Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_40P-32-2025.pdf
PDF · 123.8 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/32/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., zastúpená advokátkou JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Františkánska 5, Trnava, a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Černákom, so sídlom Zochova 5, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Otec je povinný s účinnosťou od 24.03.2025 prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 200 eur mesačne na sumu 370 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 24.03.2025 do 15.08.2025 v sume 893,87 eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných 18-tich mesačných splátkach po 49,70 eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhod splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13P/39/2022 – 72 zo dňa 17.10.2022 v dotknutej časti výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.03.2025 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Návrh matka odôvodnila tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom súdu zo dňa 17.10.2022, sp. zn. 13P/39/2022, a na čas po rozvode základe rodičovskej dohody bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otca sa zaviazal platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného na maloletú A. došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane mal. A., ako aj na strane matky a otca, z ktorých vychádzal súd pri určení výživného. Čo sa týka matky, pred pár mesiacmi došlo k vyporiadaniu BSM s otcom maloletej, ktorý ju vyplatil z rodinného domu s pozemkami, ktorý nadobudla počas trvania BSM, a matka sa následne presťahovala spolu s mal. A. a so starším synom do nového bytu, ktorý si po vyporiadaní BSM zakúpila. Matka pracuje v SLSP, a. s., rovnako ako v čase posledného určenia výživného, s príjmom vo výške cca 1.700 eur mesačne netto (v prípade vyplatenia odmien to býva cca 1.850-1.900 eur netto), pričom má vyživovaciu povinnosť už len k mal. A., na ktorú tiež poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne, ako aj daňový bonus vo výške 50 eur mesačne. Starší syn je už zárobkovo činný, pričom pracovať začal dňa 15.02.2025, dovtedy jeho výdavky financovala navrhovateľka. Otec zostal po vyporiadaní BSM bývať v pôvodne spoločnom rodinnom dome, pričom okrem mal. A. nemá iné vyživovacie povinnosti, rovnako ako matke mu zanikla vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi. V rodinnom dome býva spolu s priateľkou, na ktorú prepísal
polovicu rodinného domu s pozemkami, a to na základe kúpnej zmluvy. Domácnosť vedú spoločne, t. j. obaja sa podieľajú na jej financovaní. Jeho zamestnanie sa nezmenilo, avšak jeho aktuálny príjem zo zamestnania nie je matke známy. Pokiaľ má matka vedomosť, na jej vyplatenie titulom vyporiadania BSM si nebral žiadny úver, čiže v jeho výdavkoch nedošlo v tomto smere k zmene. Pri vyporiadaní BSM došlo k vyplateniu spoločného úveru, a tak otcovi ubudol záväzok, ktorý mal v čase posledného určenia výživného. Majetkové pomery otca sa teda v porovnaní s obdobím, kedy bolo naposledy určované výživné (2022), zlepšili. Čo sa týka výdavkov matky, platby spojené s bývaním predstavujú platbu do bytového fondu vo výške 210,- Eur mesačne, poplatok za garáž 20,- Eur mesačne, za internet 25,- Eur mesačne, zálohová platba za elektrinu 40,- Eur mesačne, poplatok za telefónne paušály (matka, dcéra a za TV činí 50,- Eur mesačne. K zakúpeniu bytu, do ktorého sa presťahovala po vyporiadaní BSM, použila okrem financií z vyporiadania BSM aj pôžičku vo výške 16.000,- Eur, ktorú spláca mesačne po 200,- Eur. Matka má inak výdavky bežné, netrpí žiadnym ochorením, s ktorým by boli spojené zvýšené výdavky, nemá žiadne nákladné záľuby a pod. K podstatnej zmene pomerov prišlo na strane maloletej A.. V čase posledného určenia výživného navštevovala základnú školu. Aktuálne má už 16 a pol roka, navštevuje strednú zdravotnícku školu, a to konkrétne 1. ročník. Nakoľko je už vo veku blízkom dospelosti, veľkosti oblečenia a obuvi už nemá detské, ale dámske, t.j. jej výdavky v tejto súvislosti výraznejšie stúpli. Takisto sú vyššie výdavky na drogériu a kozmetiku, čo je vzhľadom na jej vek a pohlavie pochopiteľné. Maloletá A. má akné, na zmiernenie jeho prejavov jej matka zakupuje kozmetiku na to určenú, čo zvyšuje bežné výdavky na drogériu o cca 20,- Eur mesačne. Poznamenávame, že už len prestup na strednú školu je dôvodom na zvýšenie výživného. Maloletá mesačne platí 15,- Eur na stužkovú (v triede sa dohodli, že si na stužkovú sporia už od 1. ročníka). Vo voľnom čase sa maloletá venuje cvičeniu, chodieva do posilňovne, čo predstavuje poplatok za vstup vo výške 4,- - 5,- Eur, po cvičení si kupuje nápoj, podľa potreby jej matka kupuje oblečenie na cvičenie a obuv. Do posilňovne chodieva maloletá 2 - 3x týždenne. Inak má bežné voľnočasové aktivity (kino, resp. ide s kamarátkami von a pod.). Matka dáva dcére vreckové vo výške 30,- Eur mesačne, s tým, že ho dopĺňa podľa potreby a výdavkov v príslušnom mesiaci. Otec má na maloletú prispievať aspoň bežným výživným v sume 200,- Eur mesačne, pričom v čase, kým nedošlo k vyporiadaniu a bývalí manželia ešte žili v spoločnom dome po rozvode manželstva, na mal. A. neprispieval vôbec, hoci hospodárili oddelene. Zameškané výživné bola matka nútená žiadať exekučne. Už vôbec otec neprispieva nad rámec bežného výživného. S maloletou sa otec stretáva podľa dohody, vzhľadom na jej vek nie je potrebné upraviť stretávanie na konkrétne termíny. Preto matka navrhla zvýšiť výživné zo sumy 200 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne.
2. Otec sa k podanému návrhu na výzvu súdu písomne vyjadril dňa 09.06.2025. Mal za to, že matka svoje tvrdenia o aktuálnych nákladoch na starostlivosť o maloletú dcéru a z toho vyplývajúcu zmenu pomerov odôvodňujúcu navrhované zvýšenie výživného nepreukazuje žiadnymi relevantnými listinami. Matka navrhuje zvýšiť príspevok na výživné na maloletú dcéru o 125 %, avšak v rámci svojho podania vôbec nepreukazuje a ani presvedčivo nevysvetľuje, v čom má spočívať tak zásadná zmena pomerov na strane oprávnenej dcéry či povinného rodiča, ktorá by odôvodňovala tak zásadné navýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A.. Matka deklaruje niektoré z výdavkov na zabezpečovanie potrieb maloletej, žiadne doklady však k tomu nepredkladá. To, že v zmysle súdnej praxe rodič nemusí súdu preukazovať bežné a nevyhnutné výdavky na starostlivosť o dieťa ako skutočnosti súdu všeobecne známe (napr. strava či ošatenie), však takéhoto rodiča nezbavuje povinnosti nie len tvrdiť, ale aj preukázať svoje aktuálne bytové, majetkové a príjmové pomery v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre verifikovanie aspoň základného rámca tvrdených skutočností, pričom túto procesnú povinnosť si matka v konaní zatiaľ riadne nesplnila. Súčasná výška výživného v sume 200 eur mesačne je výsledkom vzájomnej dohody rodičov, ktorú súd pri rozvode manželstva schválil v októbri 2022. Je preto nepochybné, že tak obidvaja rodičia ako aj samotný súd považovali v danom čase túto sumu výživného za primeranú existujúcim pomerom a zároveň neodporujúcu oprávneným záujmom maloletej dcéry. Otec pritom nespochybňuje skutočnosť, že od času poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov v dôsledku nepatreného zvýšenia jeho pravidelného mesačného príjmu zo zamestnania. Zároveň pripúšťa, že aj na strane maloletej A. došlo k zmene pomerov a to najmä v dôsledku jej prechodu na ďalší stupeň vzdelávania ako aj z dôvodu prirodzeného nárastu životných nákladov (ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine). Uvedené zmeny predstavujú dôvody na zvýšenie príspevku na výživné, avšak ako vyplýva z nižšie uvedeného, nie v rozsahu navrhovanom matkou. Otec pripomína, že v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá A. 14 rokov, dnes je len o dva roky staršia, naďalej nemá žiadne zdravotné ťažkosti a matka vo svojom návrhu neuvádza a ani nepreukazuje žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by v súvislosti so starostlivosťou o dcéru vynakladala. Matka vo svojom
podaní vyčísluje len niektoré z aktuálnych výdavkov na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, ako sú bývanie, hygienické potreby, športové aktivity a vreckové v celkovej sume približne 248 eur -bývanie (295/3) 98 eur, telefón 25 eur, drogéria a kozmetika 50 eur, fitnes 45 eur, vreckové 30 eur. Otec je presvedčený o tom, že po pripočítaní nákladov na stravu a oblečenie vo výške primeranej veku maloletej dcéry súčasné celkové náklady na zabezpečovanie jej potrieb v širšom zmysle nepresahujú sumu 400 eur mesačne. Medziročná meria inflácie za obdobie od roku 2022 do roku 2025 dosiahla úroveň 17,2 %. Priemerný čistý mesačný príjem otca sa od roku 2022 zvýšil o 14 %. Za uvedených okolností je nepochybné, že matkou požadované zvýšenie výživného o 125 % je absolútne nedôvodné, neprimerané zmenám, ktoré medzičasom nastali a v konečnom dôsledku aj priečiace sa zákonným kritériám podľa ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine. Matka svoje príjmové pomery nepreukazuje, zároveň však potvrdzuje, že okrem prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne poberá aj daňový bonus vo výške 50 eur mesačne. V súvislosti s osobnými pomermi otca tento uvádza, že dňa 15.5.2025 uzavrel nové manželstvo, čím mu vznikla nová vyživovacia povinnosť voči jeho aktuálnej manželke. Okrem uvedenej vyživovacej povinnosti a vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Do 31.1.2025 otec pracoval na pracovnej pozícii produktový manažér v spoločnosti STACHEMA Bratislava a. s. Od 1.1.2025 vykonáva rovnaký druh práce u nového zamestnávateľa spoločnosti STACHEMA Zvolen s. r. o., so sídlom Pustý Hrad 3401/11, 960 01 Zvolen. Čistý mesačný príjem otca v roku 2022 predstavoval sumu 1.511 eur. Výška priemerného čistého príjmu otca vyčísleného za obdobie od mája 2024 do apríla 2025 predstavuje sumu 1.723,64 eur. Okrem príjmu zo zamestnania otec nedisponuje iným príjmom a ani nepoberá žiadne sociálne dávky. Otec nie je vlastníkom osobného motorového vozidla ani iných hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX v k. ú. F. a priľahlých pozemkov, ktoré vlastnil spolu s matkou v rámci ich bezpodielového spoluvlastníctva. Druhým podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v rozsahu 1 je jeho manželka H. I.. Finančné prostriedky za účelom finančného vyrovnania matky v rámci vyporiadania BSM získal práve od jeho súčasnej manželky (v tom čase ešte partnerky), ktorá ich nadobudla predajom vlastného bytu. Nešlo preto ani o prostriedky získané z úveru, ani o vlastné finančné úspory otca, ako sa to usiluje prezentovať matka vo svojom návrhu. Otec zdieľa spoločnú domácnosť spolu so svojou manželkou, pričom na nákladoch spojených s vedením domácnosti sa podieľajú rovnomerne. Aktuálne mesačné náklady spojené s prevádzkou rodinného domu predstavujú sumu 249,38 eur (voda 81 eur, elektrina 48 eur, plyn 57,80 eur, TV a internet 18,48 eur, daň z nehnuteľností 17,64 eur, poplatok za odpad 10,98 eur, poistenie nehnuteľnosti 15,48 eur). Priemerné mesačné výdavky otca na zabezpečovanie jeho potrieb predstavujú sumu cca 545,94 eur a túto tvoria nasledovné náklady: náklady na stravu 200 eur, náklady na drogériu 30 eur, náklady na oblečenie 100 eur, náklady na záujmové aktivity 100 eur, telefón 30 eur, úrazové poistenie 35,94 eur a náklady na zdravotnú starostlivosť 50 eur. Tvrdenie matky, podľa ktorého otec po rozvode manželstva neplnil súdom určené výživné, je síce pravdivým, dôvodom tejto skutočnosti však nebola nevôľa otca, ako to matka v súčasnosti účelovo prezentuje, ale ústna dohoda rodičov, v rámci ktorej sa títo dohodli na tom, že výlučne otec bude ten, ktorý bude do skončenia vyporiadania spoločného majetku hradiť všetky náklady spojené s prevádzkou rodinného domu s tým, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti sa vzájomne finančne vyporiadajú. Zatiaľ čo otec túto dohodu plnil, matka ju porušila a zároveň zneužila, keď sa odrazu bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy, žiadosti či upozornenia domáhala od otca úhrady výživného za predchádzajúce obdobie priamo prostredníctvom exekútora. Uvedeným skutočnostiam nasvedčuje nielen to, že matka predtým otcovi neplnenie výživného žiadnym spôsobom nevytýkala, ale aj obsah listu zo dňa 23.40.2025, v ktorom si otec práve z týchto dôvodov uplatňuje voči matke časť nákladov spojených s užívaním nehnuteľností. Reálnemu stavu nezodpovedá ani tvrdenie matky, podľa ktorého otec na dcéru neprispieva nad rámec bežného výživného. Otec príležitostne nakupuje dcére nielen oblečenie, ale aj kozmetiku či drogériu. Bez akýchkoľvek výhrad vždy poskytne dcére finančné prostriedky, keď ho táto o ne požiada, bez ohľadu na to, či ich potrebuje pre školu alebo voľný čas. V roku 2024 zaplatil tak synovi, ako aj dcére, výlet loďou po Stredozemnom mori a návštevu metropol v Taliansku, Francúzsku a Španielsku. V máji 2025 zaplatil obidvom deťom plavbu výletnou loďou po Gréckych ostrovoch, pričom hodnota dovolenky predstavovala sumu 1.200 eur na osobu. Preto navrhol zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 200 eur na 250 eur mesačne.
3. Rodičia sa zúčastnili informatívneho stretnutia u koordinátorky súdu. Matka o. i. doplnila, že maloletá trpí kožným ochorením – akné, matka jej zakupuje vhodnú kozmetiku, čo zvyšuje výdavky na drogériu o 20 eur mesačne. Maloletá rada chodieva do 2-3 krát týždenne posilňovne, poplatok vo výške 5 eur za vstup. Stužková mesačne 15 eur. Nemá vedomosť o tom, že by otec dcére dával peniaze, všetko dcére zabezpečuje a platí ona. Dcéra u otca zostane len na jednu noc cez víkend. Vie, že otec dcére
poslal v júli 2025 na účet 50 eur k meninám a 30 eur, aby si kúpila kozmetiku a pyžamo. Matka ďalej uviedla, že si myslí, že otec má v práci benefity ako služobný mobil a služobné auto. Otec je aj konateľom firmy OK – PLAST, s. r. o. Otec uviedol, že za posledné tri mesiace bola dcéra u neho asi 5-krát, je s ňou v kontakte. S dcérou spoločne skúšajú rôzne krémy a mastičky napleť, kupuje jej tieto krémy, aj oblečenie, ktoré potrebuje. Zvykne dcére poslať peniaze na účet, 50 eur, zvykne aj hotovosť jej dať 10 eur. Dcéra si rozumie s jeho novou manželkou, Prispieval aj synovi, kým študoval, dal mu peniaze na servis auta. Manželka pracuje na úrade verejného zdravotníctva, príjem cca 1.500 eur. Výdavky na domácnosť si delia s manželkou na polovicu.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, spisovým materiálom Okresného súdu Trnava sp. zn. 13P/39/2022, výsledkami lustrácii otca a jeho manželky v Sociálnej poisťovni, výsledkom lustrácie matky v Sociálnej poisťovni, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Z vykonanej lustrácie k zárobkovým pomerom otca v Sociálnej poisťovni od posledného rozhodnutia súdu (v septembri 2022) mal súd preukázané, že otec bol od 02.10.2017 do 31.12.2024 vedený ako zamestnanec spoločnosti STACEMA Bratislava a. s. a od 01.01.2025 ako zamestnanec spoločnosti STACHEMA Zvolen s. r. o., kde aktuálne dosahuje príjem zo zamestnania v priemere za obdobie od januára 2025 do júna 2025 v sume 2.353 eur v hrubom, čomu zodpovedá priemerný mesačný príjem cca 1.742 eur v čistom. Iný príjem resp. vymeriavací základ otec nemá v Sociálnej poisťovni evidovaný, a to ani z výkonu funkcie konateľa v spoločnosti OK – PLAST, s. r. o., ani zo sociálneho poistenia (z dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, a pod.).
6. Z lustrácie manželky otca, C. H. B., nar. XX.XX.XXXX, v Sociálnej poisťovni vyplýva, že je od 01.09.2008 zamestnancom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, pričom za obdobie od apríla 2025 do júna 2025 dosahuje príjem zo zamestnania v priemere 2.714 eur v hrubom, čo činí v priemer mesačne cca 1.995 eur v čistom. Manželka povinného otca podľa tvrdenia otca bola v prvom kvartálu 2025 práceneschopná, preto dosahovala nižší vymeriavací základ zo zamestnania. Z lustrácie vyplynulo, že v období spred uzavretia manželstva, od januára 2024 do decembra 2024, predstavoval príjem manželky povinného otca v priemere 2.540 eur v hrubom, čo predstavuje cca 1.873 eur v čistom.
7. Z vykonanej lustrácie k zárobkovým pomerom matky maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že matka dosahuje príjem zo zamestnania v J. J., K., kde je zamestnaná od 01.02.2015, v priemere za obdobie od januára 2025 do júna 2025 v sume 3.116 eur v hrubom, čomu zodpovedá priemerný mesačný príjem matky cca 2.377 eur v čistom. Iný príjem matka nemá evidovaný zo sociálneho poistenia (z dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti).
8. Zo spisového materiálu a najmä rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13P/39/2022 zo dňa 17.10.2022 vyplýval rozvod manželstva rodičov maloletej A. a súdne schválenie dohody rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa, A. B., zverila na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 200 eur mesačne, vždy do 150-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zároveň sa rodičia dohodli na tom, že styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2022.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
15. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať, alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.
19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom pohľadávka oprávneného dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v rámci preukazovania výdavkov povinnej osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré výdavky povinného rodiča neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo. 20. Je zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej strane, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
21. Z vykonaného dokazovania zisteného súčasného skutkového stavu po porovnaní s pomermi a zisteným stavom v čase posledného rozhodovania tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 13P/39/2022, dospel súd k právnemu záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. je dôvodný, avšak nie v celom rozsahu matkou navrhovaného zvýšenia výživného.
22. Od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zaviazaní sa otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 200 eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov a to tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj k podstatnej zmene pomerov na strane matky a na strane povinného otca. Od rozhodnutia súdu (17.10.2022, právoplatne 03.11.2022) ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného (15.08.2025) uplynuli necelé tri roky, čo sa samo o sebe považuje už za dobu rozhodnú pre zhodnotenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo posledné rozhodnutie súdu a skutkového stavu aktuálnych pomerov účastníkov konania. Súd tak mal za ustálené, že návrh matky na zvýšenie výživného je v čase rozhodovania súdu v zásade dôvodným už v dôsledku plynutia času, keďže čím je dieťa staršie, tým i výdavky na jeho aj len základné potreby ako je strava a ošatenie sú vyššie. Uvedené obdobie je tiež relevantným v dôsledku vývoja hospodárskej situácie, konkr. z pohľadu inflácie cien tovarov a služieb, na ktorú okolnosť upozornil aj otec, keď len za posledné tri roky všeobecne predstavovala inflácia cien tovarov a služieb viac ako 24 %.
23. V čase rozhodovania súdu v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedenom pod sp. zn. 13P/39/2022, bola maloletá A. žiakom základnej školy. Matka uvádzala, že s výživou maloletej sú spojené len bežné výdavky, obaja rodičia a mal. A. ako aj plnoletý syn A. žili v spoločnej domácnosti v 4-izbovom rodinnom dome. Vlastnili auto Citroen C3, ročník 2009. Matka a otec zhodne uviedli, že iný majetok väčšej hodnoty nemali. Matka dosahovala priemerný mesačný príjem z výkonu zamestnania bankový špecialista v sume 1.470 eur v čistom, otec dosahoval priemerný mesačný príjem zo zamestnania produktový manažér v sume 1.511 eur v čistom. Otec z podnikania podľa vlastného tvrdenia nedosahoval príjem.
24. V čase rozhodovania súdu v tomto konaní je maloletá A. študentkou strednej zdravotníckej školy s ukončeným prvým ročníkom. Matka tvrdila zvýšené výdavky na mal. A. v súvislosti s nástupom na strednú školu, a to nepravidelné jednorazové výdavky spojené s potrebou zakúpenia pracovných pomôcok – obuv do laboratória 30 eur, doplatky za učebnice 70 eur, akcie organizované školou 25 eur, ako aj výdavok na lyžiarsky výcvik v celkovej výške (doplatok za lyžiarsky výcvik, oblečenie, skipass) spolu s vreckovým 278 eur. Okrem toho pravidelné mesačné výdavky týkajúce sa maloeltej matka ustálila a súd ich v zásade nemal sporované, nakoľko zodpovedajú obvyklým výdavkom iných rovesníkov maloletého dieťaťa, a tie sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti nasledovne: strava 200 eur, podiel na bývaní 93 eur + internet, spolu 115 eur, oblečenie a obuv min. 70 eur, matkou tvrdených 100 eur, hygiena a drogéria cca 50 eur, vreckové min. 30 eur, fitnes cca 45 eur, cestovné, mhd 10 eur, obedy na pojednávaní špecifikované ako 2,50 eur x v priemere 20 dní v mesiaci = 50 eur. K obvyklým výdavkom maloletej patrí tiež každý druhý mesiac kaderníčka, pomerne 12,50 eur mesačne, a melír dvakrát ročne, v pomere na mesiac cca 8eur. Celkovo tak obvyklé výdavky maloletej sú v sume min. 605,50 eur mesačne. V uvedenom nie sú pritom zahrnuté nepravidelné výdavky ako bol vo februári 2025 lyžiarsky výcvik (278 eur) či zabezpečenie školských potrieb a pomôcok v septembri 2024, ktoré možno očakávať aj v septembri 2025 v sume spolu cca 175 eur (ISIC, obuv, doplatky, školské potreby, školské akcie počas roka).
25. Z lustrácie matky a otca mal súd preukázané, že z ich rozvedeného manželstva pochádza okrem maloletej A. aj plnoleté dieťa, A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je podľa zhodných tvrdení oboch rodičov schopný sám sa živiť od 15.02.2025. Obaja rodičia zhodli vypovedali, že ich vyživovacia povinnosť k nemu preto zanikla, zatiaľ čo v čase rozvodu manželstva bol syn odkázaný na výživu od oboch rodičov. Matka uviedla, že dohoda bola taká, že otec bude prispievať aj na Lukáša výživným v sume 200 eur mesačne. Uvedené otec nehradil, platil synovi obedy v sume 50 eur mesačne a dával mu vreckové 50 eur mesačne. Naviac otec platil náklady s bývaním. Matka v danej veci sporovala, že otec poberal na A. daňový bonus a prídavok na dieťa, ktoré súd ustálil v súlade s vtedy platnou legislatívou ako peňažné zvýhodnenie u otca 50 eur daňový bonus a 60 eur ako prídavok na dieťa. Z uvedeného mal tak súd za nesporné, že došlo k zániku vyživovacej povinnosti na strane oboch rodičov a to k A. B..
26. K osobným pomerom rodičov bolo v konaní ustálené, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov v dôsledku uzavretia manželstva povinného otca s C. H. B. dňa 15.05.2025. Manželka povinného je zárobkovo činná a za rok 2024 dosahovala príjem v priemere 1.873 eur mesačne, aktuálne vo výške cca 1.995 eur mesačne. Nakoniec mal súd preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov, nepochybne aj v dôsledku inflácie, v zárobkových pomerov rodičov, keď príjem otca vzrástol z pôvodných cca 1.511 eur na 1.742 eur mesačne. Tiež vzrástol príjem matky, ktorá ale nie je povinným rodičom, keďže maloletá je zverená do jej osobnej starostlivosti, avšak nepochybne priaznivo ovplyvňuje životnú
úroveň alias štandard maloletého dieťaťa, keď priemerný príjem matky zo zamestnania vzrástol zo sumy 1.470 eur mesačne na sumu 2.377 eur mesačne.
27. Z takto zistených pomerov účastníkov mal súd za nepochybné, že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, čo je prirodzené a zrejmé, že náklady na stravu či ošatenie budú vekom dieťaťa rásť. Od posledného rozhodnutia súdu tak došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého dieťaťa. Rovnako tak došlo k podstatnej zmene pomerov u povinného otca, ktorý je ženatý a na úhrade svojich výdavkoch napr. na bývanie či stravu sa podieľa bezpodielovo spolu s manželkou. Jeho príjem síce v porovnaní s rozhodovaním súdu v konaní sp. zn. 13P/39/2022 vzrástol len o cca 15 %, ale zanikla mu vyživovacia povinnosť k synovi a tiež bolo nepochybným z vykonanej lustrácie, že manželka povinného otca dosahuje príjem zo zamestnania, ktorý je nepatrne vyšší ako príjem samotného otca. Nová vyživovacia povinnosť, ktorá by mala prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti k maloletej A., rodičom nepribudla, okrem vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov na strane povinného otca, ktorú priaznivejšie ovplyvňuje manželka povinného.
28. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorým je v tomto konaní otec, s prihliadnutím na aktuálne osobné a zárobkové pomery matky, dospel súd k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného otca, a k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho matky. Nesporným je tiež nárast cien služieb a tovarov s výraznou infláciou v rokoch 2022 a 2023. Pri zohľadnení týchto okolností a metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri určovaní výživného, rozhodol súd o zvýšení povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa od podania návrhu matkou zo sumy 200 eur mesačne na sumu 370 eur mesačne, keď mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa touto sumou na výžive maloletej A.. Uvedené výživné mechanicky nezodpovedá prepočtu v zmysle metodiky ministerstva (odporúčaných 24 % z čistého príjmu povinného), pretože súd zohľadnil podiel otca na trávení spoločného času s maloletou počas leta ako bolo nesporované stanovanie cez víkend, účasť na hudobnom festivale, či výdavky spojené s dovolenkou v sume 1.200 eur na osobu maloletej (v roku 2024 plavba loďou Stredozemné more, v máji 2025 plavba loďou grécke ostrovy).
29. Súd mal za to, že na odôvodnených bežných výdavkoch maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja jeho rodičia, pričom len základné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa predstavujú nesporne sumu 605 eur mesačne. Zaplatením nadštandardnej dovolenky zo strany otca sa maloletej neuhradí nevyhnutný výdavok na stravu, ošatenie či bývanie. Súd tiež zohľadnil to, že melír nie je nevyhnutný výdavok u dieťaťa a zodpovedá tomu, že matka skutočne využíva svoje schopnosti na dosahovanie príjmu a tak priaznivo ovplyvňuje životnú úroveň dieťaťa. Zvýšené výživné u povinného otca na sumu 370 eur mesačne od 24.03.2025 tak predstavuje v pomere k čistému príjmu povinného otca (1.742 eur za prvých šesť mesiacov roku 2025) 21 % zaťaženie.
30. Pri takto zvýšenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok na zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu (24.03.2025) do rozhodnutia súdu (15.08.2025) vypočítaný ako súčet nedoplatkov (za marec 2025 pomerná časť v sume 43,87 eur, a za mesiace apríl 2025 až august 2025 – 5 mesiacov x 170 eur = 850 eur) celkovo v sume 893,87 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v pravidelných 18 mesačných splátkach po 49,70 eur tak, aby k úhrade nedoplatku došlo do roka od doručenia rozsudku. Rozsudky týkajúce sa výživného sú vykonateľné doručením. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 13P/39/2022 zo dňa 17.10.2022 v dotknutej časti určeného výživného.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania a preto si každý z účastníkov znáša trovy konania sám; účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie (matka, procesný opatrovník).
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava (otec).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.