Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Ek/606/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, A. C. D. XXX, XXX XX A. C. D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, F. X, XXX XX G., spoloč. zast. Mgr. Anita Šnírerová, Ušiakova 8, 841 01 Bratislava, proti povinnému: H. H. B., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX G., zast. JUDr. Tomáš Kozovský, advokát, so sídlom Bjornsonova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 410, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Petr Krušina, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 2514/4, 811 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 361EX 122/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.3.2025 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného s prísl., na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 51P/219/2013, zo dňa 25.2.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 3.3.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 24.3.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Petr Krušina, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 2514/4, 811 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 361EX 122/25.

3. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 9.5.2025 súdu na rozhodnutie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 31.3.2025, čo má súd preukázané z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise. Povinný podal dňa 14.4.2025 návrh na zastavenie exekúcie, a teda bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z nasledovných dôvodov: cit.: 1. Porušenie práva na spravodlivý proces ( SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Povinný je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, čo zásadným spôsobom obmedzuje jeho možnosť aktívne sa zúčastňovať konania, zabezpečovať dôkazy, komunikovať s právnym zástupcom a vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú a ovplyvňujú exekučné konanie. 2. Obmedzená možnosť komunikácie s právnym zástupcom. Pobyt vo výkone trestu výrazne sťažuje alebo znemožňuje operatívnu komunikáciu medzi povinným a jeho právnym zástupcom. Nezabezpečenie podmienok na efektívnu obhajobu a právnu pomoc vedie k zásahu do práv na obhajobu a právnu istotu účastníka exekučného konania a procesného postavenia povinného. 3. Možnosť vážneho zásahu do základných práv povinného. Vykonanie exekúcie voči osobe, ktorá nie je objektívne schopná sa brániť a komunikovať so súdom a exekučným úradom, môže viesť k nezvratným zásahom do majetkových práv a k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania. V prípade pokračovania exekúcie hrozí, že rozhodnutie bude prijaté bez toho, aby bola povinnému reálne poskytnutá možnosť sa vyjadriť a hájiť svoje práva v tomto exekučnom konaní. 4. Návrh na prerušenie alebo odklad exekučného

konania. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby exekučný súd konanie prerušil, prípadne odložil výkon exekúcie do doby, kým bude povinnému umožnené riadne vykonávať svoje procesné práva, najmä zabezpečiť si účinnú právnu pomoc. 5. Dobrovoľné plnenie povinnosti pred výkonom trestu. Povinný si pred nástupom do výkonu trestu svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Nešlo o úmyselné vyhýbanie sa plateniu výživného ani o ignorovanie rozhodnutia súdu. Naopak, povinný mal pravidelný príjem a snažil sa zabezpečiť výživu oprávnených osôb podľa svojich možností. 6. Výkon trestu a strata príjmu. V dôsledku výkonu trestu odňatia slobody došlo k strate možnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo má za následok stratu príjmu a tým aj objektívnu neschopnosť plniť vyživovaciu povinnosť v pôvodnom rozsahu. V niektorých ústavoch je síce možnosť pracovať, avšak ide len o obmedzené množstvo miest a zárobok je v porovnaní s civilom zanedbateľný, navyše často nepokrýva ani základné životné potreby samotného povinného. 7. Zásah do sociálnych a ľudských práv. Vzhľadom na to, že povinný sa nachádza v stave sociálnej núdze a nie je schopný zabezpečiť ani svoje základné životné potreby, vykonanie exekúcie v tejto situácii by predstavovalo neprimeraný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti, a zároveň by nijako neprispelo k zlepšeniu situácie oprávneného, keďže zadržaním alebo zrážkou z neexistujúceho príjmu sa výživné fakticky nezaplatí. 8. Zodpovednosť a úmysel plniť vyživovaciu povinnosť. Povinný má záujem plniť si vyživovaciu povinnosť riadne a dobrovoľne. Po výkone trestu sa plánuje opätovne zamestnať a pokračovať v riadnom plnení výživného. Prípadné pokračovanie exekúcie by v tejto chvíli nebolo efektívne a mohlo by mu zabrániť pri snahe o resocializáciu a návrat do spoločnosti. 9. Závažné zdravotné ťažkosti a trvalé obmedzenia. Povinný dlhodobo trpí závažnými zdravotnými ťažkosťami, ktoré zásadne obmedzujú jeho schopnosť vykonávať akúkoľvek pravidelnú zárobkovú činnosť. Ide najmä o: - Diabetes mellitus (cukrovka), vyžadujúavidelnú medikamentóznu liečbu a špecifickú diétu, - Neurologické problémy, ktoré sa prejavujú zhoršenou koordináciou pohybov a slabosťou končatín ako dôsledku trestného činu spáchaného na povinnom, ktorý bol vedený na hlavu a páchateľ bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody na šesť rokov a náhradu ujmy voči povinnému, čo však samozrejme odsúdený vo výkone trestu neplní,

- Obmedzenú mobilitu – povinný sa pohybuje s pomocou paličky, čo znižuje jeho schopnosť byť fyzicky aktívny a samoobslužný. 10. Zdravotný stav a výkon trestu. Zdravotné problémy sa zhoršili aj v súvislosti s výkonom trestu. Povinný má z dôvodu zdravotného stavu aj zníženú schopnosť psychicky a fyzicky reagovať na právne úkony a orientovať sa v právnej situácii. 11. Zdravotný stav ako prekážka plnenia vyživovacej povinnosti. Zdravotné obmedzenia priamo vplývajú na možnosť pracovať a získavať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V kombinácii s výkonom trestu odňatia slobody ide o zásadnú objektívnu prekážku, ktorá spôsobuje dočasnú nemožnosť plnenia vyživovacej povinnosti, nie však jej odmietanie. 12. Žiadosť o individuálne posúdenie okolností. S ohľadom na výnimočné a individuálne okolnosti prípadu – najmä kombináciu výkonu trestu, vážnych zdravotných problémov a sociálnej núdze – navrhuje, aby súd posúdil primeranosť a účelnosť pokračovania exekučného konania vo svetle zásady proporcionality a zákazu neprimeraného zásahu do ľudských práv. 13. Povinný ako obeť trestného činu s právoplatne odsúdeným páchateľom. Povinný je právoplatne uznanou obeťou trestného činu, ktorého páchateľ bol odsúdený na šesťročný trest odňatia slobody a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu spôsobenú povinnému. Táto ujma mala vážny dopad na zdravotný, psychický a najmä ekonomický stav povinného. 14. Nárok na náhradu škody a jeho nevymožiteľnosť. Hoci povinnému bola priznaná náhrada škody, ktorú by mohol použiť práve na plnenie svojich záväzkov vrátane výživného, doteraz nedošlo k plneniu zo strany odsúdeného páchateľa, a to ani napriek existujúcemu právoplatnému rozhodnutiu a ani prostredníctvom exekúcie. Povinný tak ostáva v dvojnásobne znevýhodnenej pozícii – ako obeť trestného činu a súčasne ako osoba, ktorá čelí exekúcii bez reálnych možností, ako svojim záväzkom zadosťučiniť. 15. Hypotetická schopnosť uhrádzať výživné. Pokiaľ by došlo k skutočnému plneniu zo strany odsúdeného páchateľa a bola by mu uhradená priznaná škoda, povinný by bol okamžite schopný uhradiť dlh na výživnom a pokračovať v jeho pravidelnom plnení. Jeho súčasná neschopnosť tak nie je výsledkom vôle alebo úmyslu neplniť, ale dôsledkom nezavinenej ujmy spôsobenej trestnou činnosťou inej osoby. 16. Dlhodobé a zodpovedné plnenie vyživovacej povinnosti. Povinný si dlhodobo a svedomito plnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to riadne, včas a v pomerne vysokej výške. Počas rokov sa nikdy nevyhýbal svojim povinnostiam a zabezpečoval výživu detí v primeranom rozsahu podľa svojich možností a schopností. 17. Náhla zmena životných podmienok a strata schopnosti plniť. K strate schopnosti pravidelne platiť výživné došlo nie vinou povinného, ale ako dôsledok kombinácie viacerých objektívnych faktorov: výkonu trestu, zhoršenia zdravotného stavu a sociálnej núdze. Povinný je momentálne v jednej z najťažších životných situácií, v akej sa človek môže ocitnúť.18. Konanie oprávnených detí v rozpore s dobrými mravmi. Aj napriek tejto situácii došlo zo strany detí povinného k podaniu návrhu na exekúciu. Povinný považuje takýto postup v daných okolnostiach za neprimeraný a necitlivý, keďže nejde o situáciu, kde by zanedbával

svoje povinnosti z ľahostajnosti alebo zámeru. Skutočnosť, že deti sa rozhodli využiť inštitút exekúcie v čase, keď ich otec prežíva vážnu osobnú a zdravotnú krízu, poukazuje na nedostatok základnej úcty a ľudskosti. 19. Zohľadnenie životnej situácie a primeranosti. Súd ako garant spravodlivosti by mal pri rozhodovaní prihliadnuť aj na morálny aspekt veci a dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade a zhodnotiť, či je primerané a ľudsky opodstatnené pokračovať v exekúcii voči človeku, ktorý je chorý, vo výkone trestu, v sociálnej núdzi, a zároveň obeťou trestného činu, s preukázanou históriou riadneho plnenia výživného. S poukazom na uvedené povinný žiada exekúciu zastaviť.

5. Zástupca oprávnených vo svojom vyjadrení uviedol, že na pokračovaní v začatej exekúcii trvá. Je pravdou, že o opätovnom výkone trestu odňatia slobody nemal vedomosť, avšak je toho názoru, že povinnosti voči deťom by nemali byť zanedbané. Výživné bolo stanovené súdom vo výške 600,- Eur a od novembra 2024 neprišlo v žiadnej výške. Nikto oprávnených neupozornil na aktuálny stav, ale pokiaľ je povinný schopný platiť advokátovi za jeho služby, záväzky voči deťom by nemali byť odsunuté. Keďže povinný je výsluhový dôchodca, a poberá dávky výsluhového zabezpečenia, má pravidelný príjem na svoj bankový účet. Pred prvým nástupom do výkonu trestu chodilo výživné v nepravidelných časoch, avšak od novembra 2024 neprišlo vôbec, a keďže nie je vidieť snahu z jeho strany, oprávnený nevidí dôvod na ústupok. Do výkonu trestu odňatia slobody sa opätovne dostal určite nie cudzím zavinením, je to výsledok jeho konania.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. Vo svojom podaní zo dňa 7.5.2025 súdny exekútor uviedol, že dňa 06.05.2025 bolo v konaní vydané upovedomenie o odklade exekúcie.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zastaveniu exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 exekučného

poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

13. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

14. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 51P/219/2013, zo dňa 25.2.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 3.3.2020, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie ako aj samotná exekúcia začali dôvodne.

15. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné. K námietke povinného, že boli porušené práva na spravodlivý proces súd uvádza, že v tejto súvislosti povinný nekonkretizoval, čím, resp. konkrétne akým postupom súdu mali byť konkrétne ktoré práva povinného porušené. Tunajší súd tak ako pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, tak aj opätovne pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by exekúcia nemala byť vedená, resp. pre ktorý by mala byť zastavená. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré doposiaľ nebolo zrušené a rovnako povinný ani nepreukázal, že by exekúcia nemala byť vedená v dôsledku zániku samotnej vymáhanej povinnosti. Rozhodnou skutočnosťou preto zostáva, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd v plnom rozsahu vyhovel a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, kedy exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a tak, ako nebolo zrušené toto rozhodnutie, nedošlo ani k zániku vymáhaného nároku alebo jeho časti. Preto je vedenie tejto exekúcie opodstatnené. K námietke povinného ohľadom obmedzenej možnosti komunikácie s právnym zástupcom povinného, prípadne že povinnému by nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa a hájiť svoje práva súd uvádza, že takáto námietka povinného neobstojí, nakoľko povinný je zastúpený právnym zástupcom. Ten bol splnomocnený na obhajobu a chránenie práv a záujmov osoby v súlade s , ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného právny zástupca povinného podal tento návrh na zastavenie exekúcie, ktorým sa domáha zastavenia exekúcie, a teda riadne uplatnil procesný úkon na obhajobu práv svojho klienta,

16. K námietke povinného, že aktuálne je vo väzbe súd uvádza, že skutočnosť, že povinný sa toho času nachádza vo väzbe, resp. že jeho príjem nie je dostatočný, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko majetkové a sociálne pomery povinného nie sú ich zákonným dôvodom. Prípadná zlá finančná situácia, resp. sociálne postavenie povinného nezakladá sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov patrí do kompetencie súdneho exekútora. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti (podľa ustanovení Exekučného poriadku) zastavená, musí byť preukázané, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného

zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V takomto prípade bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že momentálna finančná situácia povinného nemá vplyv na to, že exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene. Taktiež sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, alebo by bola dôvodom, pre ktorý by daná exekúcia bola neprípustná. Súd má za to, že momentálna nepriaznivá finančná situácia, na ktorú povinný v návrhu poukázal, nemusí predpovedať, že tento stav bude pretrvávať aj v budúcnosti. V danom prípade je vecou povereného súdneho exekútora, aby sa pri výkone exekučnej činnosti oboznámil s majetkovými a finančnými pomermi povinného a vzhľadom na jeho zistenia určil ďalší procesný postup podľa Exekučného poriadku. Ďalej, pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal svoj zlý zdravotný stav súd konštatuje, že uvedené tvrdenia povinného rovnako nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie. Súd zdôrazňuje, že prípadný zlý zdravotný stav sám o sebe nie je okolnosťou, pre ktorú možno exekúciu zastaviť súdom v rozsahu podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku. Z argumentácie povinného preto v uvedenom smere nijakým spôsobom nevyplývajú okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

17. Povinný ďalej uviedol, že povinný je právoplatne uznanou obeťou trestného činu, ktorého páchateľ bol odsúdený na šesťročný trest odňatia slobody a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu spôsobenú povinnému. K uvedenému súd dodáva, že táto skutočnosť nie je predmetom exekučného konania, ktoré sa voči povinnému vedie a nie je možné na ňu v nijakom smere prihliadať, nakoľko ju nie je možné považovať za dôvod, pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť. Povinný sa odvoláva na skutočnosť, že ak by mu bola uhradená priznaná škoda, povinný by bol okamžite schopný uhradiť dlh na výživnom a pokračovať v jeho pravidelnom plnení. Uvedené však nemá vplyv na to, že povinný bol exekučným titulom zaviazaný pravidelne hradiť výživné oprávneným. Rodič je v zmysle zákona Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine) povinný hradiť výživné riadne a včas. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je stanovená zákonom a jej riadne a včasné plnenie je dôležité pre zabezpečenie potrieb dieťaťa. Pokiaľ povinný neplní svoje výživné riadne a včas, dochádza tak k poškodzovaniu záujmov oprávnených osôb a nie je možné vysloviť záver, že povinný plní svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle exekučného titulu.

18. Povinný taktiež poukázal na konanie oprávnených detí v rozpore s dobrými mravmi, že aj napriek tejto situácii došlo zo strany detí povinného k podaniu návrhu na exekúciu. Povinný považuje takýto postup v daných okolnostiach za neprimeraný a necitlivý, keďže nejde o situáciu, kde by zanedbával svoje povinnosti z ľahostajnosti alebo zámeru. Skutočnosť, že deti sa rozhodli využiť inštitút exekúcie v čase, keď ich otec prežíva vážnu osobnú a zdravotnú krízu, poukazuje na nedostatok základnej úcty a ľudskosti. K uvedenému súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ustálenej judikatúry (napr. NS SR sp. zn. 3 Cdo 76/2008), strata zárobku v dôsledku vlastného zavineného konania (napr. spáchania trestnej činnosti) nemôže ísť na ujmu dieťaťa, ktoré má právo na výživu zabezpečené od oboch rodičov. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). V prípade, že povinný nemá v čase väzby príjem, nezbavuje ho to povinnosti hradiť výživné v súlade s exekučným titulom. Ak má povinný za to, že jeho pomery odôvodňujú zníženie výživného, je oprávnený podať návrh na jeho zmenu, avšak do rozhodnutia príslušného súdu zostáva exekučný titul v platnosti a je potrebné ho rešpektovať. Z uvedených dôvodov súd námietkam povinného nepriznal právny význam a exekúciu považuje za dôvodne vedenú, nakoľko oprávnení žiadajú to, čo im bolo priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

19. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

20. Súd v danej veci konštatuje, že exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený a ani inak zmenený, zároveň súd nezistil žiadnu inú skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd tak nemôže oprávneným odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnení si v exekučnom konaní iba

uplatňujú právo priznané im právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré im nebolo splnené dobrovoľne, t. j. realizujú svoje právo, a teda nekonajú v rozpore s právom.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie sú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto návrh na zastavenie exekúcie v zmysle §61l ods.3 Exekučného poriadku zamietol.

22. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.