Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-47-2025.pdf
PDF · 74.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/47/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/89/2024 zo dňa 19. februára 2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. augusta 2025 v Trenčíne jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 320 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e v celom rozsahu.
II. Podľa § 280 odsek 2 Tr. poriadku sa trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., vedená Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 6T/89/2024 na tom skutkovom základe, že
dňa 09. 08. 2024 v čase približne o 15:45 hodine prišiel na adresu C. C., D. E. XX k rodinnému domu, ktorý patrí D. F., za účelom neohláseného stretnutia sa s poškodenou maloletou A. G., narodenou XX.XX.XXXX, s ktorou si chcel vybaviť spor súvisiaci s jeho údajnou neverou voči svojej manželke, o čom ju mala poškodená informovať, následne prešiel k drevenej bránke k predmetnému rodinného domu, ktorá bola otvorená, bez oprávnenia prešiel po vydláždenom chodníku cez prislúchajúci pozemok smerom k hlavným vchodovým dverám rodinného domu, ktoré boli otvorené, vybavené len záclonou proti hmyzu, prešiel do interiéru, kde začal po viacerých izbách hľadať poškodenú a kričať na ňu menom či je doma a kde sa nachádza, pričom obvinený poškodenú osobne pozná, a preto má vedomosť o jej veku, následne poškodená vyšla z toalety, obvinený na ňu začal kričať, že ešte raz niečo povie jeho manželke na neho, tak jej vykrúti krk a zabije ju, následne z miesta odišiel a povedal jej, že ak ju ešte stretne, nech si ho neželá, čím konanie obvineného vyvolalo u poškodenej obavu o život a zdravie.
p o s t u p u j e Okresnému úradu Trenčín, nakoľko nejde o trestný čin, ale skutok, ktorý by mal byť prejednaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/89/2024 zo dňa 19. februára 2025 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 406/24/3309 zo dňa 15. novembra 2024 pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 09. 08. 2024 v čase približne o 15:45 hodine prišiel na adresu C. C., D. E. XX k rodinnému domu, ktorý patrí D. F., za účelom neohláseného stretnutia sa s poškodenou maloletou A. G., narodenou
XX.XX.XXXX, s ktorou si chcel vybaviť spor súvisiaci s jeho údajnou neverou voči svojej manželke, o čom ju mala poškodená informovať, následne prešiel k drevenej bránke k predmetnému rodinného domu, ktorá bola otvorená, bez oprávnenia prešiel po vydláždenom chodníku cez prislúchajúci pozemok smerom k hlavným vchodovým dverám rodinného domu, ktoré boli otvorené, vybavené len záclonou proti hmyzu, prešiel do interiéru, kde začal po viacerých izbách hľadať poškodenú a kričať na ňu menom či je doma a kde sa nachádza, pričom obvinený poškodenú osobne pozná, a preto má vedomosť o jej veku, následne poškodená vyšla z toalety, obvinený na ňu začal kričať, že ešte raz niečo povie jeho manželke na neho, tak jej vykrúti krk a zabije ju, následne z miesta odišiel a povedal jej, že ak ju ešte stretne, nech si ho neželá, čím konanie obvineného vyvolalo u poškodenej obavu o život a zdravie.
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka v neprospech obžalovaného ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na hlavnom pojednávaní) a z jej následného písomného odôvodnenia vyplýva, že sa nestotožnila so spôsobom hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom. Uviedla, že obžalovaný je zo skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou maloletej A. G., ktorá či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní bola sudcom opakovane vypočutá, pričom vypovedala ku skutku konštantne, a táto jej výpoveď je nepriamo podporená výpoveďou jej matky a starej matky. Je evidentné, že slová vyrieknuté obžalovaným o vykrútení krku a zabití v kontexte toho, že sa obžalovaný objavil v dome, kde maloletá spolu so svojou matkou býva, pričom na maloletú kričal, sú objektívne spôsobilé vyvolať strach, nakoľko obžalovaný vyslovene hrozil tým, že maloletú zabije. Slová, ktoré povedal obžalovaný vyvolali i subjektívne strach v maloletej, nakoľko táto sa ho bála, s čím korešponduje aj tá skutočnosť, že ihneď kontaktovala starú matku prostredníctvom SMS správy. Konštatovanie o tom, že konanie obžalovaného nebolo takej intenzity na vnímanie maloletej poškodenej je absolútne nelogické, pretože maloletá napísala starej mame správu: „Babka príď prosím“ a „Poď sem rýchlo“. Prokurátorka poukázala aj na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorá má podľa jej názoru dokresľovať celkový obraz o jeho osobe a o vulgárnom a hrubom správaní. Rovnako je dôležitý ten fakt, že do vniknutia do obydlia rodiny maloletej poškodenej jednoznačne došlo bez dovolenia a oprávnenia, pričom obžalovaný mal vedomosť o tom, komu dom patrí, kto dom obýva a koľko rokov má maloletá A. G., ktorú pozná od malička. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania, na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie je prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste a na jeho podklade je nevyhnutné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a trestnú vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku, pretože skutok by mohol naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru krajského súdu bolo v posudzovanej veci pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. por., a tak krajský súd z takto vykonaného dokazovania vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie v merite veci. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom popísal a logicky i vecne presvedčivým spôsobom odôvodnil, avšak tieto jednoznačné závery, ku ktorým dospel, už nepremietol do správneho rozhodnutia vo veci.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku predovšetkým správne poukázal na to, že v predmetnom trestnom konaní neboli na hlavnom pojednávaní vykonané také dôkazy,
z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že sa obžalovaný maloletej poškodenej vyhrážal smrťou slovami, že jej vykrúti krk a zabije ju. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka maloletej poškodenej pri volaní na tiesňovú linku nahlasovala, že obžalovaný mal vojsť do domu a nadávať deťom. Okresný súd logicky skonštatoval, že ak by došlo k tak závažnej skutočnosti, ako je vyhrážanie sa smrťou maloletej osobe, by matka maloletej poškodenej s určitosťou uvedené polícii oznámila. Navyše matka ani stará matka maloletej poškodenej neboli prítomné v inkriminovanom čase na mieste skutku, okolnosti skutkového deja sa dozvedeli iba sprostredkovane od maloletej poškodenej, avšak svedkyňa H. F. bola priamym svedkom konania obžalovaného a výpoveď maloletej poškodenej v časti vyhrážok obžalovaného výslovne vyvrátila.
Okresný súd tiež správne skonštatoval absenciu naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný pred domom D. F. najskôr volal na rodičov maloletej poškodenej, a následne spolu s H. F. a jej maloletými deťmi vstúpili na pozemok a do domu bez prekonania akejkoľvek prekážky, cez otvorenú bránku a dvere. Konanie obžalovaného nesmerovalo k porušeniu domovej slobody D. F., mal v úmysle sa rozprávať s rodičmi maloletej, aby jej dohovorili. Keďže ich nenašiel doma, slovne zaútočil na maloletú poškodenú, ktorá bola v dome prítomná s ostatnými deťmi, a následne odišiel. Navyše správna bola aj argumentácia okresného súdu spočívajúca v tom, že trestného činu porušovania domovej slobody by sa musela týmto spôsobom dopustiť aj H. F., ktorá rovnako bez výslovného dovolenia D. F. vstúpila na pozemok a do jej domu.
Na druhej strane, hoci konanie obžalovaného nevykazuje striktne všetky obligatórne znaky skutkových podstát stíhaných trestných činov, je jednoznačne odôvodnené takýto skutok považovať v zmysle stupňa závažnosti za protiprávne konanie, ktoré by mohlo napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to vzhľadom k tomu, že všetky vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa vo svojom súhrne indikujú ten záver, že obžalovaný nevhodným spôsobom verbálne napadol maloletú osobu.
Na základe uvedeného teda krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec postúpil miestne príslušnému okresnému úradu na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.