučný súd nevyzval súdneho exekútora na predloženie spisu, prehľadu vykonaných úkonov alebo iných podkladov, ktoré považoval za potrebné na rozhodnutie o Námietkach. Exekučný súd štandardne vyzýva na predloženie ním špecifikovaných dokumentov, ktoré považuje za potrebné preskúmať, aby mohol rozhodnúť o námietkach oprávneného, čo v danom prípade neurobil. Výzva na predloženie exekučným súdom požadovaných dokumentov variuje od predloženia kompletného exekučného spisu, cez predloženie prehľadu vykonaných úkonov až po situácie, kedy exekučný súd rozhodne bez predloženia akýchkoľvek dokument nad rámec Upovedomenia a Námietok. Ak by bol súdny exekútor vyzvaný exekučným súdom, predložil by mu ním požadované dokumenty. Ďalej poukázal na to, že v exekučnom konaní boli splnené zákonné podmienky na vydanie Upovedomenia. Poverenie bolo doručené pôvodnému súdnemu exekútorovi 13. 01. 2020 a súdny exekútor vydal Upovedomenie 21. 01. 2025 – z uvedeného vyplýva, že od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov. Súdny exekútor v Upovedomení odôvodnil jeho vydanie, pričom špecifikoval aj zistený „majetok“ povinného a výšku vymoženého plnenia ku dňu vydania Upovedomenia a toto doplnil ešte pri predkladaní Námietok súdu. Súdny exekútor priebežne vykonával preverovanie majetku povinnej, pričom banky, kataster a Sociálnu poisťovňu preveroval počas Exekučného konania najmenej 10x a vykonával úkony v Exekučnom konaní (viď prehľad vykonaných úkonov – príloha. 1). Následne o výsledkoch preverovania a Exekučného konania informoval oprávneného v pravidelných správach (viď správy pre oprávneného – príloha č. 2) a zasielaním Exekučným poriadkom stanovených dokumentov. Finálne preverovanie majetku (súčinnosťami a v online registroch, napr. ISEB – autá a ORSR) súdny exekútor vykonal pred vydaním Upovedomenia. Navyše súdny exekútor okrem Exekučného konania vedie proti povinnej ďalšie 2 exekučné konania, v ktorých rovnako vykonával preverovanie jej majetku a v prípade zistenia relevantného majetku vykonal úkony do všetkých ním vedených konaní. Uvedenými úkonmi súdneho exekútora bolo zistené, že povinná nemá žiadny majetok, a to okrem bankového účtu v ČSOB, a.s. s mínusovým zostatkom a zamestnania počas výkonu trestu, pričom ku dňu vydania Upovedomenia bola povinná z výkonu trestu prepustená (a teda aj zo zamestnania) a celková peňažná suma vymožená v Exekučnom konaní predstavovala 25,63 Eur (nárok oprávneného 19,48 Eur + trovy exekúcie 6,15 Eur). Napokon súdny exekútor konštatuje, že zistenie bankového účtu alebo zamestnania povinného samo o sebe nie je zisteným majetkom povinného. Takýmto majetkom sú až finančné prostriedky vymožené na základe vydaných exekučných príkazov, pričom ich výška musí počas 5 rokov exekučného konania dosiahnuť aspoň 73,80 Eur. Od vydania Upovedomenia do dnešného dňa už v Exekučnom konaní nedošlo od povinnej k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov a povinná od jej prepustenia z UVTOS až do 05. 04. 2025 nebola nikde zamestnaná (preverovanie Sociálnej poisťovne v inom exekučnom konaní povinnej) (viď príloha č. 3). Z vyššie uvedeného vyplýva, že počas 5 rokov vykonávania exekučného konania sa nepodalo zistiť majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora (73,80 Eur).
3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že súdny exekútor zastavil exekúciu zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V predmetnom konaní oprávnený eviduje úhrady od súdneho exekútora vo výške 19,48 Eur (15. 01. 2025 - 0,26 Eur, 13. 12. 2024 - 0,93 Eur, 15. 11. 2024 - 1,00 Eur, 16. 10. 2024 - 1,03 Eur, 13. 09. 2024 - 0,62 Eur 15. 08. 2024 - 0,95 Eur, 17. 07. 2024 - 0,81 Eur, 14. 06. 2024 - 0,90 Eur, 17. 05. 2024 - 0,93 Eur, 26. 04. 2024 - 12,05 Eur). Oprávnený ďalej uvádza, že zákon taxatívne uvádza dôvody na zastavenie exekúcie a v tomto prípade nie je daný, nakoľko v predmetnom konaní eviduje výťažok vo výške 19,48 Eur. Zároveň uviedol, že od posledného zexekvovania majetku (exekučný príkaz zo dňa 19. 04. 2024), ktorým bol zistený príjem a na základe ktorého boli v konaní čiastočné úhrady neuplynulo 5 rokov. Z uvedeného dôvodu, má oprávnený za to, že exekúciu nie je možné zastaviť.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne.
10. V prvom rade k otázke aktívnej legitimácie súdneho exekútora na podanie sťažnosti, sa sťažnostný súd prikláňa k záveru, že súdny exekútor je účastníkom konania v časti náhrady trov konania, ktorých náhradu zrušením upovedomenia o zastavení exekúcie toho času stratil. Zároveň, uvedeným rozhodnutím sa zasahuje do činnosti súdneho exekútora, ktorému sa vo svojich dôsledkoch ukladá v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na rozsah povinností, ktoré sa súdnemu exekútorovi ukladajú rozhodnutím o zrušení ním vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tak dospel súd k záveru, že súdny exekútor je oprávnenou osobou na podanie revízneho prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, keď mu z neho priamo plynú povinnosti a práva, a je tak účastníkom konania nie len v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, ale aj v časti rozhodnutia o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie.
11. K samotnému meritu veci, sťažnostný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu musí konštatovať, že napadnuté uznesenie je čo do výroku vecne správne. Hoci súd prvej inštancie v zhode so súdnym exekútorom nesúhlasí s postupom vyššej súdnej úradníčky, ktorá pred vydaním napadnutého uznesenia nevyzvala súdneho exekútora na vyjadrenie resp. na predloženie exekútorského spisu, a teda jej rozhodnutie je v časti založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, sťažnostný súd totiž musí konštatovať, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané predčasne.
12. V súvislosti so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného sťažnostný súd dáva do pozornosti, že zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonnom ustanoveného časového obdobia 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora. Z uvedeného ustanovenia tak, pokiaľ ide o časové hľadisko, jednoznačne vyplýva, že doba, počas ktorej musí exekúcia trvať, plynie od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku, pričom pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť buď zablokovanie konkrétneho majetku (vznik inhibitorium in concreto a arrestatorium), alebo dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Ak teda v priebehu exekúcie súdny exekútor vykonal úkony smerujúce k zexekvovaniu majetku povinného (napr. vydanie exekučného príkazu na zrážky zo mzdy, zriadenie exekučného záložného práva, atď.) resp. bola vymožená čiastočná úhrada, od zexekvovania resp. od tejto úhrady začína plynúť vždy nová 5-ročná lehota, pričom je irelevantné, či a v akej výške úhrada bola dosiahnutá. Kritérium „aby postačovali aspoň na úhradu trov exekútora“ sa totiž vzťahuje výlučne na majetok alebo príjmy povinného zistený v priebehu exekúcie. Treba zdôrazniť, že právna úprava zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného v Exekučnom poriadku je odlišná od právnej úpravy zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného v zákone č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, kde sa posudzuje len vykonanie úhrady.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a po preskúmaní spisového materiálu tak musí sťažnostný súd v prejednávanej veci konštatovať, že súdny exekútor vydal napadnuté upovedomenie predčasne, keď nebola splnená prvá podmienka pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, a to uplynutie lehoty 5 rokov od posledného zexekvovania majetku povinného, ktoré nastalo postihnutím zrážok povinnej zo mzdy na podklade exekučného príkazu zo dňa 19. 04. 2024, kde bola vymožená celková suma 19,48 Eur, na čo poukazoval i oprávnený v rámci podaných námietok, ako aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, pričom vydanie exekučného príkazu jednoznačne vyplýva z obsahu úkonov, ktoré súdny exekútor spolu s podanou sťažnosťou. Súdny exekútor tak môže upovedomenie o zastavení exekúcie vydať najskôr septembri 2029, t.j. 5 rokov od prijatia úhrady a keďže toto vydané už dňa 22. 01. 2025, je nutné konštatovať, že nebolo vydané v súlade s Exekučným poriadkom.
14. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a jednotlivých skutkových okolností, tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhovenie námietkam oprávneného bolo dôvodné, a preto sťažnostný súd sťažnosť súdneho exekútora podanú proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).