Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoCsp-16-2025.pdf
PDF · 105.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/16/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. 07. 10. 1977, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená D. E. B., advokát, so sídlom F. G. XXX/XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, H. I. J. K. L. G., so sídlom M. F. X/X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, 2/ Obec Hlinné, Hlinné 74, 094 35 Hlinné, IČO: 00 332 411, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Csp/21/2025 - 14 z 22. 04. 2025, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Csp/21/2025 - 50 z 03. 07. 2025, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie v znení opravného uznesenia vo výrokoch I. a IV.
II. Odmieta odvolanie žalovanej 1/ voči výrokom II., III. a V.
III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 11Csp/21/2025 - 14 z 22. 04. 2025 v znení opravného uznesenia č. k. 11Csp/21/2025 - 50 z 03. 07. 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že cit.:
„N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie. č. XXXXXXXXXX, zo dňa 23.01.2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, podľa bodu 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie. č. XXXXXXXXXX, zo dňa 23.01.2014, uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.
III. Súd ukladá žalobkyni v lehote 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej, a to o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V. Žalobkyni voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX z 23. 01. 2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Vec právne posúdil podľa ust. § 251, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 3 a 4, § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predložením Zmluvy o úvere a v nej zakomponovanej Dohody o zrážkach zo mzdy z 23. 01. 2014 žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou 1/ vzniknutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 1/. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť L. N. G. konajúca v mene žalovanej 1/ požiadala zamestnávateľa žalobkyne (žalovaného 2/) o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, na podklade čoho konštatoval, že do času, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť; dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad.
4. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov považoval súd prvej inštancie za osvedčenú tým, že žalobkyňa spochybňuje oprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej priamo vo formulárovej úverovej zmluve a v prípade ich realizovania nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovanej 1/ zamestnávateľom žalobkyne, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ktorého by sa musel spotrebiteľ prípadne domáhať v ďalšom konaní, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou. Nezamedzením výkonu zrážok zo mzdy by mohla nastať situácia, v ktorej by si veriteľ mohol vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prevyšovať sumu, ktorú by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť pri náležitom súdom preskúmaní prípadnej nekalosti ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k obom žalovaným, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne na strane žalovanej 1/ neprimeraná ujma, nakoľko táto môže podať na súde žalobu na plnenie, pričom rovnako žalobkyni tým nevznikne ani neprimeraná výhoda.
5. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby súd uložil výrokom II. jej zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, prvoinštančný súd uviedol, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu. Poukázal na to, že žalobkyňa označila žalovaného 2/ za svojho zamestnávateľa, že inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému 2/ nežiadala uložiť a že žalovaný 2/ je v danom prípade v súlade s ust. § 60 CSP stranou sporu, keďže ho žalobkyňa za stranu sporu označila; preto bolo možné aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vzhľadom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanej 1/ ako veriteľovi pohľadávky, ktorej zaplatenia sa od žalobkyne domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobkyne. Pokiaľ
totiž má neodkladné opatrenie vyriešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému 2/. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere/pôžička na bývanie z 23. 01. 2014 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
6. V ďalšom konštatoval, že pokiaľ sa neodkladným opatrením aj zamedzí uplatňovaniu dohody o zrážkach zo mzdy, jeho nariadením nie je dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami, nakoľko platnosť dohody o zrážkach zo mzdy nebola v konaní o neodkladnom opatrení posudzovaná a jej prípadné posúdenie môže prebehnúť až v riadnom súdnom konaní vo veci samej. Preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP výrokom III. napadnutého uznesenia uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 60 dní žalobu vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
7. Výrok IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ založil na závere o úspechu žalobkyne v konaní a výrok V. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ na absencii žiadosti žalobkyne o ich náhradu.
8. Proti tomuto uznesenie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/ namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Namietala v ňom, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje obvyklý spôsob zabezpečenia nárokov veriteľa, že bola uzatvorená riadne a platne, nakoľko spĺňa všetky zákonné predpoklady pre jej platnosť a to aj v zmysle ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. Mala za to, že žalobkyňa netvrdí a ani nepreukazuje, že by neboli splnené zákonné požiadavky vyžadované pre dohody o zrážkach zo mzdy, a tieto skutočnosti ani nepopierala, keď jej argumentácia smeruje len voči dohodám o zrážkach zo mzdy ako takým, ktoré označuje za neprijateľné, vôbec neskúmajúc predpoklady platnosti priamo vo vzťahu k žalovanej Dohode o zrážkach zo mzdy. Podľa žalovanej 1/ právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aj v spotrebiteľských vzťahoch a je štandardným spôsobom zabezpečenia záväzku. Preto ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné apriori bez ďalšieho tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca že ide o neprijateľné dojednanie. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/5/2018 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/3/2019. Podľa žalovanej 1/ zrážkami zo mzdy do ekonomickej situácie žalobkyne nebude zasiahnuté, nakoľko zrážky zo mzdy by sa vykonávali vždy len vo výške zodpovedajúcej výške dohodnutej mesačnej splátky. Takúto dohodu nie je možné považovať za neprimeranú, pretože zabezpečuje len plnenie nárokov zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobkyňa pri podpise zmluvy súhlasila, t. j. vo výške splátok, ktoré pred podpisom Zmluvy o úvere odkonzultovala tak, aby nijak nezaťažila svoje ekonomické postavenie. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobkyňa ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovanej 1/ v súdom stanovenej lehote a ani do skončenia odvolacieho konania nevyjadrili.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s opravným uznesením, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
13. V súdenej veci sa odvolací súd stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho dôvodmi a v podrobnostiach na neho v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Predpoklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené považuje aj odvolací súd v konaní za dostatočne osvedčené. Na potvrdenie vecnej správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolateľa súčasne odvolací súd uvádza nasledovné.
14. Pred nariadením neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdiť, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, (ii) či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, (v) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma podrobne okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Na základe vyššie uvedených kritérií bolo potrebné posudzovať aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Neodkladné opatrenie má v danom prípade len dočasný charakter. Jeho účelom je zamedziť výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej, preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný) charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
17. Vychádzajúc z obsahu spisu možno považovať za osvedčené, že žalobkyňa zo žalovanou 1/ uzatvorila dňa 23. 01. 2014 zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej bola v bode 4.9 aj sporná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej účelom malo byť zabezpečenie poskytnutého úveru a že žiadosťou z 26. 08. 2024 spoločnosť L. N. G. ako splnomocnenec žalovanej 1/ požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej bol zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 53,- eur z dôvodu, že podľa neho sa žalobkyňa dostala do omeškania so splácaním svojho záväzku, ktorého výšku právny predchodca žalobca k dňu vystavenia žiadosti, t. j. 26. 08. 2024 ustálil na sumu 4 033,43 eur.
18. Podľa ust. § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
19. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, predovšetkým z hľadiska, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal).
20. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka vyvolávajúca v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany sporu hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.
42. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
43. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
44. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
21. V súdenom prípade je odvolací súd toho názoru, že žalobkyňa osvedčila naliehavosť úpravy pomerov, vzhľadom na bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže nie je vylúčené, že na základe neplatne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy, by bola ďalej realizovaná uhradzovacia funkcia tohto zabezpečovacieho inštitútu (poukazovaním finančných prostriedkov žalovanej 1/ zo mzdy žalobkyne, k čomu už aj došlo), boli preto osvedčené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na uvedené závery nemá vplyv skutočnosť v akej sume sú vykonávane zrážky zo mzdy žalobkyne.
22. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plnenia, a že sám veriteľ, teda žalovaná 1/ si diktuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa svojvôle veriteľa, teda žalovanej 1/, ktorá určuje ako výšku pohľadávky, tak aj jej príslušenstvo. Pokiaľ žalovaná 1/ namieta, že výška zrážky zo mzdy žalobkyne je ekvivalentná s výškou mesačnej splátky úveru, nie je v budúcnosti vylúčené, že žalovaná 1/ výšku zrážok jednostranne zvýši alebo že od žalobkyne vymôže plnenie nad rámec doteraz žiadaného plnenia. V okolnostiach prípadu je tiež podstatné, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, v dôsledku čoho považuje žalobkyňa veriteľom poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že by vyššie identifikovaná zmluva skutočne neobsahovala náležitosti, ktoré vyplývajú z dikcie zákona, a teda poskytnutý úver by bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaná 1/ by mala nárok len na úhradu istiny, ktorú žalobkyni poskytla. Navyše, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaná 1/ pristúpila k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku so žalobkyňou individuálne dojednala, teda jej obsah nemohla ovplyvniť. Uvedená zmluvná podmienka bola zakomponovaná do pomerne rozsiahleho textu zmluvy malým, ťažko čitateľným, písmom, pričom vzhľadom na jej znenie, existujú dôvodné pochybnosti o jej platnosti. Z doterajšej aplikačnej praxe je súčasne odvolaciemu súdu známe, že „dohody o zrážkach zo mzdy“ obdobného znenia boli súdmi už opakovane právoplatne vyhlásené za neprijateľné, resp. za neplatné zmluvné dojednania (por. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/93/2018-121 zo dňa 25. 06. 2019).
23. Za opísanej situácie tak nariadeným neodkladným opatrením nedochádza k neprimeranému zásahu do práv žalovanej 1/ ako veriteľa (najmä práva na vrátenie dlžných finančných prostriedkov), nakoľko táto
nie je nariadeným neodkladným opatrením obmedzená v práve domáhať sa svojho nároku na plnenie voči žalobkyni žalobou o zaplatenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
24. Nad rámec uvedeného odvolací súd pripomína, že vo vzťahu k zákonným požiadavkám posudzovaného zabezpečovacieho inštitútu (dohody o zrážkach zo mzdy) sa zdôrazňuje a vyžaduje práve aktivita dodávateľa alebo poskytovateľa služby, ktorú nemožno prenášať na spotrebiteľa (v kontexte uvedeného nemohol obstáť poukaz na definíciu tzv. priemerného spotrebiteľa v rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora Európskej únie). V prejednávanej veci možnosť súdu vydať neodkladné opatrenie preto podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje primeraný a účinný prostriedok ochrany v konaní o priamom (mimosúdnom) výkone úhrad záväzku spotrebiteľa prostredníctvom daného zabezpečovacieho inštitútu (porov. rozsudok Z. E. proti SMART Capital, a.s., C-34/13, bod 67).
25. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým žalovanej 1/ uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX z 23. 01. 2024, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy preto rozhodol vecne správne, vychádzal z dostatočne osvedčeného skutkového stavu a prípad aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalovanej 1/ vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené.
26. Správnemu výroku I. zodpovedá aj správny výrok IV. o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ vychádzajúci z aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a IV. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2CSP potvrdil.
28. Pokiaľ ide o žalovanou 1/ napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o uložení povinnosť žalovanému 2/ zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, podľa bodu 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie. č. XXXXXXXXXX z 23. 01. 2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, rovnako ako aj výrok III. o uložení žalobkyni v lehote 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej, a to o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a výrok V. o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, odvolací súd konštatuje, že v týchto prípadoch nejde o výroky napadnutého uznesenia vydané v neprospech žalovanej 1/. Z uvedeného dôvodu tak žalovaná 1/ nie je v zmysle ust. § 359 CSP, podľa ktorého môže odvolanie podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, oprávnená na podanie odvolania voči výrokom II., III. a V. napadnutého uznesenia. Z tohto dôvodu nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovanej 1/ proti výroku II., III. a V. odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Procesne neúspešná žalovaná 1/ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a procesne úspešnej žalobkyni žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd pri tomto rozhodnutí vychádzal z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu konania; rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by totiž bolo nielen zjavne nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).