Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Sas/9/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., E. F., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom Sibírska 1608/4, 831 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 11 806 893 proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.08.2024, vo veci rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.09.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 16.09.2024 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) a žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa 218 ods. 2 o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 12.02.2024 podľa , zákona o sociálnom poistení, rovnako taktiež podľa , , a o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“).

Administratívne konanie

3. Žalobca svojou žiadosťou zo dňa 12.02.2024 požiadal o starobný dôchodok odo dňa 01.02.2024, v žiadosti oznámil skutočnosti potrebné k určeniu výšky a posúdenia nároku na dôchodok, ako i uviedol obdobia dôchodkového poistenia.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 03.05.2024 žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol podľa § 65 a § 274 zákona o sociálnom poistení rovnako s poukazom na § 14, § 21 ods. 1, § 132, § 100 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. V rozhodnutí uviedol, že podľa zistení prvostupňového správneho orgánu žalobca odpracoval v I. kategórii funkcií celkovo 3 roky a 156 dní, a v I. pracovnej kategórii získal celkovo 14 rokov a 127 dní. Pričom podľa § 21 ods. 1 žalobca potreboval získať najmenej

20 rokov zamestnania v I. kategórii, čím nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení.

5. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 20.06.2024, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasi, považoval ho za nezákonné a nesprávne. Žalobca poukázal, že prvostupňový správny orgán nezapočítal do obdobia dôchodkového poistenia dobu štúdia v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej škole tankovej a automobilovej v Nitre (ďalej aj „VSOS TA Nitra“) vo zvýhodnenej kategórií. V podanom odvolaní opísal spôsob výučby a prístupu k žiakom v 1. a 2. ročníku na vojenských školách, poukázal na to, že počas štúdia dochádzalo k porušovaniu ľudských práv. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán si nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že počas štúdia vykonával žiak vojenskú službu ako regulárny vojak. Žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie, požadoval započítať obdobia štúdia v 1. a 2. ročníku do prvej kategórii funkcií. K podanému odvolaniu priložil aj fotokópie viacerých listín.

6. Žalovaný žalovaným rozhodnutím zo dňa 21.08.2024 preskúmal prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí poukázal na podmienky nároku na starobný dôchodok s poukazom na zákon o sociálnom poistení, ktorými sú potrebná doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku. Rovnako odkázal na zákon o sociálnom zabezpečení, kedy nároky vyplývajúce zo zaradení zamestnania do I. a II. kategórie zostávajú zachované aj pre účely súčasného zákona o sociálnom poistení. Žalovaný posúdil aj splnenie nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Žalovaný uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 13.09.2023 vykonával žalobca v I. kategórii funkcií náhradnú vojenskú službu od 15.02.1984 do 14.07.1984 a vojenskú službu v služobnom pomere vojaka od 15.07.1984 do 22.09.1987, čím získal v prvej kategórii funkcií 1 251 dní t.j. 3 roky a 156 dní, v prvej kategórii získal 10 rokov a 336 dní, spolu v I. kategórii získal celkovo 14 rokov a 127 dní, čím nesplnil podmienku získania najmenej 20 rokov, ktorá by ho oprávňovala na zníženie dôchodkového veku. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/108/2016, kedy štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky na vojenských školách sa vykazovalo ako doba štúdia so zaradením do III. pracovnej kategórie, pričom žiaci vojenských škôl vykonávali základnú vojenskú službu až v treťom a štvrtom ročníku, preto nemohol prvostupňový správny orgán uvedenú dobu posúdiť do I. kategórie funkcií. Žalovaný vychádzal z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2024, ako i z podkladov Vojenského ústredného archívu Olomouc a Vojenského archívu v Trnave kde bol v období od 01.09.1980 do 14.02.1984 žalobca zaradený v III. pracovnej kategórii.

Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 13.09.2024, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 16.09.2024 a to z dôvodu nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti, nedostatočného zdôvodnenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že splnil podmienku kladenú v § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a tomu nepodporuje ani skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu. Žalobca bol presvedčený, že dovŕšením veku 58 rokov dňa 01.02.2014 splnil predpoklady potrebné na priznanie nároku na starobný dôchodok v nižšom veku podľa ustanovenia § 129 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom zdôraznil, že nárok na skorší odchod do dôchodku podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečením je získanie určitého počtu rokov služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Rovnako žalobca napádal v podanej žalobe nedostatočné zdôvodnenie, t.j. že mu nedáva odpoveď, prečo mu nebol priznaný nárok na starobný dôchodok a správne zaradenie obdobia práce v príslušných pracovných kategóriách. Nosnou námietku žalobcu bolo nesprávne započítanie a zaradenie do pracovnej kategórie funkcií. Podľa jeho názoru k 01.02.2024 vo veku 58 rokov odpracoval 25 rokov, pričom v I. kategórii funkcií odpracoval (odslúžil) celkovo 2578 dní – 7 rokov a 23 dní (Obdobie štúdia na VSOS TA Nitra od 01.09.1980 do 14.02.1984, obdobie náhradnej vojenskej služby od 15.02.1984 do 14.07.1984, obdobie služby vojaka z povolania od 15.07.1984 do 22.09.1987), ďalej obdobie civilného zamestnania v I. pracovnej kategórii od 01.02.1989 do 31.12.1999 (10 rokov a 336 dní), obdobie civilného zamestnania v II. pracovnej kategórii od 26.05.1988 do 31.01.1989 (237 dní) ako i nesprávne zaradená práca počas výkonu trestu v panelárni od 20.07.1987 do 31.12.1987 z dôvodu nezákonne skartovaných záznamov v UVV a UVTOS v Prešove. Vo vzťahu k tejto nosnej námietke nezapočítania a nezaradenia obdobia štúdia na VSOS TA Nitra od 01.09.1980 do 14.02.1984 do I.

kategórii funkcií, platná právna úprava jasne stanovila, že príprava na budúce povolanie profesionálneho vojaka mala byť pre účely dôchodkového poistenia zaradená do príslušnej kategórie funkcií. Na podporu svojich tvrdení uviedol rozsiahle zdôvodnenie, opis režimu vo vojenských stredných školách (vrátane výzbroje a výstroja, ktorou žiaci disponovali), kde podľa žalobcu panovala striktná klauzúra a zatajovaná vojenská drezúra. Už od nástupu boli mladiství žiaci povinne zaradení do vojenských regulárnych štruktúr ČSĽA, pravidelne nastupovali do dozorných služieb, držali tiež stálu bojovú pohotovosť, bola tvrdo nanucovaná služba ( popri štúdiu ), žiaci ju museli strpieť a vykonávať, inak boli nemilosrdne trestaní, boli disciplinárne donucovaní k jej výkonu podľa tých istých vojenských právnych predpisov, ako u vojakov z povolania, alebo u vojakov základnej služby. Žalobca poukázal, že dochádzalo k porušovaniu (dĺžka pracovného času, zákaz práce nadčas, práce v noci a tiež zákaz určitých druhov práce mladistvým), porušovaniu ľudských práv ako i viacerých medzinárodných dohôd zabezpečujúcich ochranu práv detí a mládeže. Podľa presvedčenia žalobeto preferovaná I. a II. kategória funkcií v armáde musela hodnotiť rovnako a to už odo dňa jeho nástupu do VSOS TA Nitra, pretože jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala bezprostredný negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav pôvodného žalobcu, jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby, čo sú faktory, pre ktoré bola vojenská služba oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. V správnej žalobe sa žalobca venoval aj problematike rozkazov veliteľov, ktoré regulovali vojenskú službu a štúdium na vojenských školách a v tejto súvislosti aj trestným následkom ich neuposlúchnutia a tiež pôsobnosti na žiakov vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií. Skutočnosť, že žiaci vojenských stredných škôl boli plnohodnotnými vojakmi žalobca odvíja aj od toho, že umožňoval určité vojenské trestné činy vybaviť aj disciplinárne, pričom žiaci vojenských stredných škôl ako mladiství mali veľa disciplinárnych konaní. Obdobie na VSOS TA Nitra sa vo vojenskej knižke, kde je toto chronologicky zaznamenané ako vojenská činná služba a preto je podľa neho túto službu potrebné považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, teda príprava na budúci výkon profesionálnej služby vojaka v ozbrojených silách a je potrebné posudzovať ako výkon zamestnanca v I. kategórii, nie za výkon obyčajného civilného zamestnania v III, pracovnej kategórii. Osobitne zdôraznil, že na žalobcu sa vzťahovali aj vojenské poriadky a predpisy, smernice a rozkazy sa povinne vzťahovali aj na všetkých vojakov z povolania, vojakov základnej služby a žiakov vojenských stredných škôl ako napr. jednotné vojenské poriadky Zákl. 1-1, Zákl. R-l. Zákl. 1-2. Zákl. 1-3. Zákl. 1-4 ( t. i. Disciplinárny poriadok ozbrojených síl ČSSR ), ako aj všetky ostatné Základné vojenské poriadky - bez výnimky. Svoje tvrdenia aj preukazoval rozsiahlymi listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, ktoré sa týkali žalobcu, resp. ako príklad uviedol aj doklady iných osôb (napr. právneho zástupcu žalobcu), ktoré mali preukazovať ťažké pomery žiakov pri štúdiu na stredných vojenských školách. Podľa presvedčenia žalobcu, prvostupňový správny orgán a žalovaný nesprávne a protiprávne vyhodnotili celkovú dobu jeho zamestnania, ako aj doby vojenskej činnej služby v I. kategórií funkcií.

8. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2024, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 12.11.2024. Žalovaný mal za to, že žaloba je nedôvodná, postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného bol správny a rozhodnutie bolo zákonné. K námietkam žalobcu sa vyjadril tak, že jednak odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/108/2016 zo dňa 30.05.2018, kedy štúdium na strednej vojenskej škole sa vykazovalo ako doba štúdia so zaradením do III. pracovnej kategórie, pričom žiaci vojenských škôl vykonávali základnú službu až v treťom a štvrtom ročníku, preto nebolo možné štúdium v prvom a druhom ročníku považovať za ostatnú vojenskú službu. Žalovaný poukázal na smernice náčelníka kádrovej správy Ministerstva národnej obrany, z ktorých vyplývalo, že prijatím žiaka na štúdium na vojenskej strednej odbornej škole alebo vojenskej vojenskom gymnáziu a po skončení povinnej školskej dochádzky žiakom, ktorí dovŕšili 17. rok veku vzniká zo zákona branná povinnosť, pričom žiaci vojenskej strednej odbornej školy vykonávali základnú službu počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku a žiaci vojenských gymnázií vykonávali základnú vojenskú službu až od nástupu na vojenskú vysokú školu. Z uvedeného nebolo možné považovať štúdium v prvom a druhom ročníku na vojenských stredných odborných školách, ani štúdium na vojenskom gymnáziu, za ostatnú vojenskú činnosť. Žalovaný poukázal na to, že zaraďovanie do pracovných kategórií funkcií patrí do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe bolo upravené predpismi ministra národnej obrany a ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal taktiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Žalovaný taktiež zaujal stanovisko aj k rozsudkom Najvyššieho správneho súdu ČR a Krajského súdu v Prahe, ktoré však boli vydané po 31.12.1992 a nepovažoval tieto rozhodnutia za rozhodnutia, ktoré by mohli mať právny

vplyv na žalované rozhodnutie. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 11.12.2024, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 11.12.2024. V podanej replike žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na argumentácií obsiahnutej v správnej žalobe. Podľa názoru žalobcu, ak prvostupňový správny orgán konal inak, alebo ak mal neporiadok a chaos vo svojich záznamoch a podkladoch, tak porušoval zákon. Sociálna poisťovňa si však podľa presvedčenia žalobcu neoverila všetky relevantné fakty a nezaobstarala si všetky podklady, a preto rozhodla nezákonne. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nenapĺňa atribút dôvery, hodnovernosti a presvedčivosti. Žalobca tvrdil, že prvostupňový správny orgán pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotil celkovú dobu jeho zamestnania, najmä nezahrnul niektoré doby poistenia do I. kategórie funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a dôchodkovo poškodzuje. Žalobca opätovne podrobne zaoberal problematikou prijatia mladistvého na VSOŠ, predpokladmi a klasifikáciou zdravotnej spôsobilosti mladistvých žiakov VSOŠ, osobnými dokladmi žiakov VSOŠ, režimom a životom mladistvých žiakov VSOŠ a detských vojakov, porovnaním mladistvých žiakov v 1. a 2. ročníku VSOŠ v ČSSR, navrhol žalobe vyhovieť.

10. K podanej replike žalobcu, bol žalovaný výzvou zo dňa 16.12.2024 preukázateľne doručenej žalovanému dňa 16.12.2024 vyzvaný na podanie dupliky, žalovaný svoje právo nevyužil a nepodal dupliku.

11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.08.2025, ktorého sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu ako i žalovaný. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, ako aj na jej dôvodoch. Žalobca zdôraznil, že žiadosť o štúdium na VSOS TA Nitra podával ešte ako mladistvý, pričom túto žiadosť podpisovali za neho rodičia, mal zato, že táto žiadosť mala charakter aj zmluvy, pričom neboli v nej uvedené napr. nútené práce ako i zakázané vysoké vojenské služby. Poukázal na to, že žalobca absolvoval aj komplexnú zdravotnú prehliadku a musel byť zdravotne spôsobilý na to, aby mohol vykonávať vojenskú službu, vypisoval dotazník branca, žalobca bol na základe skúšok k povolávacím rozkazom povolaný na štúdium na vojenskej škole a musel podpísať 10 rokov vojenskej služby. Z uvedeného mal za to, že štúdium na VSOS TA v Nitre od prvého až do tretieho polovice tretieho ročníka žalovaný v počte dní 1 262, a pol roka tretieho ročníka 150 dní, obdobie služby vojaka z povolania celkovo 1 165 dní, teda spolu mal odpracovať 7 rokov a 23 dní v I. kategórii funkcií, taktiež poukázal na to, že odpracoval 10 rokov a 336 dní v I. kategórii ako civilný zamestnanec VSŽ keramika v Košice a 237 dní v II. kategórii VSŽ keramika Košice. Žalobca v období od 30.07.1987 do 31.12.1987 pracoval v betonárke Liptovskom Mikuláši, celkovo 79 dní. Opätovne zdôraznil, že počas štúdia na VSOS TA Nitra sa pripravoval na výkon vojenského povolania, dostal a nosil kompletnú vojenskú výbavu a výstroj, poukázal na to, že dôstojníci československej ľudovej armády vydávali rozkazy, žiaci boli disciplinárne potrestaní, keď ich nerešpektovali poukázal na nariadenie vlády Československej socialistickej republiky číslo 117/1988, podľa ktorého sa do I. kategórie mala zarátavať doba štúdia stredného odborného učilišťa, ak praktické vyučovanie sa uskutočňovalo pravidelne na pracoviskách alebo prevádzkach, kde vykonávali zamestnanie v I. a II. kategórii. Žiaci museli vykonávať činnosti ako vojaci, nepretržite 24 hodín, dochádzalo podľa názoru žalobcu k porušovaniu medzinárodných dohôd týkajúcich sa zákazu zakázanej vojenskej prípravy mladistvých na ostrý výcvik, obmedzovanie osobnej slobody, práce v noci, v stoji bez prestávok, poukázal na to, že práve kvôli porušovaniu ľudských práv boli vojenské stredné odborné školy a vojenské gymnázia zrušené v roku 1991, preto aj z toho dôvodu, že boli porušované práva, toto malo byť zohľadnené a započítané do obdobie výkonu v I. pracovnej kategórii. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, odkázal na svoje vyjadrenia, poukázal na zákon o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení a skutočnosť, že štúdium v prvom a druhom ročníku na vojenských školách nebolo možné považovať za vojenskú službu. Rozhodnutie žalovaného považoval za zákonné a správne, žalobca nepredložil dôkaz o inom zaradení do kategórie, žalovaný mal za to, že podaná správna žaloba je nedôvodná a žiadal, aby ju správny súd zamietol.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa / , ak je žalobcom fyzická osoba.

14. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa /, ods. 2, ods. 3 (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

17. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

18. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

19. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

20. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom zabezpečení (1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

(2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit,

azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

(3) Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorýacujúci a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví, b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami, c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

(4) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

21. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e/ 60 rokov.

22. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

23. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 22. Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

24. Podľa § 175g ods. 1 až 3 zákona o sociálnom zabezpečení (1) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a

II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (3) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

25. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu 23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne ( ) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

25. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dosiahol k dátumu 01.02.2024 vek 58 rokov a v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal najmenej 14 rokov 127 dní (10 rokov a 336 dní v I. pracovnej kategórii funkcií). Sporným bolo neuznanie zo strany prvostupňového správneho orgánu

a žalovaného zaradenie do I. pracovnej kategórie obdobie štúdia na VSOS TA v Nitre od 01.09.1980 do 14.02.1984 ako i obdobie od 20.07.1987 do 31.12.1987 (79 dní). Sporným medzi účastníkmi konania bolo aj to, či žalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení k 58. roku veku, teda k 01.02.2024 ako požiadal vo svojej žiadosti, vznikol nárok na starobný dôchodok.

27. Ťažisková námietka žalobcu sa týkala nezaradenia obdobia štúdia žalobcu na VSOS TA v Nitre od 01.09.1980 do 14.02.1984 do I. pracovnej kategórie. Správny súd vychádzal z viacerých rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 7Ssk/39/2021 zo dňa 31.1.2023 a sp.zn. 7Sk/6/2020 zo dňa 25.11.2020, ktoré sa už zaoberali otázkou zaradenia žiakov stredných vojenských škôl do pracovnej kategórie a vo vzťahu k tejto námietke vychádzal taktiež z potvrdenia Ministerstva obrany SR zo dňa 13.09.2023 a zo dňa 17.07.2024. Správny súd k námietke žalobcu týkajúcich sa nezaradenia prvých dvoch rokov výkonu služby žalobcu vo Vojenskej strednej odbornej škole tankovej a automobilovej v Nitre poukazuje na to, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenských stredných odborných škôl (ďalej aj „VSOS“) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium VSO po skončení povinnej školskej dochádzky vznikla žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť podľa branného zákona, neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Pri štúdiu na VSOS sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOS, t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOS. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov VSOS vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOS vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOS nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Žiaci vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii.“

28. Správny súd ďalej konštatuje, že s prihliadnutím na účel sledovaný zákonmi sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo pre účely dôchodkového zabezpečenia zvýhodniť vojakov z povolania, nezaradenie činnosti žiakov VSOS v predmetnom období do I. kategórie funkcií nemožno kvalifikovať ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl štátu, s následkom ukrátenia vojakov v službe zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon prípravy na budúce povolanie. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon zásadne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, táto doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby sa mu započítavala do I. kategórie funkcií, ak bol ako vojak z povolania po prvý raz ustanovený do služby zaradenej do I. kategórie funkcií (§ 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným Branným zákonom, ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti.

29. Žiaci VSOS vykonávali činnú službu až po zložení prísahy – základnú vojenskú službu a až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z povolania. Ozbrojovanie 14. – 16. ročných žiakov VSOS a náplň ich činnosti, hoci podobnej činnosti vojakov v činnej službe alebo službe vojakov z povolania nemohlo založiť v zmysle uvedených ustanovení Branného zákona a o niektorých služobných pomeroch vojakov, služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I. kategórie funkcií rozhodujúci podľa a 2 o sociálnom zabezpečení, ako aj zákona o sociálnom zabezpečení.

30. Status vojaka definovalo ustanovenie Branného zákona, podľa ktorého vojakmi sa rozumeli osoby, ktoré boli odvedené a mali služobnú povinnosť. Avšak ešte nešlo o vojaka z povolania, čo je status potrebný na priznanie služby zaradenej do I. kategórie funkcií. Skutočnosť, že žalobca sa v súvislosti s nástupom na VSOS podrobil odvodovému konaniu, nezakladá jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby.

31. Činnosť žiakov v prvých a druhých ročníkoch VSOS nemožno subsumovať pod žiadnu z vojenských činných služieb v zmysle ustanovení až g) Branného zákona a rovnako nie je možné konštatovať, že boli u týchto žiakov splnené zákonné podmienky vzniku služobného pomeru vojaka z povolania. Vzhľadom na zákonom stanovený minimálny vek brannej povinnej a dobrovoľnej brannej povinnosti, žiaci VSOS mohli skladať prísahu až v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok života. Žiaci VSOS až po zložení prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú vojenskú službu, pričom až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z povolania a na vznik ich povinnosti vojenskou činnou službou.

32. Žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOS v rámci výchovného procesu vykonávali a nazývali sa službami (napr. dozorná služba a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona, t.j. žiaci 1. a 2. ročníkov VSOS boli vojakmi mimo činnej služby, a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania do I. kategórie funkcií.

33. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán mal sám svojou činnosťou zjednať nápravu, tým, že by prihliadal na podmienky v akých pôvodný žalobca študoval na VSOS TA Nitra, ktoré podmienky mali byť v skutočnosti identické aké boli nastavené aj pre profesionálnych vojakov, správny súd ohľadne odpovede opakovane v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2020 z 25.11.2020, podľa ktorého cit. „Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórií, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Podľa vyhlášky č. doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Uvedené ustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade žalobcu, pretože žalobca v spornom období nevykonával vojenskú činnú službu. (...) Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo záväznej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa uvedeného princípu legality štátnej moci vyplýva, že ... ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona... Právnej istote ... podľa nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a iným ako zákonným postupom (I. ÚS 3/98, III. ÚS 341/07, II. ÚS 426/2012). Zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18 roku veku v I. alebo II. kategórii funkcií, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo konaním v rozpore so spôsobom, ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúru v danej veci možno považovať za ustálenú (viď. napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/99/2017, 9So/214/2016, 9So/175/2016) a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 9So/44/2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „...nie je možné preklenúť ani rozhodovacou činnosťou súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom zabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii preferovaných služieb vojakov z povolania, a kreovať pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na úseku správy ozbrojených síl zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií z činností vojakov mimo činnej služby a mimo služby vojakov z povolania.“ Ako teda vyplýva, že zákonom nastavené kritéria nie je možné preklenúť ani inou výkladovou či aplikačnou praxou správneho orgánu, ale ani sudcovskou tvorbou práva, ktorá je prípustná iba v prípade absentujúcej právnej úpravy, čo ale nie je daný prípad.

34. K námietke nezákonnosti rozhodnutiam správny súd odkazuje aj na záväznú judikatúru Ústavného súdu týkajúcej sa uvedeného princípu legality štátnej moci vyplýva, že „...ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona... Právnej istote ...podľa nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a iným ako zákonným postupom.“ (sp.zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 05.02.1998, sp.zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 11.12.2007, sp.zn. II. ÚS 426/2012 zo dňa 13.02.2013).

35. Na doplnenie a podporu svojho rozhodnutia správny súd cituje aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/91/2024 zo dňa 21.02.2025, bod 35 cit.: „Sťažovateľ v rozsiahlych dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal (i) nezapočítanie doby štúdia v I. a II. ročníku vojenskej strednej odbornej školy a (ii) nedostatočné zistenie skutkového stavu. Správny súd v bod 55 rozhodnutia správne k (i) námietke uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 28. augusta 2019 sa jedná o štúdium na vojenskej škole so zaradením do III. kategórie funkcií; podľa právneho stavu štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa , nakoľko činnosť, ktorú žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej činnosti. Žalobca (D.. D. O.) začal vojenskú službu ako 17- ročný v 3. ročníku, keď dňa 6. októbra 1975 zložil vojenskú prísahu. V súvislosti s námietkou (ii) kasačný súd odkazuje na právny názor vyslovený v bode 33 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 246/2020, kde k obsahovo totožným námietkam ako v danej veci poznamenal, že: „právnym prostriedkom na riešenie uvedených námietok sťažovateľa boli reštitučné zákony, účelom ktorých bolo naprávať (väčšinou iba čiastočne) krivdy, ku ktorým došlo pred rokom 1990. Vzhľadom na charakter námietok uplatňovaných sťažovateľom môže ako príklad poslúžiť o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov“. Sťažovateľ na str.15bod III. kasačnej sťažnosti potvrdil, že zistil, že ústavný súd v obdobnom prípade v konaní sp. zn. II. ÚS 362/2023 uviedol, že sťažovateľ sa vraj mohol úspešne domáhať nápravy spôsobenej krivdami podľa zákona o mimosúdnej rehabilitácii z 21. februára 1991, lenže návrh možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

36. K námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnsoti nebola námietka žalobcu dôvodná. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Tieto požiadavky obe rozhodnutia konajúcich orgánov Sociálnej poisťovne spĺňajú. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým s dostačujúcim a zrozumiteľným odôvodnením uviedol, prečo žalobcovi nepriznal dôchodok od ním požadovaného dátumu, podrobne sa zaoberal aj vysvetlením toho, ako dospel k výške žalobcom priznaného dôchodku. Zároveň odvolací orgán jasne a logicky vysvetlil, čo bolo dôvodom na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté aj úvahu, ktorou boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, resp. cíti krivdu vo vzťahu k zabezpečeniu štátu o vojakov vo výslužbe nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov

37. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na judikatúru súdov v Českej republike (ďalej „ČR“), vrátane Najvyššieho správneho súdu ČR, správny súd konštatuje, že judikatúra súdov ČR nie je pre správny súd záväzná.

38. Správny súd sa k námietke ohľadne nesprávneho zaradenia práce do III. kategórie v období od 20.07.1987 až 31.12.1987, správny súd uvádza, že vychádzal z podkladov z administratívneho spisu, pričom v konaní neboli doložené dôkazy, ktoré by dokazovali tvrdenia žalobcu. Navyše správny súd

uvádza, že i keď čiastočne ide o obdobie, ktoré by bolo možné považovať za sporné, správny súd dopĺňa, že zrušenie iba z tohto dôvodu by predstavoval zo strany súdu prílišný formalizmus, pretože i prípadným zaradením tohto obdobia do I. kategórie funkcií, by nemalo na vznik nároku na starobný dôchodok vplyv.

39. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na sporový proces.

40. Na záver správny súd poznamenáva, že nevzhliadol ani v zmysle. potrebu vykonať dokazovanie v širšom rozsahu ako ho vykonal orgán verejnej správy, nakoľko bol správny súd toho názoru, že správnym orgánom zistený skutkový stav bol postačujúci pre riadne posúdenie veci.

41. Správny súd podľa vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu fyzickej osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

42. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

43. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým podstatným skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Správny súd v napadnutých rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť, keď žalovaný napadnuté rozhodnutie argumentačne zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil citáciou konkrétnych ustanovení príslušného právneho predpisu a ich následným výkladom.

44. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

45. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

46. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

47. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa , pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. ( a 5 ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).