Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-35-2025.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Subarea
7S/35/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PD BA 03 s. r. o., so sídlom Lozorno 927, 900 55 Lozorno, IČO: 44 498 012, zastúpený: Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 489 750, proti žalovanému: Okresný úrad Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-MA-OSZP-2025/000263 zo dňa 24.01.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.03.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 27.03.2025 domáha preskúmania zákonnosti opatrenia (záverečného stanoviska) žalovaného č. OU-MA-OSZP-2025/000263 zo dňa 24.01.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“ alebo „záverečné stanovisko“), ktorým žalovaný podľa § 14 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) vydal záverečné stanovisko k strategickému dokumentu „Územný plán obce Lozorno – Zmeny a doplnky č. 6“ (ďalej len „strategický dokument“) obstarávateľa obce Lozorno s výsledkom procesu posudzovania, ktorým strategický dokument odporúča schváliť. Žalovaný v záverečnom stanovisku špecifikuje aj odporúčaný variant strategického dokumentu a odporúča prepracovanie, dopravovanie a úpravu návrhu strategického dokumentu, pričom formuluje viacero opatrení, ktoré je potrebné do návrhu začleniť. Žalobca sa domáha zrušenia záverečného stanoviska, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca v žalobe zároveň žiada, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca odôvodňuje tento návrh právnymi následkami napadnutého záverečného stanoviska, ktorými by bolo schválenie strategického dokumentu a jeho prijatie formou všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“), v dôsledku čoho by hrozila závažná ujma na životnom prostredí. Uvedená hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí ako nenapraviteľný závažný následok spočíva v tom, že prijatie strategického dokumentu, môže viesť k nevratným negatívnym dôsledkom na chránené územia a krajinné oblasti, keďže napádané záverečné stanovisko je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, pričom nezohľadňuje nesúhlasné stanoviská dotknutých orgánov, vrátane stanovísk dotknutých orgánov ochrany prírody, ktoré upozorňujú na nedostatočné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Navrhované zmeny v Územnom pláne obce A. zasahujú do oblastí s druhým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), ako aj do oblastí patriacich do sústavy Natura 2000. Konkrétne nedostatky v Správe o hodnotení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie
zahŕňajú: (a) absenciu podrobnejšieho vyhodnotenia vplyvov na biotopy a druhy európskeho významu, (b) inkonsistentné kvantitatívne hodnotenie vplyvov, kde v textovej časti nebol identifikovaný žiaden vplyv, ale v tabuľkovej časti bol hodnotený ako +3. Nezohľadnenie vplyvov na životné prostredie v dôsledku schválenia strategického dokumentu môže viesť k nenapraviteľným ekologickým následkom, vrátane ohrozenia biodiverzity v CHKO Malé Karpaty a Natura 2000, zhoršenia kvality ovzdušia a zvýšenia hlukovej záťaže vplyvom nárastov dopravnej intenzity, keďže Národná diaľničná spoločnosť a Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky vyjadrili nesúhlas so zvýšenou záťažou v danej oblasti.
3. Uvedené dôsledky majú byť podľa žalobcu v hrubom rozpore so základnými princípmi environmentálneho práva normatívne vyjadrenými zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), a to prevenčným princípom (§ 11, § 13 a 17 ods. 1 zákona o ŽP), ako aj princípom predbežnej opatrnosti (§ 13 zákona o ŽP). Priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavne garantovaného práva na priaznivé životné prostredie a zachovanie environmentálnych hodnôt v súlade s prevenčným princípom ochrany. Žalobca na podklade vyššie uvedeného uvádza, že následkom nepriznania odkladného účinku správnej žalobe by došlo k ťažko nenapraviteľnej závažnej ujme na životnom prostredí, ktorého ochrana je nepriamym účelom sledovaným touto správnou žalobou.
4. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, je v súlade s verejným záujmom na ochrane životného prostredia a rešpektovaní zákonných procesov pri posudzovaní vplyvov.
5. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril podaním, v rámci ktorého sa vyjadril aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom s priznaním odkladného účinku nesúhlasí. Posudzovanie vplyvov strategického dokumentu podľa neho nenahrádza posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti uvedenej v tretej časti zákona. Ak žalobcovi hrozí napr. finančná ujma z dôvodu, že obec A. zahrnula lokalitu „Kasárne“ do strategického dokumentu, túto skutočnosť nemôže ovplyvniť žalovaný z pozície príslušného orgánu na posúdenie vplyvov predloženého strategického dokumentu.
II.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 14 ods. 2 zákona o EIA, v záverečnom stanovisku z posúdenia strategického dokumentu príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jeho prijatie, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jeho sledovania a vyhodnocovania podľa § 16.
11. Podľa § 15 ods. 1 zákona o EIA, ak ide o prípravu a schvaľovanie strategického dokumentu, musí sa prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.
12. Podľa § 15 ods. 3 zákona o EIA, strategický dokument, ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, môže schvaľujúci orgán schváliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu takého územia z hľadiska cieľov jeho ochrany, ak odsek 4 neustanovuje inak.
13. Podľa § 15 ods. 6 zákona o EIA, ak schvaľujúci orgán schváli strategický dokument v inom znení, aké bolo predložené, v spolupráci s obstarávateľom vypracuje informácie podľa odseku 5.
III.
14. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada.
15. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol a zároveň aj osvedčil ním tvrdené dôvody na priznanie odkladného účinku, ktoré sú vymedzené v § 185 SSP. Zároveň ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé privodiť mu závažnú ujmu alebo iný zákonom pomenovaný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
16. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
17. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného s prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP, v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca uviedol ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu, že právnymi následkami záverečného stanoviska by bolo schválenie strategického dokumentu v dôsledku čoho by hrozila závažná ujma na životnom prostredí, ktorá spočíva v tom, že prijatie strategického dokumentu „môže viesť k nevratným negatívnym dôsledkom na chránené územia a krajinné oblasti“. Zmeny v Územnom pláne obce A. zasahujú do oblastí s druhým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj do oblastí patriacich do sústavy Natura 2000. Nezohľadnenie vplyvov na životné prostredie „môže viesť k nenapraviteľným ekologickým následkom, vrátane ohrozenia biodiverzity v CHKO Malé Karpaty a Natura 2000, zhoršeniu kvality ovzdušia a zvýšenia hlukovej záťaže vplyvov nárastov dopravnej intenzity“. Žalobca odkazuje na nesúhlasné stanovisko Národnej diaľničnej spoločnosti a Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
18. Správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca bližšie nekonkretizoval, aká konkrétna závažná ujma na životnom prostredí hrozí v dôsledku záverečného stanoviska. Čo je však podstatnejšie, sám žalobca priamo uvádza, že právnym následkom záverečného stanoviska môže byť len schválenie strategického dokumentu – „Územného plánu obce Lozorno – Zmeny a doplnky č. 6“ schvaľujúcim orgánom. V tomto prípade obecným zastupiteľstvom obce Lozorno vo forme VZN. Ako už súd vyššie uviedol spolu s odkazom na rozhodovaciu prax
kasačného súdu, hrozba závažnej ujmy, vrátane tvrdenej závažnej ujmy na životnom prostredí, musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť negatívneho následku. Vo vzťahu k záverečnému stanovisku podľa § 14 zákona o EIA s odkazom na § 15 ods. 1, 3 a 6 zákona o EIA nie je možné skonštatovať splnenie podmienky vyplývajúcej z úpravy § 185 písm. a) SSP spočívajúcej v tom, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého opatrenia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, či závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Okamžitý výkon, ako i akékoľvek iné právne dôsledky právoplatného záverečného stanoviska sú predstavované vznikom záväzného odborného podkladu pre schválenie návrhu príslušného posudzovaného strategického dokumentu. Záverečné stanovisko, ktoré odporúča schváliť strategický dokument, predstavuje predpoklad pre schválenie príslušného návrhu po zapracovaní opatrení, ktoré sú obsahom záverečného stanoviska. Záverečné stanovisko žalovaného v tomto prípade odporúča prepracovanie, dopravovanie a úpravu návrhu strategického dokumentu. Jeho okamžitý výkon, ako aj akékoľvek iné právne dôsledky, preto nepredstavujú skutočnosť, ktorá by zakladala záver o existencii hrozby ujmy podľa § 185 písm. a) SSP. Takúto ujmu by mohlo hypoteticky predstavovať až samotné prijatie strategického dokumentu formou VZN.
19. Vyššie uvedené závery boli potvrdené napr. aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 71/2021 zo dňa 29.01.2021, ktorým bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/48/2020 zo dňa 29.09.2020, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka správneho konania proti Okresnému úradu Žilina vo veci prijatého záverečného stanoviska ako výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 37 zákona o EIA. Jedným z dôvodov na zamietnutie daného návrhu (okrem vylúčenia rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku v konaní o žalobe opomenutého účastníka správneho konania) bola skutočnosť, že záverečné stanovisko podľa zákona o EIA nespĺňa podmienky pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP, s čím sa Ústavný súd stotožnil. Správny súd zároveň dopĺňa, že v posudzovanom prípade záverečné stanovisko k návrhu strategického dokumentu podľa § 14 zákona o EIA nemá takú mieru záväznosti, ako je to v prípade záverečného stanoviska ako výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 1 zákona o EIA. Schvaľujúci orgán sa preto môže od záverečného stanoviska odchýliť, pričom finálna podoba strategického dokumentu, ktorá by hypoteticky mohla založiť negatívne dôsledky pre životné prostredie, nemusí byť vôbec známa na podklade samotného záverečného stanoviska.
20. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).