Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-34-2025.pdf
PDF · 99.31 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/34/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 6 - 33T/34/2025
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou Hanzlík Šulekovou, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 15. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
- 7 - 33T/34/2025
r o z h o d o l :
Obžalovaná
A. B. C. D. A. E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom I. J. XXX/XX, K.
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e : ako matka maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX, L. B., nar. XX.XX.XXXX a M. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť v Centre pre deti a rodiny Kolíňany, hoci má k nim vyživovaciu povinnosť zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/53/2024 zo dňa 14.05.2024, právoplatným dňa 29.05.2024, jej výška tejto povinnosti bola určená tak, že má prispievať na výživu na každé dieťa mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní, a tak za obdobie od 29.05.2024 do 15.08.2025 dlhuje na výživnom N. O. L. M. D. A., P. XXX, A. sumu 1.688,64- €, t e d a : najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, t ý m s p á c h a l a: prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona. Z a t o j e j s ú d u k l a d á : Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanej u r č u j e skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
- 5 - 33T/34/2025
O d ô v o d n e n i e
Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 37/25/4403 podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 02.06.2025 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej A. B., pričom na hlavnom pojednávaní realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedka J. D. A., ako i prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov z vyšetrovacieho a súdneho spisu. Obžalovaná A. B. (ďalej len „obžalovaná“) sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie na súd nedostavila, svoju neúčasť na ňom ospravedlnila. V súlade s ustanovením § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal preto súd hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Takto zistil, že obžalovaná pred vyšetrovateľom uviedla, že si je vedomá vyživovacej povinnosti voči svojim trom deťom A., L. a M., ktorí sú umiestnení v N. A. a že má platiť 30 % zo sumy životného minima mesačne. Výživné neplatila, lebo bola nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 85,- Eur. Aktuálne je nezamestnaná, prácu si hľadá a v krátkej dobe by sa mala zamestnať. Za deťmi chodí do centra, naposledy ich navštívila mesiac pred výsluchom, pravidelne s nimi telefonuje a mala s nimi aj videohovor. Svedok J. D. A., riaditeľ CDR Kolíňany, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení k veci uviedol, že v CDR Kolíňany sú umiestnené tri deti Berkyové, ktoré prišli dňa 14.05.2024 na základe nariadenia ústavnej starostlivosti Okresným súdom Nitra. Obžalovanej bola uvedeným rozhodnutím súdu stanovená povinnosť platiť minimálne výživné na každé jej maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima počnúc právoplatnosťou rozsudku, do 15teho dňa v mesiaci vopred na účet N. A.. Dodnes nepoukázala žiadnu splátku. V máji 2025 poslala do CDR tri poštové poukážky, každú na sumu 10 Eur, avšak tieto poukážky adresovala svojím deťom a peniaze nebolo možné zo strany CDR vybrať a preto jej boli vrátené späť. Deti boli prvotne umiestnené v CDR Kolárovo a na základe požiadavky matky, že deti sú veľmi ďaleko od nej, čo jej znemožňuje v nájdení si práce, deti boli preložené do CDR Kolíňany. Boli z toho traumatizované kvôli tomu, že sa matka s nimi potulovala a mali nestabilné bývanie. Staršia dcéra Klaudia mala priateľa, deti boli v Kolárove ustálené. V Nitre neboli voľné kapacity, tak ich prijali v Kolíňanoch. Nenaplnilo sa nič z toho, pretože matka veľmi sporadicky navštevuje deti, príde na taxíku, vystúpi, podá im sladkosti a odíde, trvá to pár minút. Z desiatich návštev čo nahlási, príde na jednu alebo dve. Naposledy bola na návšteve v júli 2025, taktiež sa jednalo o krátku návštevu. Odkedy sú deti v CDR Kolíňany, stálu prácu obžalovaná nemá. Deti si nebrávala na krátkodobý pobyt, nemala stabilné bývanie, pol roka dozadu si ich raz zobrala na celý deň do mesta. Na pobyty chodia k starej matke z otcovej strany. Zrealizovaný bol predĺžený víkend u starej mamy, keď mala stabilné bývanie, ale tam je tiež veľa osôb v domácnosti. Naposledy doniesla obžalovaná maloletému M. strelnú zbraň na guličky, avšak táto mu bola odobratá z bezpečnostných dôvodov. Deti sú aktuálne adaptované na podmienky centra, navštevujú ZŠ v Jelenci, Klaudia má asistentku, má ľahké mentálne postihnutie. Po ukončení základnej školy si strednú školu bude vyberať podľa svojich možností a schopností. L. aj A. prepadli v škole, pochádzajú zo slabšej rodiny, L. a M. majú normálny intelekt. M. má poruchy správania, počas vyučovacieho procesu je jeho koncentrácia neudržateľná a z uvedeného dôvodu mu od septembra bude pridelený asistent. Obžalovaná sa s deťmi spája sporadicky telefonicky, väčšinou nemá kredit, volá buď z útulku, alebo z ÚPSVaR. Deti majú mobil, takže volá buď im alebo na telefón CDR. Deti v CDR netrpeli núdzou, všetko čo bolo treba im poskytli. M. hráva futbal za obec A.. Je veľmi dobrý, a preto ho smerujú týmto smerom. Žiadnemu z detí nehrozí, aby išli do reedukačného centra. L. a A. navštevovala športové krúžky, ale hlavne ich zaujímajú sociálne siete a chlapci. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal na vec a na osobu obžalovanej vzťahujúce sa listinné dôkazy. Z rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 24P/53/2024 zo dňa 14.05.2024, právoplatného dňa 29.05.2024 súd zistil, že Okresný súd Nitra nariadil nad mal. A., L. a M. B. ústavnú starostlivosť a zaviazal obžalovanú prispievať na ich výživu počnúc právoplatnosťou rozsudku mesačne výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každého maloletého.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplynulo, že obžalovaná poberala dávku v hmotnej núdzi od 01.06.2023 vo výške 85,- Eur. V období od 01.08.2022 do 30.04.2023 jej bolo vyplácané náhradné výživné na deti A., L. a M. B. vo výške 32,11- Eur za každé dieťa. Obžalovaná v súčasnosti nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola evidovaná v období od 02.12.2022 do 05.03.2023. Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaná nie je registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, nachádza sa v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, táto jej nebola priznaná, nakoľko obžalovaná nespĺňala podmienky na jej priznanie, ďalej nie je evidovaná ako poberateľ úrazových dávok, dávok garančného poistenia alebo ako poberateľ dôchodku. Zo správy Okresného úradu Nitra, odbor živnostenského podnikania bolo zistené, že o obžalovanej nie je v živnostenskom registri vykonaný zápis. Zo správy Daňového úradu Nitra súd zistil, že obžalovaná podala na daňový úrad posledné daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2022 dňa 22.03.2023. Za zdaňovacie obdobie rok 2023 nebolo ku dňu 17.12.2024 podané daňové priznanie a nebolo podané ani oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Zo správy spoločnosti RM – SA Market o.c.p., a.s. súd zistil, že obžalovaná nie je v evidencii majiteľov účtov cenných papierov. Z rodných listov mal. detí B. bolo zistené, že obžalovaná je evidovaná matka A. B., L. B. a M. B.. Z potvrdení o návšteve školy mal. detí B. vyplynulo, že v školskom roku 2024/2025 mal. deti navštevovali ZŠ Jelenec, pričom M. bol žiakom IV. A. triedy, L. bola žiačkou VI. B triedy a A. žiačkou VIII. B triedy. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Nitra vyplynulo, že obžalovaná nie je v súčasnosti trestne stíhaná, zdržiava sa na adrese prechodného bydliska v Azylovom dome, kde má dobrú povesť a dobré vzťahy so spolubývajúcimi. Zo správy o povesti Mesta Nitra vyplynulo, že podľa informácii Mesta je obžalovaná rozvedená, má 5 detí, je prijímateľkou sociálnej služby v nocľahárni od 06.02.2025, kde sa prejavuje ako bezproblémová a spolupracujúca klientka, ktorá si pravidelne hradí ubytovanie a rešpektuje vnútorný poriadok nocľahárne. Aktívne si hľadá prácu, avšak zatiaľ bezúspešne. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaná má evidovaný 1 záznam; odsúdenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T/16/2017 zo dňa 02.01.2018 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, v uvedenom prípade sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Z lustrácie z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaná má evidovaných 10 priestupkov:
- jeden priestupok proti verejnému poriadku zo dňa 25.06.2019, za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur;
- šesť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu z dní 27.07.2021, 21.03.2023, 21.04.2023, 22.09.2023, 13.07.2023 a 30.07.2023, za ktoré bola postihovaná pokutami v rozsahu 10,- až 50,- Eur;
- tri priestupky proti majetku z dní 03.02.2025 (spočívajúci v krádeži tovaru v hodnote 179,50- Eur) 07.06.2025 (spočívajúci v krádeži tovaru v hodnote 86,05- Eur) a 10.08.2025, za ktoré jej boli uložené pokuty v rozsahu 20,- až 200,- Eur. Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku). Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal, avšak nie tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, a preto nevyhnutne upravil skutkovú vetu vo vzťahu k výške dlhu na výživnom a časového obdobia páchania trestného činu. Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu, ktorý vyplýva zo Zákona o rodine. Ustanovenie o trestnosti zanedbania povinnej výživy sa vzťahuje len na povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, ktorá vyplýva priamo zo zákona (R 7/1953). Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (odsek 1), alebo v konaní páchateľa, ktorý sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (odsek 2), alebo ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, čin spácha závažnejším spôsobom konania alebo ak ho páchateľ spácha, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený (odsek 3, písmeno a), b), c)). Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3
písmeno b) Trestného zákona, pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov (od 29.05.2024 do 15.08.2025) neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného (svoje tri deti A., L. a M.), teda konala závažnejším spôsobom (na troch osobách) a oprávneným osobám neposkytla všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd konanie obžalovanej vyhodnotil z hľadiska zavinenia ako konanie úmyselné, keď obžalovaná jednoznačne a celkom vedela, že svojim konaním (neuhrádzaním výživného) môže takého ohrozenie alebo porušenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Konala tak v nepriamom úmysle (§ 15 písmeno b) Trestného zákona), čo priamo vyplynulo z výpovede obžalovanej, kedy uviedla, že si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti považoval súd za potrebné konštatovať, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či obžalovanej aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti. Okrem toho, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nedosiahnu plnoletosť, alebo kým nie sú schopné samé sa živiť. Obžalovaná sa ku spáchaniu skutku priamo a jednoznačne vyjadrila, keď vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom, teda bezpečne vedela o svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim deťom a túto si neplnila z dôvodu, že nepracovala. Z výpovede svedka J. D. A. mal súd za preukázané, že obžalovaná od 29.05.2024 neplatila výživné na svoje tri maloleté deti A., L. a M.. Obžalovaná svoje maloleté deti kontaktuje sporadicky a naposledy ich navštívila v júli 2025. V tejto súvislosti považoval súd za potrebné opakovane zdôrazniť, že obžalovanej vznikla povinnosť vyživovať iného, teda svoje deti A., L. a M., zo zákona, a to konkrétne zo zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, kedy plnenie jeho vyživovacej povinnosti ako rodiča voči deťom bude trvať až do času, kým deti nebudú schopné samé sa živiť, alebo kým nedovŕšia plnoletosť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť či už v sume podľa osobitného zákona alebo v sume stanovenej súdom. V danom prípade bolo potrebné výšku vyživovacej povinnosti určovať v nadväznosti na zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa mení výška životného minima s účinnosťou vždy od 01.07. príslušného kalendárneho roku a tak v období od 01.07.2023 do 30.06.2024 predstavovalo 30 % zo životného minima sumu 36,80- Eur, v období od 01.07.2024 do 30.06.2025 predstavovalo 30 % zo životného minima sumu 37,53- Eur a v období od 01.07.2025 doposiaľ predstavuje 30 % zo životného minima sumu 38,92- Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaná si neplnila vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom A., L. a M. od 29.05.2024 do 15.08.2025 tak, že:
- za obdobie 29.05.2024 do júna 2024, kedy mala platiť 36,80- Eur na každé dieťa mesačne a celkovo neplatila výživné 2 mesiace, čo zodpovedalo sume 220,80- Eur,
- za obdobie od júla 2024 do júna 2025, kedy mala platiť 37,53- Eur na každé dieťa mesačne a celkovo neplatila výživné 12 mesiacov, čo zodpovedalo sume 1.351,08- Eur, a
- za obdobie od júla 2025 doposiaľ, kedy mala platiť 38,92- Eur na každé dieťa mesačne a celkovo neplatila výživné 1 mesiac, čo zodpovedalo sume 116,76- Eur, pričom za celé toto obdobie predstavuje jej dlh na výživnom sumu 1.688,64- Eur.
Skutočnosť, že obžalovaná bola bez zamestnania v čase, keď výživné neuhrádzala, nemala sama o sebe vplyv na existenciu jej vyživovacej povinnosti a táto skutočnosť ju nemohla zbaviť trestnej zodpovednosti za tento trestný čin. Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 odsek 2 Trestného zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu spôsobom vykonania činu, nakoľko obžalovaná, tak neplnila svoju vyživovaciu povinnosť ani len z časti viac ako 15 mesiacov voči svojim trom maloletým deťom.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 33a, § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť nápravy, správanie obžalovanej po spáchaní trestného činu, úsilie o náhradu škody, odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovanej súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalším základným pravidlom pri ukladaní trestu je ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Na strane obžalovanej možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Súd preto ukladal obžalovanej trest odňatia slobody v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 207 odsek 3 Trestného zákona (1 roky až 5 rokov). Súd zároveň pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad na ukladanie sankcií podľa § 33a Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu (neplnenie si vyživovacej povinnosti voči trom maloletým deťom) a s poukazom na osobu obžalovanej, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so zákonom, pričom od februára 2025 sa opakovane dopúšťala majetkových priestupkov spočívajúcich v odcudzení tovaru v obchodných prevádzkach, v prípade obžalovanej nie je postačujúce na dosiahnutie účelu trestu uloženie sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode a práve naopak s cieľom čo najlepšie splniť účel trestu predpokladaný v § 34 odsek 1 Trestného zákona, môže byť tento účel u obžalovanej splnený práve hrozbou trestom odňatia slobody, pretože táto bude povinná v skúšobnej dobe viesť riadny život pre to, aby súd mohol rozhodnúť o tom, že sa v nej osvedčila. Súd ukladal obžalovanej trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby na 1 rok až 5 rokov upravenej v ustanovení § 207 odsek 3 Trestného zákona. Vo vzťahu k obžalovanej súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného poriadku tak v oblasti generálnej ako i individuálnej prevencie s poukazom na spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu obžalovanej, jej postoj k spáchanému trestnému činu, ktorý svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, pomery a možnosti jej nápravy, súd dospel k záveru, že z hľadiska nápravy obžalovanej a ochrany spoločnosti je primerané obžalovanej uložiť trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 18 mesiacov. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
- 2 - 33T/34/2025
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.