Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-35-2021.pdf
PDF · 192.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: N. C. - Y., so sídlom N. XXX, XXX XX N., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 123012/2021 zo dňa 23. marca 2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 26.05.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100695689/2020 zo dňa 17.03.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 v sume 20.732,03 eur.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podľa žalobcu rozhodnutie správcu dane ako aj závery prijaté v priebehu daňovej kontroly sú nesprávne, neodôvodnené, svojvoľné a teda nezákonné. Správca dane hodnotil všetky dôkazy jednostranne a nedostatočne zisťoval skutkový stav. Správca dane sa nesnažil o riadny výkon daňovej kontroly, ale len preberal chybné a neúplné závery z daňových kontrol týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a tieto uplatnil do daňovej kontroly týkajúcej sa dane z príjmu. Výsledky kontroly DPH by mal správca dane využívať len podporne k vlastným zisteniam a dokazovaniu v tomto konaní. Správcovi dane boli už v čase výkonu daňovej kontroly DPH predložené relevantné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok na uplatnenie daňového výdavku. Správca dane má povinnosť preukázať svoje tvrdenia a riadne a vyčerpávajúco sa vysporiadať so všetkými dôkazmi. Ak správcovi dane vznikli pochybnosti ohľadne dodávateľov žalobcu, tieto pochybnosti mali plynúť z vlastnej preverovacej činnosti a až následne na podporu svojich tvrdení mal správca dane podporne poukázať na závery z iných daňových konaní. Výsledok inej daňovej kontroly nemôže byť jediným a osamoteným dôkazom, na základe ktorého príjme správca dane záver o nedodaní tovaru, prípadne o neopodstatnenom ekonomickom plnení.
3. Žalobca je toho názoru, že správca dane prijal svojvoľný a neodôvodnený záver, že spotrebný tovar, ktorý si žalobca uplatnil ako daňový výdavok nebol obstaraný od uvedených dodávateľov, pričom však predmetom daňovej kontroly bola daň z príjmov fyzickej osoby. V priebehu daňovej kontroly žalobca nepochybne preukázal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky keď preukázal, že náklad skutočne vynaložil, pričom poukázal na faktúry, ktoré boli riadne uhradené. Predmetné náklady boli vynaložené v súvislosti s dosiahnutím zdaniteľného príjmu, pričom poukázal na vystavené faktúry (túto skutočnosť správca dane nespochybňoval, keď potvrdil, že náklady boli vynaložené v súvislosti s dosiahnutím zdaniteľného príjmu). Náklad bol riadne zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu, pričom poukázal na svoje účtovníctvo. Správca dane odvolávajúc sa na predchádzajúce zistenia a závery neuviedol, aké konkrétne ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) mal žalobca porušiť tým, že nepreukázal dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi. Zákon o dani z príjmov neviaže uplatňovanie nákladu ako daňového výdavku na konkrétneho dodávateľa. Z logiky veci a skutkového stavu vyplýva, že ak by žalobca nemal k dispozícii dodaný spotrebný materiál, nemohol by následne tento materiál použiť pri dodaní služieb svojim odberateľom, čo potvrdil podľa žalobcu aj správca dane. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 8Afs/70/2011 a 2Afs/238/2017, v zmysle ktorých je potrebné, aby správca dane náležite odôvodnil spochybnenie daňových výdavkov.
4. Žalobca ďalej poukazoval na svedeckú výpoveď I. C., konateľa dodávateľskej spoločnosti TECHNOLOGY REAL s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 47 753 901 (ďalej len „TECHNOLOGY REAL s.r.o.“), pričom touto svedeckou výpoveďou bolo podľa žalobcu jednoznačne preukázane, že mu bolo deklarované plnenie poskytnuté. Prijatie deklarovaného plnenia ako aj spoluprácu a dodanie tovaru uvedeným dodávateľom potvrdil aj ďalší svedok, a to N. Y., ktorý pracoval pre žalobcu ako živnostník. Správca dane prijal nesprávny a neodôvodnený záver, že si žalobca uplatnil neoprávnene daňový výdavok (náklad), čím porušil § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správca dane automaticky spája nepreukázanosť daňových výdavkov s neexistenciou tovaru, čo je v rozpore so zákonom ako aj s výsledkami dokazovania a samotnými závermi správcu dane. Bolo povinnosťou správcu dane odôvodniť svoje tvrdenie v kontexte vykonaných dôkazov, čo sa však nestalo. Zároveň pri dokazovaní mal správca dane dbať na čo najúplnejšie zistenie všetkých skutočností potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti a získať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré umožnia prijať objektívne závery. Žalovaný sa vo svojich záveroch odvoláva len na jednotlivé zákonne ustanovenia zákona o dani z príjmov bez toho, aby jasne a zreteľne vysvetlil svoj záver a uviedol konkrétne dôkazy, na základe ktorých správca dane spochybnil dodanie tovaru a existenciu materiálneho plnenia. Taktiež bolo nevyhnutné, aby správca dane riadne zdôvodnil, prečo neprihliadol na dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu a dôkazy osvedčujúce existenciu kontrolovaného zdaniteľného plnenia (faktúry a výpovede).
5. Žalobca konštatoval, že žalovaný neuvádza, či považuje uplatnený daňový výdavok za fiktívny alebo za výdavok, ktorý neslúžil na získanie alebo udržanie zdaniteľného príjmu. Žalovaný neuviedol prečo nezohľadnil tvrdenia žalobcu a výpovede svedkov ohľadne obchodnej spolupráce s dodávateľmi žalobcu. Žalovaný taktiež neuviedol ako preveroval odberateľov žalobcu, ktorým bolo poskytnuté plnenie žalobcom, pričom by to nebolo možné bez dodania deklarovaného tovaru žalobcovi, a teda nákladu vynaloženého v súvislosti s dosiahnutím zdaniteľného plnenia. Tieto tvrdenia žalovaného podľa žalobcu poznačili napadnuté rozhodnutie vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Bolo povinnosťou správcu dane uviesť ku každému podstatnému tvrdeniu a relevantnej argumentácii žalobcu svoj názor v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, prečo na ne neprihliadol, prípadne vysvetlil prečo ich nepovažuje za správne.
6. Podľa žalobcu je výsledkom tohto nezákonného a svojvoľného postupu žalovaného, že daňová kontrola trpí takou vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôkazov, zistenie skutkového stavu je nedostatočné a nepostačujúce pre posúdenie veci a prijatie záveru o „umelom“ daňovom náklade, správca dane nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, pričom bral na vedomie len zistenia v neprospech žalobcu a nezoberal sa dôkazmi preukazujúcimi opak a dostatočne sa s nimi nevysporiadal. Protokol, ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie správcu dane má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku v dôsledku porušenia zákonných ustanovení daňového poriadku správcom dane pri výkone daňovej kontroly. Záver žalovaného o neoprávnenom zaúčtovaní daňových nákladov musí byť podľa žalobcu zrozumiteľný a presvedčivý a to najmä z dôvodu, že so žalobca splnil všetky zákonné povinnosti a tieto riadne a dostatočne preukázal, nakoľko dodávateľom zaplatil všetky finančné prostriedky, ktoré boli uvedené na predmetných daňových
dokladoch (základ dane aj DPH), pričom obstaraný spotrebný materiál prevzal a preukázal, že bol použitý pri ďalšom dodaní služieb odberateľom.
7. Žalobca ďalej poukazoval na nezákonný postup žalovaného pri výkone daňovej kontroly, keď správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 9 daňového poriadku, podľa ktorého má správca dane dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január - júl 2017 so záverom, že žalobca nepreukázal, že by deklarované materiálne plnenie bolo dodané dodávateľmi MESAX s.r.o., so sídlom Sládkovičova 5, 934 01 Levice, IČO: 46 011 897 (ďalej len „MESAX s.r.o.“), TECHNOLOGY REAL s.r.o. a 3W Group s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 640 801 (ďalej len „3W Group s.r.o.“), pričom žiadne iné nedostatky správca dane nezistil. Následne správca dane vykonal kontrolu dane z príjmu fyzických osôb v rozpore s výsledkami predchádzajúcej kontroly začal spochybňovať ďalšieho dodávateľa žalobu - spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o., (do 13.09.2021 URSA GROUP, s. r. o.), so sídlom Mostná 13, 949 01 Nitra (do 24.06.2021 so sídlom Drieňová 1J, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov), IČO: 46 516 051 (ďalej len „URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o.“), a to napriek tomu, že tento obchodný vzťah správca dane pri výkone daňovej kontroly na DPH nespochybňoval. Žalobca teda v tomto prípade uniesol dôkazné bremeno, pričom následne pri inej daňovej kontrole už správca dane konštatuje, že dôkazné bremeno v súvislosti s dodávateľom URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. neuniesol. Žalobca považuje za neprípustné, aby v skutkovo zhodných prípadoch vznikali neodôvodnené rozdiely a teda aby správca dane rozhodoval odlišne a arbitrárne.
8. K samotnému obchodnému vzťahu so spoločnosťou URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. žalobca zdôraznil, že správca dane neuviedol žiadny konkrétny a relevantný dôvod na neuznanie daňových výdavkov. Konateľ uvedenej spoločnosti I. Y. potvrdil spoluprácu so žalobcom, pričom táto bola riadne opísaná a náležite vysvetlená Účelom spolupráce bolo uskladniť materiál a výrobky, keďže žalobca nemal dostatok voľného priestoru. Skutočnosť, že S. Y., konateľ spoločnosti DIKRA s.r.o., Tematínska 1990/8, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 465 590, ktorý prenajímal žalobcovi predmetné priestory nie je vlastníkom nehnuteľnosti nemôže byť jediným dôvodom na spochybnenie celej obchodnej spolupráce. Správca dane uviedol aj niektoré odpovede zo strany S.. Y., ktoré však považuje žalobca za neúplné a vytrhnuté z kontextu, pričom žalobca konštatoval, že správca dane si zo svedeckej výpovede vybral len skutočnosti, ktoré môžu svedčiť k jeho prijatím záverom o neuznaní vynaložených výdavkov. Ak správca dane považoval časť svedeckej výpovede ako relevantný dôkaz, bolo jeho povinnosťou zdôvodniť, prečo ďalšiu časť tejto výpovede opomenul a žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Zo svedeckých výpovedí S.. Y. a I.. Y. je zrejmé, že I.. Y. dal dispozičné prvá k predmetným priestorom D. Y. bezodplatne a ten ich následne prenajal žalobcovi. Žiadnym zákonným ustanovením nie je zakázané, aby takto bolo realizované podnikanie D. Y.. Správca dane nemá zákonné ani odborné predpoklady na to, aby vyhodnotil konkrétny právny úkon za úkon v rozpore s ustanovením zákona. Žalobca poukazoval na ustálený právny názor Ústavného súdu SR (napr. nález I. ÚS. 241/07-44), že neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z hľadiska súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie sú daňovým výdavkom. Pokiaľ ide o posudzovanie konkrétneho výdavku a jeho uznanie, resp. neuznanie za daňový výdavok je rozhodujúce to, či ide o výdavok, ktorý je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Zo zásady definovanej § 3 ods. 6 je povinnosťou správcu dane uplatňovať zásadu skutočného obsahu právneho úkonu, kedy z daňového hľadiska je rozhodujúci zámer a účel sledovaný vykonaným právnym úkonom. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Uvedený záver podľa žalobcu ustálil vo svojej rozhodovacej praxi aj Najvyšší súd SR (rozsudok 4Sžf/53/2016).
9. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú obsahovo totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ktorými sa žalovaný zaoberal v odvolacom konaní, a preto žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, pričom podľa obsahu žaloby sú vznesené námietky zmätočné a nie je jednoznačne zrejmé, voči komu sú námietky vznesené, či voči postupu správcu dane, alebo žalovaného. Podľa žalovaného správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly ako aj v následnom vyrubovacom konaní v súlade s procesným postupom upraveným daňovým poriadkom ako aj ustanoveniami zákona
o dani z príjmov. Rozhodnutie, akým smerom správca dane viedol dokazovanie a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ktorých svedkov sa rozhodol vypočuť, nebolo len vecou voľby správcu dane, ale záviselo to hlavne od žalobcu, aké dôkazy predložil a aké skutočnosti uviedol.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sú vymedzené tri podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa výdavok mohol považovať za daňový výdavok na účely dane z príjmov. Ide o podmienku vecnosti, preukázateľnosti a zaúčtovania výdavku, pričom musia byť splnené súčasne všetky podmienky. Musí byť preukázané, že výdavok je zaúčtovaný, že výdavok skutočne vznikol, musí byť preukázaná v prípade žalobcu úhrada, ako aj, že výdavok bol použitý na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, že obsah účtovných dokladov zodpovedá skutočnosti a tovar alebo služba boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch. Žalovaný trvá na svojich záveroch k rozloženiu dôkazného bremena ako aj zhodnotenia dôkazov, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, z obsahu ktorých vyplýva, že dôvodom neuznania zaúčtovaných výdavkov ako daňových výdavkov u žalobcu je nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcom, a tým nesplnenie podmienok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktoré žalovaný podrobne rozobral v napadnutom rozhodnutí, nakoľko nebolo preukázané, že účtovné doklady, na základe ktorých si žalobca uplatnil sporné výdavky ako daňové výdavky, boli vystavené na základe reálneho plnenia. Správca dane vykonal dokazovanie (úkony) zamerané na preverenie tvrdení žalobcu a preverenie dôkazov predložených žalobcom a zistil viaceré nezrovnalosti, ktoré spochybňujú hodnovernosť dokladov predložených žalobcom a žalobca bol povinný tieto pochybnosti odstrániť. Správca dane ako aj žalovaný sa zaoberali všetkými dôkazmi, ktoré aj vyhodnotili, ako jednotlivo, tak aj vo vzájomných súvislostiach.
11. Žalovaný konštatoval, že v prípade žalobcu nedošlo k mareniu jeho práva na dôkaz, a s tým spojené nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo nesplnenie dôkaznej povinnosti daňových orgánov s následným dopadom na prenesenie dôkazného bremena na správcu dane. Dôkazné bremeno neuniesol podľa žalovaného práve žalobca. Dokazovanie bolo zamerané na subsidiárne preukazovanie skutočností, ktoré vychádzali z tvrdení žalobcu, predložených dokladov a zisteného skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania boli vyvodené skutočnosti (podrobne uvedené v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného), na základe ktorých vznikli pochybnosti o vierohodnosti a preukaznosti predložených dokladov a bolo preto následne na žalobcovi, aby tieto pochybnosti odstránil. Aj keď je na daňovníkovi za akých podmienok uzatvorí obchod a aké riziká je ochotný podstúpiť, pokiaľ si chce uplatniť nárok na daňové výdavky, je na jeho zodpovednosti, aby si zaobstaral dôkazy, ktoré mu umožnia takýto nárok riadne preukázať. Bolo na žalobcovi, aby spoľahlivo a presvedčivo preukázal, že jeho nákladová (výdavková) časť účtovníctva v preverovaných veciach sa skladá z položiek, ktoré zodpovedajú skutočnému obsahu právneho úkonu v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku, s následným dopadom na § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak dôkazná povinnosť v tomto smere nie je splnená, ako to bolo aj v prípade žalobcu.
12. Žalovaný poukázal na to, že správca dane sa v súlade s § 3 ods. 3, § 24 ods. 3 a 4 daňového poriadku stotožnil a prevzal závery z iných konaní, čo nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi, pokiaľ tieto závery vychádzajú z vykonaného dokazovania a sú opodstatnené. Takýto postup nemôže mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Správca dane preveril opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov, pričom vychádzal z ustanovení daňového poriadku a právnych podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, viedol dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 24, § 44 a § 45 daňového poriadku, vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa hlavne na preverenie súladu skutočného stavu veci so stavom deklarovaným v predložených dokladoch, ktorý v nadväznosti na dokazovanie vykonané správcom dane nebol preukázaný. Kontrolné zistenia uviedol správca dane ako aj žalovaný v odôvodnení rozhodnutia a vyhodnotili ich tak, ako to ustanovuje § 3 ods. 3 a ods. 6 daňového poriadku. Žalovaný a aj správca dane sa zaoberali skutočnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na danú vec vzťahujú. Zo strany daňových orgánov nedošlo k porušeniu procesných zásad daňového konania ani žiadnych iných zásad a princípov.
13. Žalovaný uviedol, že žalobca nevyužil svoje zákonné práva, a nesplnil svoje zákonné povinnosti ustanovené v § 45 ods. 1 písm. c), § 45 ods. 2 písm. e), § 24 daňového poriadku. Posúdenie skutkového stavu, vyhodnotenie dôkazov ako aj závery správcu dane a žalovaného sú opodstatnené, vychádzajúce z obsahu spisu a vykonaného dokazovania. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca sa s názorom správcu dane ako aj žalovaného nestotožňuje a nesúhlasí s právnym hodnotením skutkového stavu, postupom správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako aj zhodnotením námietok, za danej situácie nevedie k záverom o nezákonnosti, neodôvodnenosti, nepreskúmateľnosti alebo dokonca arbitrárnosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov. V prípade žalobcu došlo k porušeniu § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, čo je z rozhodnutia správcu dane a aj žalovaného jednoznačne zrejmé. Z rozhodnutí je zrejmé, čo žalobca porušil a čo je dôvodom zvýšenia zdaniteľných príjmov a neuznania výdavkov ako daňových. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich práv, či už procesných alebo ústavných a rozhodnutia daňových orgánov sú v súlade s § 63 daňového poriadku. Rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného je taktiež v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov ako aj daňového poriadku.
14. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na podanej správnej žalobe v plnom rozsahu, pridržiava sa jej obsahu, ako aj argumentácie v nej uvedenej a zhrnul podstatu svojich žalobných námietok.
15. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobcu, pričom zotrval v plnom rozsahu na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania potom ako žalobca podaním zo dňa 15.12.2021 súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vzhľadom k epidemiologickej situácii v spoločnosti (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
17. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 123012/2021 zo dňa 23.03.2021, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 100695689/2020 zo dňa 17.03.2020, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 v sume 20.732,03 eur
18. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102523463/2019 zo dňa 07.11.2019, ktorý bol žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102526391/2019 zo dňa 07.11.2019 doručený dňa 25.11.2019.
19. Žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie zaúčtoval do daňových výdavkov hotovostné úhrady prijatých faktúr od dodávateľa MESAX s.r.o. v celkovej sume 16.866,40 eur, predmetom ktorých boli plátky a závitníky, pričom jednotlivé faktúry sú podrobne popísané na str. 3 prvostupňového rozhodnutia. Podľa údajov z obchodného registra konateľom spoločnosti MESAX s.r.o. bol od 18.05.2016 V.. N. I., pričom uvedená spoločnosť bol od 25.08.2017 zrušená bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o., so sídlom Čsl. armády 6/68, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46 305 645 (ďalej len „CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o.“), ktorej jediným konateľom bol od 07.06.2016 tiež V.. I. (spoločnosť bola dňa 20.08.2020 ex offo vymazaná z obchodného registra - pozn. súdu). V.. I. je v súčasnosti bezdomovec s trvalým pobytom od 17.12.2013 v meste Trenčín a taktiež je spoločníkom a konateľom v desiatich spoločnostiach. Spoločnosti MESAX s.r.o.
a CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. podali posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015.
20. Z miestneho zisťovania zameraného na overenie sídla spoločnosti MESAX s.r.o. zo dňa 30.06.2017 vyplynulo, že na adrese Sládkovičova 5, 934 01 Levice je budova, na ktorej sa nachádza poštová schránka, na ktorej bolo označenie spoločnosti, pričom označenie bolo prelepené páskou. V schránke sa nachádzali nevyzdvihnuté oznámenia o doručení a uložení poštových zásielok. Správca dane na uvedenú adresu zaslal v apríli a máji 2017 zásielky, ktoré sa vrátili s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z telefonickej komunikácie s H. N., účtovníčkou spoločnosti MESAX s.r.o. vyplynulo, že už dlhšie obdobie neúčtovala uvedenej spoločnosti a všetky doklady odovzdala predchádzajúcemu konateľovi V. G., pričom nemala vedomosť o tom, že by bola stále evidovaná na elektronické doručovanie za uvedenú spoločnosť. Z miestneho zisťovania na adrese Q.. Z. X/XX, XXX XX T. I. T. D. zo dňa 27.09.2017 vyplynulo, že na uvedenej adrese sa nachádza pasáž spájajúca ulicu Q. O., v ktorej sa nachádzajú viaceré prevádzky. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. v uvedenej pasáži prevádzkovala kaviareň s reštauráciou, ktorá je už dlhšiu dobu zatvorená, na uvedenej adrese sa nenachádzalo ani označenie uvedenej spoločnosti.
21. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január až júl 2017. Z dôvodu preverovania reálnosti zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach, na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť MESAX s.r.o. správca dane zaslal spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s. r. o. výzvu na predloženie dokladov, avšak písomnosť sa vrátila s označením „adresát neznámy“. Z výpovede žalobcu zo dňa 14.03.2018 vyplýva, že predmetom obchodovania so spoločnosťou MESAX s.r.o. bol tovar, a to plátky, závitníky, niekedy aj vrtáky a frézy ako nástroje. Obchod uzatváral žalobca spolu s V.. I.. Tovar mu doviezol pán na osobnom aute na adresu I. XX, XXX XX T. I. T. D., pričom faktúry boli hradené v hotovosti pri odbere tovaru.
22. Dňa 17.05.2018 bol vypočutý V.. I. ako bývalý konateľ spoločnosti MESAX s.r.o., ktorý potvrdil, že bol konateľom uvedenej spoločnosti, spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom tovaru. Za spoločnosť konal iba on sám, so žalobcom obchodoval, ale nepamätal si kedy. Taktiež si nepamätal ako sa so žalobcom skontaktoval, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, sporné faktúry vystavil a uviedol, že podpisy na faktúrach sú jeho. Tovar zaobstaral cez internet, skladové priestory nemal. Ako bol tovar prepravovaný a kam si nepamätal, pravdepodobne ho doviezol on na požičanom aute od známeho, ktorého meno neuviedol. So žalobcom sa mal stretnúť pred TESCOM v Trenčíne alebo v Novom Meste nad Váhom. Úhrada sporných faktúr prebehla v hotovosti, ale nevedel ako, či cez ERP alebo iba príjmovým pokladničným dokladom. Pri preberaní tovaru odovzdal žalobcovi aj faktúru a on mu vtedy za tovar zaplatil. Skladové priestory nemal. Ďalej V.. I. uviedol, že faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a daň bola odvedená, o čo sa starala účtovníčka, ktorej meno si nepamätá. Účtovníctvo spoločnosti k dispozícii nemá, nakoľko ho pri sťahovaní stratil. Sťahoval sa z Trenčína do Nového mesta nad Váhom, pričom bližšiu adresu neuviedol.
23. Z výpovede J. Y. zo dňa 06.02.2019 vyplýva, že mal vykonávať strojárske práce pre žalobcu, ktoré vykonáva ako živnostník na prevádzke žalobcu, kde sa zdržuje každý deň, nakoľko pracuje na strojoch žalobcu. Svedok sa vyjadril, že spoločnosti MESAX s.r.o., TECHNOLOGY REAL s.r.o. a 3W Group s.r.o. sú dodávateľmi tovaru pre žalobcu, dodávajú vrtáky, frézy a pod. Ľudia, ktorí tovar doviezli sa len predstavili, nijako ich nelegitimoval a keďže prišli viackrát, tak si ich zapamätal. Mená konateľov uvedených spoločností nevedel uviesť. K menám osôb, ktoré vystupovali za predmetných dodávateľov taktiež nevedel uviesť, uviedol len meno M. C., ktorý tam mal byť viackrát. Ďalej uviedol, že nástroje mal objednávať žalobca, pričom mali byť ponúkané takým spôsobom, že človek zabúchal na bránu, vošiel a ponúkal vzorky, pričom takouto formou sú ponúkané tri-štyrikrát do mesiaca. M. C. prišiel osobne ponúkať nástroje, a to frézy, závitníky a plátky.
24. Na základe zistených skutočností bolo podľa správcu dane preukázané, že predmetné faktúry a doklady o ich úhrade vystavené dodávateľom MESAX s.r.o. neboli vystavené na základe reálneho plnenia. Tieto doklady nepreukazujú vznik uplatnených daňových výdavkov, ktoré boli zaúčtované v peňažnom denníku v celkovej výške 16.886,40 eur, nakoľko sa jedná o nedaňové výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.
25. Žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie zaúčtoval do daňových výdavkov hotovostné úhrady prijatých faktúr od dodávateľa TECHNOLOGY REAL s.r.o. v celkovej sume 6.952,40 eur, predmetom ktorých boli plátky, fréza a závitník, pričom jednotlivé faktúry sú podrobne popísané na str. 9 prvostupňového rozhodnutia. Podľa údajov z obchodného registra konateľom spoločnosti TECHNOLOGY REAL s.r.o. bol od 23.11.2016 do 11.06.2017 M. C.. Od 12.06.2017 je konateľom spoločnosti Z. I. M. s pobytom v H.. Spoločnosť TECHNOLOGY REAL s.r.o. za rok 2017 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo podané za zdaňovacie obdobie roka 2015.
26. Z miestneho zisťovania vykonaného na adrese spoločnosti TECHNOLOGY REAL s.r.o. dňa 10.05.2017 vyplynulo, že na adrese U. sa nachádza obytná budova, ktorej správcom je N. I., so sídlom W. V.. Na uvedenej adrese sa za spoločnosť TECHNOLOGY REAL s.r.o. nenachádzala žiadna osoba, sídlo spoločnosti a ani žiadna z poštových schránok nebola označená. Uvedená spoločnosť bola nekontaktná, písomnosti sa vracali s označením „adresát neznámy.“ V snahe získať doklady k daňovej kontrole bola zaslaná výzva konateľovi spoločnosti M. C., ktorý písomnosť prevzal, avšak doklady ku kontrole nepredložil.
27. Pri výkone kontroly DPH za január až júl 2017 správca dane zistil, že z dôvodu preverovania reálnosti zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach, na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť TECHNOLOGY REAL s.r.o. bola zaslaná uvedenému dodávateľovi výzva na predloženie dokladov súvisiacich s predajom tovaru žalobcovi, avšak písomnosť sa vrátila s označením „adresát neznámy“.
28. Z výpovede M. C., bývalého konateľa spoločnosti TECHNOLOGY REAL s.r.o. vyplýva, že uvedená spoločnosť sa zaoberala predajom rôznorodého tovaru, za spoločnosť konal len on sám, so žalobcom obchodoval, predmetné faktúry vystavil a podpísal. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, tovar nakupoval na základe ponúk z inzerátov, skladové priestory nemal, pričom ak to boli malé kúsky, tak tie skladoval doma a objemnejší tovar zháňal priamo odberateľovi na základe požiadavky. Žalobcu oslovil on, nakoľko sa dopočul, že vyrába niečo na UMC strojoch. Predmetný tovar prepravil na svojom osobnom aute do firmy žalobcu v I. v T. I. T. D.. Pri preberaní tovaru žalobca hneď vyplatil hotovosť na základe ním vystaveného dokladu z ERP. Faktúry boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti, pričom účtovníctvo si robil sám.
29. Z výpovede žalobcu vyplýva, že so spoločnosťou TECHNOLOGY REAL s.r.o. obchodoval, pričom predmetom obchodu bol tovar, a to plátky a závitníky. Pri uzatváraní obchodu jednal s M. C., ktorý mu aj tovar doviezol na svojom aute na adresu I. XX, T. I. T. D.. Faktúry boli hradené v hotovosti pri odbere tovaru.
30. Na základe zistených skutočností bolo podľa správcu dane preukázané, že predmetné faktúry a doklady o ich úhrade vystavené dodávateľom TECHNOLOGY REAL s.r.o. neboli vystavené na základe reálneho plnenia. Tieto doklady nepreukazujú vznik uplatnených daňových výdavkov, ktoré boli zaúčtované v peňažnom denníku v celkovej výške 6.952,40 eur, nakoľko sa jedná o nedaňové výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.
31. Žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie zaúčtoval do daňových výdavkov hotovostné úhrady prijatých faktúr od dodávateľa 3W Group s.r.o. v celkovej sume 32.918,60 eur, predmetom ktorých boli plátky, frézy a závitníky, pričom jednotlivé faktúry sú podrobne popísané na str. 13 - 15 prvostupňového rozhodnutia. Podľa údajov z obchodného registra konateľom spoločnosti 3W Group s.r.o. bol od 09.02.2017 do 06.11.2017 S.J., ktorý je v súčasnosti spoločníkom a konateľom v troch obchodných spoločnostiach. Spoločnosť 3W Group s.r.o. od jej založenia nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.
32. Z miestnych zisťovaní zameraných na overenia sídla spoločnosti 3W Group s.r.o. vyplynulo, že na adrese Sedmokráskova 6, Bratislava sa nachádza 8. poschodový panelový dom. Vľavo pri vchode č. 6 sa nachádzali poštové schránky s menami nájomníkov a zvončekmi. Pod poštovými schránkami bol nalepený biely papier, na ktorom boli napísané mená XXX spoločností, avšak ani jedna z nich nebola spoločnosť 3W Group s.r.o. Pravdepodobne ide o virtuálne sídlo uvedených spoločností, pretože na
papieri bola uvedená internetová stránka „Virtualnesidlolacno.sk“ Zvonček na túto spoločnosť sa nikde pri poštových schránkach, ani pri vchode nenachádzal.
33. Zo šetrenia uskutočneného na adrese trvalého pobytu bývalého konateľa spoločnosti 3W Group s.r.o. D. Q. vyplýva, že na adrese B. sa nachádza niekoľkoposchodový dom s bytmi pre sociálne slabšie rodiny. Brat D. Q. uviedol, že D. Q. je nezamestnaný, momentálne nie je doma a nevie kde sa nachádza. Z obchodného registra vyplýva, že od 06.11.2017 je jediným konateľom S. R., bytom G., M.. Z medzinárodnej výmeny informácie ohľadne uvedenej osoby vyplýva, že adresa G.. R. XX/XX, XXX XXX G. I. neexistuje, sociálne číslo uvedené na osvedčení o pravosti podpisu taktiež neexistuje a číslo dokladu totožnosti bolo vystavené pre iného občana M. T. a nie pre D. R..
34. Z výpovede D. Q. k ekonomickej činnosti spoločnosti 3W Group s.r.o. vyplýva, že v spoločnosti vystupoval ako „biely kôň“, v sídle spoločnosti nikdy nebol a nikdy nepodpísal žiadnu faktúru. Kontaktoval ho N. R. z T., ktorý mu povedal, že má na seba napísať firmu a o ostatné sa nemá starať, streli sa v Novom Meste nad Váhom u notára, za prepis spoločnosti nedostal žiadnu odmenu. Dostal však prísľub, že po rozbehnutí obchodu, bude dostávať províziu, pričom asi za dva mesiace mu priniesol sumu cca 100,00 eur. Odvtedy sa občas stretávajú len za účelom oboznámenia, či mu neprišli nejaké papiere z daňového úradu alebo či ho nepredvolávajú. Keď bol vypovedať na daňových úradoch, N.. R. mu vždy poslal email s informáciami ako ma na úrade odpovedať. Počas trvania funkcie konateľa nevykonával žiadne úkony, pri predaji spoločnosti prevod obchodného podielu nepodpisoval, pravdepodobne sa stal obeťou podvodu. Nikdy nemal žiadne účtovné doklady spoločnosti 3W Group s.r.o., nevedel čo spoločnosť vykonávala, vedel iba to, čo mu J. R. nadiktoval, ak aj nejaké doklady na daňovom úrade predložil, boli to doklady, ktoré mu N.. R. priniesol.
35. Pri výkone kontroly DPH za január až júl 2017 správca dane zistil, že z dôvodu preverovania reálnosti zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach, na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť 3W Group s.r.o. bola zaslaná uvedenému dodávateľovi výzva na predloženie dokladov súvisiacich s predajom tovaru žalobcovi, avšak písomnosť sa vrátila s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane zaslal bývalému konateľovi spoločnosti predvolanie na výsluch, avšak písomnosť sa vrátila s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
36. Z výpovede žalobcu vyplýva, že so spoločnosťou 3W Group s.r.o. obchodoval, pričom predmetom obchodu bol tovar, a to plátky, závitníky a frézy ako nástroj. Pri uzatváraní obchodu jednal s S.. Q., ktorý mu aj tovar doviezol na svojom aute na adresu I. XX,.. Faktúry boli hradené v hotovosti pri odbere tovaru.
37. Na základe zistených skutočností bolo podľa správcu dane preukázané, že predmetné faktúry a doklady o ich úhrade vystavené dodávateľom 3W Group s.r.o. neboli vystavené na základe reálneho plnenia. Tieto doklady nepreukazujú vznik uplatnených daňových výdavkov, ktoré boli zaúčtované v peňažnom denníku v celkovej výške 32.918,60 eur, nakoľko sa jedná o nedaňové výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.
38. Žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie zaúčtoval do daňových výdavkov hotovostné úhrady prijatých faktúr od dodávateľa Brittin s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 15, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 47 405 562 (ďalej len „Brittin s.r.o.“) v celkovej sume 11.793,10 eur, predmetom ktorých boli plátky a fréza, pričom jednotlivé faktúry sú podrobne popísané na str. 20 prvostupňového rozhodnutia. Podľa údajov z obchodného registra bol konateľom uvedeného dodávateľa od 27.10.2015 I. Y., ktorý je bezdomovec s trvalým pobytom od 07.03.2017 v Novom Meste nad Váhom a ktorý bol spoločníkom a konateľom v 13 obchodných spoločnostiach. Spoločnosť Brittin s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby nepodala, posledné bolo podané za rok 2016. Uznesením sp. zn. 36CbR/231/2019 zo dňa 18.03.2021 Okresný súd Bratislava I rozhodol o zrušení spoločnosti Brittin s.r.o. bez likvidácie a spoločnosť bola dňa 07.07.2021 vymazaná z obchodného registra - pozn. súdu.
39. Miestnym zisťovaním zameraným na overenia sídla spoločnosti Brittin s.r.o. bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľnosti na adrese V., H. je spoločnosť 4-one, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 36 255 441, pričom konateľ I. N. uviedol, že spoločnosť Brittin s.r.o. (do 11.03.2015 s obchodným meno Stavplotmix s.r.o.) nepozná a súhlas s umiestnením sídla uvedenej spoločnosti nepodpísal ani nevydal takýto dokument, spoločnosť na uvedenej adrese sídlo nemá a ani nikdy nemala. Za účelom preverenia realizácie obchodných vzťahov žalobcu so spoločnosťou Brittin s.r.o.
zaslal správca dane uvedenej spoločnosti výzvu na predloženie dokladov súvisiacich s predajom tovaru žalobcovi, avšak zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“.
40. Z výpovede M. Y. vyplýva, že bol jediným konateľom spoločnosti Brittin s.r.o., pričom za spoločnosť konal on sám. V roku 2017 spoločnosť vykonávala stavebné práce, počas prác v kasárňach faktúry vystavoval sám, účtovníctvo mu viedla účtovník/účtovníčka, avšak meno uviesť nevedel. Svedok nevedel uviesť odkedy spoločnosť používala elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu hotovostných platieb, mal len vedomosť o tom, že ju spoločnosť má. Svedok žalobcu nepoznal, resp. nepamätal si či v roku 2017 spolupracoval so žalobcom. K sporným faktúram sa vyjadril svedok tak, že on ich nepodpisoval, on dával len pečiatky, pričom uviedol, že ich možno podpísala účtovníčka. Taktiež nevedel povedať, či spoločnosť Brittin s.r.o. uskutočnila fakturované dodávky plátkov a fréz, ani od koho ich zakúpila, kde ich skladovala, ako bol tovar prepravený k žalobcovi, kto tovar žalobcovi odovzdal a kde to bolo. Faktúry mal dávať kolegovi, ktorý mal zrealizovať odovzdanie, avšak meno uviesť nechcel. Taktiež si nevedel spomenúť či spoločnosť Brittin s.r.o. prijala hotovostné úhrady sporných faktúr a ani ďalšie podrobnosti, pričom ďalej svedok už odmietol odpovedať na otázky položené správcom dane.
41. Na základe zistených skutočností bolo podľa správcu dane preukázané, že predmetné faktúry a doklady o ich úhrade vystavené dodávateľom Brittin s.r.o. neboli vystavené na základe reálneho plnenia. Tieto doklady nepreukazujú vznik uplatnených daňových výdavkov, ktoré boli zaúčtované v peňažnom denníku v celkovej výške 11.793,10 eur, nakoľko sa jedná o nedaňové výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.
42. Žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie zaúčtoval do daňových výdavkov hotovostné úhrady prijatých faktúr od dodávateľa URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. v celkovej sume 15.000,00 eur, predmetom ktorých bol prenájom výrobno-skladových priestorov za rok 2017, pričom jednotlivé faktúry sú podrobne popísané na str. 24 - 25 prvostupňového rozhodnutia. Podľa údajov z obchodného registra konateľom spoločnosti URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. bol od 22.02.2016 do 28.06.2021 I. Y., pričom spoločnosť podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. Od 28.06.2021 je konateľom C. s pobytom v Q. M. - pozn. súdu. Z miestneho zisťovania za účelom preverenia sídla spoločnosti URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. vyplýva, že na adrese S. A., H.. sa nachádza bytový dom, kde v prízemnej časti sú vchody do jednotlivých blokov. Pri vchode A. sú umiestnené schránky, kde bol umiestnený zoznam firiem, medzi ktorými sa nachádzala aj spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o.
43. Z výpovede M. Y. vyplýva, že za spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. bol oprávnený konať len on, pričom hlavným predmetom podnikateľskej činnosti v roku 2017 bolo čistenie gatro zariadení a prevádzok. Za rok 2017 vystavoval faktúry a viedol účtovníctvo spoločnosti sám spolu s pomocou známeho. Žalobcu pozná, v roku 2017 spolupracovali, pričom malo ísť o prenájom haly. Ohľadne predložených faktúr a dokladov o úhrade uviedol, že ich za spoločnosť vystavil on, podpísal ich, pečiatka sa zhoduje s pečiatkou spoločnosti, faktúry odovzdal on osobne žalobcovi. Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. prenajala žalobcovi priestory v T. I. T. D. na U., kde je oplotený priestor, veľký dvor - betónová plocha a hala, pričom žalobcovi bola prenajatá celá hala a časť dvora, avšak zmluva o prenájme nebola uzavretá. Svedok nevedel uviesť kto je vlastníkom predmetných prenajatých priestorov. Spoločnosť to mala ústne dohodnuté s S. Y., ktorá mala priestory oficiálne prenajaté. Svedok nevedel či to mal D. Y. prenajaté ako fyzická osoba alebo v rámci nejakej spoločnosti a tiež nevedel uviesť od koho to mala mať táto osoba prenajaté. Spoločnosť za prenájom D. Y. nezaplatila. Priestory bol prenajaté žalobcovi len v roku 2017, tak ako je uvedené na faktúrach. Za spotrebované energie platil D. Y.. Svedok uviedol, že spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. prijala hotovostné úhrady sporných faktúr, pričom hotovosť prebral on sám od žalobcu. Väčšinou sa stretli na R. na káve a tam došlo k platbe. Doklady o úhrade vystavil svedok osobne a odovzdal ho pri platbe žalobcovi a sporné faktúry a doklady o úhrade ma spoločnosť zaúčtované vo svojom účtovníctve. Na adrese S. A., H. má spoločnosť len virtuálne sídlo, nemá tam prenajaté žiadne priestory. Je to tam dohodnuté so spoločnosťou eTuls International SK, s. r. o., so sídlom Drieňová 1J, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 097 032, ktorá má zabezpečovať aj preberanie pošty a má to spoločnosti URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. oznamovať každé dva týždne. Svedok nevedel správcovi dane predložiť účtovníctvo a ani ostatné požadované doklady, nakoľko sa mu pokazil počítač.
44. Správca dane preveroval v registroch osobu D. Y., pričom zistil, že žiadna osoba s takýmto menom a bydliskom tam nie je vedená. Taktiež zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti na adrese U. T. je I. H.. Nehnuteľnosť bola vedená na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. T. I. T. D., z ktorého vyplýva, že sa tam nachádzajú dve garáže, predajňa, administratívna budova, hala, pričom vlastníkom je M. H. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2017. Predchádzajúcim vlastníkom bola spoločnosť DIOLOKS s.r.o., so sídlom Chudenická 1059/30, Hostivař, 102 00 Praha, IČO: 029 63 108 (ďalej len „DIOLOKS s.r.o.“). M. H. tieto priestory ďalej prenajímal a to spoločnosti PROBAMI s.r.o., so sídlom I. W. XXXX, XXX XX I. W., V., ktorá tieto priestory v priebehu roka 2017 prenajala ďalej spoločnosti DIKRA s.r.o., so sídlom Tematínska 1990/8, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47 465 590 (ďalej len „DIKRA s.r.o.“), ktorej konateľom je od 10.10.2013 S. Y., ktorý sa vyjadril, že hala na U. O. nebola ďalej prenajatá, ani daná do podnájmu alebo poskytnutá na užívanie inej osobe. M. H. sa vyjadril, že tieto priestory bol pozerať asi dve-tri mesiace pred kúpou. V tom čase to bol nevyužívaný priestor. Od predávajúceho neprevzal žiadne nájomné vzťahy.
45. Žalobca na výzvu správcu dane nepredložil zmluvu o prenájme a ani iné doklady súvisiace so spornými faktúrami a ani nepodal bližšie vysvetlenie ohľadne účelu nájmu. Na základe zistených skutočností bolo podľa správcu dane preukázané, že predmetné faktúry a doklady o ich úhrade vystavené dodávateľom URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. neboli vystavené na základe reálneho plnenia. Tieto doklady nepreukazujú vznik uplatnených daňových výdavkov, ktoré boli zaúčtované v peňažnom denníku v celkovej výške 15.000,00 eur, nakoľko sa jedná o nedaňové výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.
46. Vo vyrubovacom konaní správca dane na základe návrhu žalobcu vypočul D. Y., konateľa spoločnosti DIKRA s.r.o. Zo svedeckej výpovede a z predložených dokladov nebolo však preukázané, že spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. bola oprávnená disponovať so skladovými priestormi na U. ulici v T. I. T. D. počas celého roku 2017. Spoločnosť DIKRA s.r.o. predmetné priestory spoločnosti URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. neprenajala. Spoločnosť DIKRA s.r.o. mala prenajaté predmetné priestory, súčasťou ktorých bola aj plechová hala a dvor, od spoločnosti DIOLOKS s.r.o. v roku 2017 len v mesiacoch marec, apríl a máj. Od 01.06.2017 mala spoločnosť DIKRA s.r.o. prenajatý už len jeden objekt a to tzv. domček. Podľa svedka M. Y. mohol užívať plechovú halu, ale iba v čase, keď tento priestor práve nevyužívala spoločnosť DIKRA s.r.o. M. Y. plechovú halu nemal možnosť využívať celoročne. Svedok nepotvrdil, že hala a dvor bola v roku 2017 užívaná spoločnosťou URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. alebo žalobcom. Z výpovede svedka neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyššie uvedený výsledok kontroly.
47. Na základe vyššie uvedených kontrolných zistení správca dane vyčíslil základ dane po kontrole vo výške 106.504,92 eur, pričom daňová povinnosť bola po kontrole vyčíslená vo výške 24.524,89 a rozdiel dane vo výške 20.732,03 eur. Následne správca dane dňa 17.03.2020 vydal prvostupňové rozhodnutie č. 100695689/2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi vyššie uvedený rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017.
48. Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 123012/2021 zo dňa 23.03.2021 potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s názorom správcu dane, že daňové výdavky, ktoré si žalobca uplatnil na základe úhrady faktúr od spoločností MESAX s.r.o., TECHNOLOGY REAL s.r.o., 3W Goup s.r.o., Brittin s.r.o. a URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. nemožno uznať ako výdavky daňové, uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nakoľko neboli splnené všetky podmienky v zmysle zákona o dani z príjmov a takéto výdavky nie sú podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami, nakoľko ich vynaloženie na daňové účely nebolo preukázané.
49. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20220101>, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20220101>,
v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky uvedené pod písm. a) až k).
51. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
52. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
53. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
54. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
55. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
56. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
57. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
58. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
59. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
60. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
61. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrení žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že daňové výdavky, ktoré si žalobca uplatnil na základe úhrady faktúr od spoločností MESAX s.r.o., TECHNOLOGY REAL s.r.o., 3W Goup s.r.o., Brittin s.r.o. a URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. nemožno uznať ako výdavky daňové, uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nakoľko neboli splnené všetky podmienky v zmysle zákona o dani z príjmov a takéto výdavky nie sú podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami, z dôvodu, že ich vynaloženie na daňové účely nebolo preukázané, je opodstatnený a plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdu
62. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
63. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
64. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom, resp. možnosťou uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na uznanie výdavkov za daňové výdavky, čím mu bude znížený základ dane, čoho končeným dôsledkom bude nižšia daňová povinnosť, je iniciátorom takéhoto uznania, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na uplatnenie daňových výdavkov uznaný ako oprávnený.
65. Správny súd ďalej uvádza, že zákonodarca v právnych normách § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov ustanovuje zákonné podmienky uznania daňového výdavku daňovým subjektom. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 daňového poriadku). Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru a prenájmu priestorov dodávateľmi MESAX s.r.o., TECHNOLOGY REAL s.r.o., 3W Goup s.r.o., Brittin s.r.o. a URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na uplatnenie daňového výdavku zákon o dani z príjmov stanovil v prípade výdavkov, ktoré si žalobca zaúčtoval na základe predmetných faktúr. Pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na uznanie daňových výdavkov z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie daňových výdavkov majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a zároveň musí preukázať opodstatnenosť takýchto výdavkov a skutočnosť, že ide o zákonom stanovené daňové výdavky v zmysle zákona o dani z príjmov ako hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého si právo toto právo uplatňuje.
66. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka
preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 a § 21 zákona o dani z príjmov.
67. V preskúmavacom konaní mal správny súd za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri vydaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné dodávky boli dodávateľom uskutočnené a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu ako daňového subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Podľa názoru správneho súdu zhodne s názorom daňových orgánov oboch stupňov z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 24 daňového poriadku, keď jediným dôkazom, ktorý svedčil o vynaložení daňových výdavkov, ktoré mali byť uhradené v hotovosti boli faktúry, výdavkové pokladničné doklady žalobcu a doklady z elektronickej registračnej pokladnice dodávateľov, ktoré mali preukazovať ich úhradu, avšak správcovi dane nepredložil žiadne ďalšie podklady, ktorými by preukázal ich opodstatnenosť.
68. Správny súd ďalej poukazuje na to, že ako už bolo vyššie viackrát uvedené, tak dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje najmä daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa správneho súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si nárok na uznanie výdavkov ako daňových výdavkov. Splnenie podmienok na uplatnenie nároku na uznanie daňových výdavkov preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca v konaní vierohodne nepreukázal opodstatnenosť nároku na uznanie uplatnených daňových výdavkov a splnenie zákonných požiadaviek v zmysle § 2 psím. i) v spojení s § 19 zákona o dani z príjmov. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar a služby boli reálne uskutočnené dodávateľmi uvedeným na faktúrach (spoločnosťou MESAX s.r.o., TECHNOLOGY REAL s.r.o., 3W Goup s.r.o., Brittin s.r.o. a URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o.), pričom navyše samotné úhrady faktúr prebehli pochybným spôsobom, keď správca dane v konaní v rámci dokazovania zistil, že k faktúram s rôznym dátumom dodania tovaru sú vystavené pokladničné doklady v jeden deň iba s minútovým rozdielom, resp. dokonca aj len v jednej a tej istej minúte, z čoho vyplýva, že úhrada faktúr prebehla len formálne. Správny súd uvádza, že tieto pochybnosti správcu dane žalobca žiadnym spôsobom neodstránil, keďže nereagoval na jeho výzvy na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uznanie daňových výdavkov.
69. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru a služieb práve dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby jednotlivý konatelia dodávateľských spoločností (MESAX s.r.o., TECHNOLOGY REAL s.r.o., 3W Goup s.r.o., Brittin s.r.o. a URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o.) nemali vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje, nevedel uviesť spoločnosti, od ktorých nakúpil tovar, ani nevedel nič konkrétne uviesť o deklarovaných dodávkach tovarov. Naopak, od konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu tovar predáva, ale i od koho tovar nakupuje. Konatelia jednotlivých dodávateľských spoločností však o sporných obchodoch podstatné skutočnosti nevedeli, ich výpoveď správca dane a žalovaný dôvodne vyhodnotili ako nedôveryhodné, ktoré vzbudili pochybnosti správcu dane o tom, že dodávateľské spoločnosti skutočne dodali žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, teda že zrealizovala predmetné obchody. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo
nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na uznanie daňových výdavkov za predmetné zdaňovacie obdobie (rok 2017) uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v § 2 písm. i) a § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov.
70. Čo sa týka námietok žalobcu tak správny súd uvádza, že námietky uvedené v správnej žalobe sú pomerne všeobecného charakteru, žalobca v podstate nepoukazoval na žiadne konkrétne porušenia zo strany žalovaného alebo správcu dane. V prípadne námietok ohľadne toho, že správca dane využil zistenia z kontroly na DPH aj v rámci kontroly na daň z príjmov fyzickej osoby, tak správny súd hodnotí uvedené námietky ako neopodstatnené. Správca dane sa v prípade daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 u žalobcu riadil § 44 ods. 1 daňového poriadku ako aj zásady uvedenej v § 3 ods. ods. 3 daňového poriadku, kedy správca dane prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Dokazovanie správcu dane prinieslo ďalšie zistenia, ktoré mali vplyv na prijatie iného právneho názoru. V prípade faktúr od dodávateľa URSA MAIORIS CONSULTING SL , s.r.o. na faktúrach nie je uvedená DPH, nakoľko uvedená spoločnosť nebola v roku 2017 platiteľom DPH a preto neboli posudzované faktúry v rámci kontroly na DPH. Správca dane vykonal dokazovanie ohľadom prenájmu skladových priestorov, ktoré mala žalobcovi prenajať spoločnosť URSA MAIORIS CONSULTING SL, s.r.o., ktorá však nebola vlastníkom ani nájomcom uvedených priestorov. Naviac žalobca ani nepodal bližšie vysvetlenie ohľadne účelu nájmu, nepreukázal prenajatie a využívanie priestorov, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno.
71. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uznania oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
72. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
73. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
75. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.