Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/113/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. – F., toho času bytom na adrese G. XXX, XXX, XXXX H. I. G., Rakúska republika a otca: F. I. J. K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., štátny občan Portugalskej republiky, zastúpeného advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 22P/28/2025-39 zo dňa 25.6.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by zúžil styk matky s maloletou tak, že táto by bola oprávnená sa stretávať s maloletou v druhú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod., a to za prítomnosti otca s tým, že by si matka maloletú prevzala a odovzdala v mieste bydliska otca a otec by bol povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť. Súčasne žiadal, aby počas trvania neodkladného opatrenia bola pozastavená účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že vyššie uvedeným rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne a súčasne bol upravený styk matky s maloletou tak, že táto je oprávnená sa s ňou stretávať počas bežného školského roka od štvrtka párneho týždňa od 14:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. a od štvrtka nepárneho týždňa od 14:00 hod. do bezprostredne nadväzujúceho piatku do 08:00 hod. so špeciálnou úpravou pre sviatky a prázdniny. Na základe podaného návrhu otca zo dňa 7.11.2024 bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku matky s maloletou za jeho prítomnosti zamietnutý, pričom na základe jeho odvolania odvolací súd vydal dňa 12.2.2025 rozhodnutie, č.k. 15CoP/1/2025, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je matka oprávnená sa stretávať s maloletou za prítomnosti otca každú sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod.. Súčasne otca zaviazal povinnosťou podať na Mestský súd Bratislava II návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou, a to do 30-tich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Počas trvania neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený styk matky s maloletou bola pozastavená účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023 č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou, pričom uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2025. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bola indikovaná oprávnená a vážna obava týkajúca sa schopnosti matky počas realizácie určeného styku s maloletou zabezpečiť čo i len základnú starostlivosť o maloleté dieťa. Bolo zistené, že matka nemá zabezpečené bývanie a s vysokou mierou pravdepodobnosti ani nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých je schopná zabezpečiť základné životné potreby pre maloletú. Okrem toho matka maloletej nesúhlasí s odporúčanou liečbou, čo má vplyv na jej nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ ide o posledný návrh otca na zúženie úpravy styku matky s maloletou, podaný súdu prvej inštancie dňa 23.6.2025, tak súd prvej inštancie konštatoval, že tento nie je dôvodný. V tejto súvislosti konštatoval vychádzajúc zo skutkových okolností v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, že nie je možné prijať záver o jeho dôvodnosti, nakoľko nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej v znení navrhovanom otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol o polovicu zredukovaný čas matky na úpravu styku s maloletou. Poukázal na to, že otec neosvedčil takú závažnú zmenu pomerov, pre ktorú by formou neodkladného opatrenia mal pristúpiť k zmene súdnej úpravy styku. Zdôraznil, že pri takto zadefinovanom skutkovom stave – matka má aktuálne kontakt s dieťaťom a otec mu v ňom nebráni, nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle otcom podaného návrhu. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča, resp. obmedzenia styku rodiča s dieťaťom je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Skutočnosť, že matka je psychiatrický pacient, ktorý sa nepodrobuje liečbe sama o sebe nezakladá potrebu neodkladnej úpravy v otcom žiadanom smere, rovnako aj zmena názoru u maloletej ako bola prezentovaná zástupcom otca na pojednávaní vo veci samej. Uviedol, že s uvedenými skutočnosťami a vplyvom psychiatrického ochorenia matky na jej spôsobilosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, smerujúcu jej riadnemu a zdravému psychickému a fyzickému vývoju sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej. Taktiež skutočnosť, že otcovi nie je zrejmá bytová otázka matky, ešte sama o sebe neznamená, že matka nemá mať umožnený styk s maloletou, keď neistota bývania matky bola zohľadňovaná aj v minulých konaniach ako aj v rozhodnutiach súdu o úprave styku. Aj v prípade, by matka zostala úplne bez domova, má právo na pravidelný a rovnocenný kontakt so svojim maloletým dieťaťom.

2.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia a (ďalej len ) a ustanovením , , , a ods. 2 prvá veta, prvá veta, ods. 2 a ods. 3, , a (ďalej len ), článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj článkom 5 a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine).

3.

Na súde prvej inštancie je v súčasnosti vedené konanie pod č.k. 22P/9/2025, predmetom ktorého je návrh otca na zmenu úpravy styku matky s maloletou, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

4.

V rozhodnutí súd prvej inštancie zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, pripadne ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. V predmetnej veci bolo zistené, že rodičia maloletej A. nie sú manželia, nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti a výkon ich práv a povinností k maloletej bol súdom upravený, rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletou, tak tento prebieha na základe súdneho rozhodnutia - uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/1/2025-86 zo dňa 12.2.2025, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil tak, že matka je dočasne oprávnená stýkať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod., a to za prítomnosti otca s tým, že matka si maloleté dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska otca a otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že nie je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej v znení navrhovanom otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. v zmene súdneho rozhodnutia, čo do úpravy styku matky s maloletou ešte na polovicu už zredukovaného času.

5.

Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom namietal, že prvoinštančný súd sa dostatočne nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil dôkazy, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Poukázal na to, že za posledné 2 roky sa zdravotný stav matky evidentne zhoršuje, a to v dôsledku odmietania brania liekov, napriek psychiatrickej diagnóze – schizofrénii. V tejto súvislosti uviedol, že matka je v zlom psychickom stave, čo sa prejavuje aj v starostlivosti o maloletú. Okrem toho poukázal na to, že matka nedodržiava úpravu styku s maloletou nariadenú neodkladným opatrením a neustále navštevuje maloletú aj v jej bydlisku a aj na výletoch alebo v škole. Naposledy navštívila maloletú v škole v prírode, pričom uvedený incident skončil privolaním polície zo strany pedagógov. Strach maloletej z matky sa výrazne stupňuje. Má za to, že úprava styku neodkladným opatrením – Krajským súdom Trnava č.k. 15CoP/1/2025 je nevyhovujúca, a to pre stresujúce strety s matkou a následne „pokazený“ každý víkend maloletej, na čo sa sama sťažuje. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, kde matka v súčasnosti býva, pri komunikácii reaguje scestne, čo je známkou jej zhoršeného psychického stavu. Okrem toho matka maloletej vypisuje neprimerané až atakujúce správy v skorých ranných a nočných hodinách, kde jej vyčíta, že trávi čas s otcom, prípadne ju inak citovo vydiera a obviňuje ju z nezáujmu o matku, ak sa stretáva s otcom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam má dôvodnú obavu o maloletú ako aj o matku, pričom má záujem vytvoriť pre matku dostatočný priestor na liečbu. Mal za to, že je v záujme ochrany maloletej neodkladným opatrením urgentne upraviť pomery a ochrániť maloletú pre neuváženým a nebezpečným konaním matky, pretože je ohrozené zdravie a bezpečnosť maloletej. Na prvé miesto preto kladie najlepší záujem dieťaťa, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. ESĽP vo veci Elsholz proti Nemecku), v ktorej je konštatované, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. Z uvedených dôvodov má súd pomerne široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia. Uviedol, že matka realizuje styku spôsobom, ktorý je ohrozujúci pre dieťa, nakoľko maloletú neustále atakuje neprimeranými až vulgárnymi správami, nariadené neodkladné opatrenie nedodržiava, maloletú navštevuje aj doma kedykoľvek, robí „scény“ na schodišti, čím ohrozuje aj bývanie maloletej, nakoľko sa susedia sťažujú. Ďalej uviedol, že matka atakuje aj súd početnými e-mailami, ktoré sú neprimerané a atakujúce. Z posledných súdu zaslaných e- mailov, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že matka mieni maloletú vziať na dovolenku, o čom informuje súd. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovel tak jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6.

Matka maloletej ako aj kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrili.

7.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia

dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (,2 ).

8.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal zúženia styku matky s maloletou tak, že matka bude oprávnená sa s maloletou stretávať v druhú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod., a to za prítomnosti otca s tým, že matka si maloletú preberie a odovzdá v mieste jeho bydliska a otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť. Súčasne žiadal, aby počas trvania neodkladného opatrenia bola pozastavená účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou.

9.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otcu ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci zamietol.

10.

Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a 2 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11.

Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o procesný inštitút, ktorého základnou funkciou je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť aspoň osvedčený, aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov, v dôsledku ktorej môže súd rozhodnúť len na podklade osvedčenia tvrdených skutočností, bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

12.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

13.

Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

14.

V konaní týkajúcom sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takýto zásah súdu do práv a povinností účastníkov konania splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o ochranu iných dôležitých záujmov. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov.

15.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia, spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a výkon ich práv a povinností k maloletej je súdom upravený rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550. V súčasnej dobe styk matky

s maloletou prebieha na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/1/2025-86 zo dňa 12.2.2025, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že matka je dočasne oprávnená sa stýkať s maloletou v každom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti otca s tým, že matka si maloletú preberie a odovzdá v mieste bydliska otca a otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť. Otcovi bola uložená povinnosť podať na Mestský súd Bratislava II návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti týkajúcej sa styku matky s maloletým dieťaťom, a to do 30-tich dní od doručenia tohto rozhodnutia. Počas trvania neodkladného opatrenia bola pozastavená účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2025. V súčasnej dobe na Mestskom súde Bratislava II je vedené pod č.k. 22P/9/2025 konanie predmetom ktorej je návrh otca na zmenu úpravy styku matky s maloletou.

16.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.

17.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí na bezodkladnú úpravu pomerov maloletých detí podľa a 2, , a , , , prvá veta a ods. 2 a dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov otcom navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

18.

Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu, sa odvolací súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by bolo nutné v záujme maloletej okamžite zmeniť už existujúcu úpravu styku matky s maloletou stanovenú posledným neodkladným opatrením – uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/1/2025-86 zo dňa 12.2.2025, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že matka je dočasne oprávnená stýkať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti otca s tým, že matka si maloleté dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska otca a otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. Odvolací súd mal teda za to, že otec predpoklady pre zmenu posledne nariadeného neodkladného opatrenia nesplnil, aby bolo nutné meniť aktuálne nariadenú úpravu styku matky s maloletou. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v konaní vo veci samej, vedenom pod č.k. 22P/9/2025 súd vykoná riadne dokazovanie, aby mohol posúdiť v akom rozsahu a za akých podmienok je potrebné upraviť styk matky s maloletou.

19.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd nevidí potrebu opätovnej úpravy pomerov v znení ako požadoval otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní, keď má za to, že tu nie je hrozba ujmy na právach maloletej, ktorú by bolo dôvodné odstrániť ďalším neodkladným opatrením. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať komplexné a podrobné dokazovanie ako je tomu pri rozhodovaní súdu v merite veci (vzhľadom i na zákonom limitovanú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), a preto súd rozhoduje iba na základe zistených skutočností,

ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť zúženia úpravy styku matky s maloletou, tak ako to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadoval otec.

20.

Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil odôvodnené skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli súčasne spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ust. ,2 ako vecne správne potvrdil.

22.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom na súde prvej inštancie. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s a CSP.

23.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).