Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoP-33-2025.pdf
PDF · 113.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/33/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľudovíta Štúra 53, 934 05 Levice, dieťa rodičov matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená: Mgr. Renáta Mészáros, advokátka so sídlom Nám. Hrdinov 7-8, 934 05 Levice, a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25.11.2024, č.k. 6P/42/2024 - 198, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 6P/42/2024–198 zo dňa 25.11.2024 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú z 70 eur na 270 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 08.03.2024 (výrok I.), otcovi uložil povinnosť zaplatiť zaostalé výživné za obdobie od 08.03.2024 do 25.11.2024 vo výške 1.754,80 eur k rukám matky do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6C/83/2010-39 zo dňa 18.01.2011 vo výroku o výživnom (výrok III.), žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), § 217 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“). Z vykonaného dokazovania mal preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného vzhľadom na uplynutie času 13 rokov od posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6C/83/2010-39 zo dňa 18.01.2011). U maloletej konštatoval zmenu pomerov v súvislosti s jej vekom, rastom, školskými a mimoškolskými aktivitami. Uviedol, že zmenu pomerov zistil aj na strane matky, ktorej pribudli dve vyživovacie povinnosti, ktorým zabezpečuje osobnú starostlivosť a momentálne je na rodičovskej dovolenke. Na strane otca konštatoval, že tento je nezamestnaný, ako aj v čase rozvodu rodičov, naposledy bol zamestnaný v spol. H. I., kde dosiahol čistý príjem za celý odpracovaný mesiac vrátane diét vo výške 1.252 eur, ktorý pracovný pomer skončil dohodou k 06.03.2023. Dňa 01.03.2023 si založil spoločnosť C., H. I., ktorej bol jediným spoločníkom do 02.02.2024, od 03.02.2024 sa stala spoločníčkou aj H. J., priateľka otca, ktorá sa dňa 15.05.2024 aj zúčastnila pojednávania v tejto veci ako verejnosť, a na ktorom otec vypovedal, ako plánujú rozšíriť podnikanie, zamestnávajú dvoch ľudí, plánujú kúpu vozidiel na výkon dopravy a pod.. Dňa 14.10.2024 na pojednávaní už právny zástupca otca tvrdil, že otec sa s priateľkou rozišiel a ona ho vylúčila zo spoločnosti. Podľa predložených listín a výpisu z Obchodného registra bol otec spoločníkom a konateľom v spoločnosti do 05.06.2024 a od 06.06.2024 sa stala jedinou spoločníčkou a konateľkou H. J.. Dňa 30.10.2024 otec predložil zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 05.02.2024 a
zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti C., H. I. zo dňa 05.02.2024 (H. J. je spoločníčkou od 03.02.2024, na pojednávaní 15.05.2024 boli ešte spoločníkmi a rozširovali podnikanie) s osvedčením o pravosti podpisov zo dňa 03.06.2024. Z uvedených dátumov a konania otca súd prvej inštancie uzavrel, že ide o absolútne zrejmú účelovosť konania otca v snahe vyhnúť sa zvýšeniu výživného a evidentne zavádzať súd. Navyše ak sa s priateľkou skutočne rozišli, naskytá sa otázka, prečo jej predal obchodný podiel v prosperujúcej spoločnosti, ktorú sám zakladal, len za 2.500 eur. Na základe uvedeného súd prvej inštancie mal za preukázané na strane otca vzdanie sa príjmu bez vážneho dôvodu. Rovnako posúdil aj ukončenie pracovného pomeru otcom dohodou v spol. H. I., (jeho posledný pracovný pomer s príjmom 1.252 eur mesačne). Otcom predkladané lekárske správy o jeho zdravotnom stave z roku 2018, nevyhodnotil ako preukazujúce zníženie možností a schopností otca. Tvrdenia otca o tom, že ho živia rodičia dôchodcovia, súd označil za výhovorky. Zohľadnil, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, s maloletou sa nestretáva, na výživu a potreby maloletej od roku 2011 až doposiaľ prispieva 70 eur mesačne, a túto sumu len raz dobrovoľne zvýšil na pár mesiacov. Príspevok na okuliare a vianočný darček otec poskytol pred podaním návrhu. Matkou tvrdené aj preukázané výdavky na maloletú vyhodnotil ako odôvodnené, zodpovedajúce jej veku a potrebám. Konštatoval, že ceny na stravu, hygienu a oblečenie sú všeobecne známe a nie je potrebné ich preukazovať pokladničnými blokmi. Obaja rodičia bývajú aj s ďalšími plnoletými osobami, s ktorými sa na výdavkoch na bývanie majú podieľať pomerne. Výšku zvýšeného výživného súd prvej inštancie považoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej, rovnako aj možnostiam a schopnostiam otca, vychádzajúc aj z jeho príjmu u posledného zamestnávateľa, berúc do úvahy preukázanie, že otec sa bezdôvodne vzdal zisku a majetku v obchodnej spoločnosti.
3. Zročné výživné za obdobie od 08.03.2024 do 25.11.2024 vo výške 1.754,80, vyčíslil ako rozdiel medzi určeným a zvýšeným výživným (200 € x 8 mesiacov 4-11/2024 a 24 dní v marci 2024 x 6,45 eur denne = 154,80 eur), ktoré otcovi uložil zaplatiť v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP).
4. Proti rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) CSP a § 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávne zistil a vyhodnotil skutočný stav veci. Uviedol, že dobrovoľne uhrádza výživné v sume 100 eur mesačne a prispieva na zvýšené náklady maloletej podľa dohody, o čom priložil aj potvrdenia, úhrada okuliarov 120 eur dňa 27.03.2023, príspevok na vianočný darček 130 eur dňa 14.01.2023, pričom každý zvýšený náklad maloletej hradí v polovici alebo aj celý. Býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov, starobných dôchodcov (otec má dôchodok 550 eur a matka 110 eur mesačne) ktorí hradia jeho náklady. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Jeho pomery sa zmenili odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného, kedy bol vylúčený zo spoločnosti, z dôvodu rozchodu s priateľkou, čo súd považoval za „výhovorku“. Nemá uzatvorený pracovný pomer, vykonáva práce na dohodu a nedosahuje vysoké príjmy. Jeho zdravotný stav (problémy s chrbticou) mu nedovoľuje sa zamestnať, čo preukázal lekárskou správou. To, že nepracuje, súd považoval za jeho „dobrovoľné rozhodnutie“, čo svedčí o riadne nezistenom skutočnom stave, pretože v opačnom prípade by bral do úvahy jeho nepriaznivú zdravotnú situáciu. Tvrdil, že nemá žiadny potenciál pre výkon činnosti, aby mohol platiť určené výživné. Bol názoru, že nie je spravodlivé, aby súd pri určení výživného bral do úvahy jeho predchádzajúci čistý príjem, nakoľko tento vzhľadom na zdravotný stav už nie je schopný dosahovať. K výroku II. napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodnutie R 44/1996, v zmysle ktorého: ak je určovaná vyživovacia povinnosť aj za dobu minulú, nesmie byť opomenuté zistenie, aké čiastky boli rodičom na výživnom už poskytnuté, či rodič neprispieval prípadne na výživu maloletých aj inak, napríklad naturálne. Súd pri stanovení výšky zročného výživného nezohľadnil tieto kritériá, teda ani v tomto rozsahu nezistil skutočný stav. Pokiaľ ide o výrok IV. rozsudku, poukázal na § 55 CMP a vzhľadom na jeho finančnú situáciu, jeho vôľu dohodnúť sa a účelovosť podaného návrhu matky bol názoru, že je spravodlivé priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Finančná čiastka, akou má prespievať na výživu maloletej by mala byť vo výške, aby ju mohol aj reálne plniť, inak môže dôjsť k jeho neprimeranému finančnému zadlžovaniu.
5. Matka vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% podľa § 55 CMP. Poukázala na preukázanú zmenu pomerov za uplynutie obdobia 13 rokov od poslednej úpravy výživného. Nespochybnila, že otec v roku 2023 prispel na okuliare a vianočný darček, čo avšak nespadá do posudzovaného obdobia, pričom otec nepreukázal úhradu zvýšených nákladov maloletej.
V októbri 2023 síce začal platiť výživné v sume 100 eur mesačne, okrem čoho neprispel ničím navyše. Otec naposledy pracoval v spoločnosti H. H. G. I., kde dosahoval čistý príjem vo výške 1.252 eur, pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, k 06.03.2023, t.j. nie zo zdravotných dôvodov. Následne si založil spoločnosť, vymenoval do funkcie spoločníka a konateľa priateľku s ktorou mal úmysel rozšíriť podnikanie, ktorá ho následne vylúčila zo spoločnosti, čo evokuje manipuláciu a účelovosť konania. Otec v konaní predložil zápisnicu o Valnom zhromaždení spoločnosti, ako aj zmluvu o prevode obchodného podielu s dátumom 05.02.2024, pričom pravosť podpisov bola overená dňa 03.06.2024. Nepreukázal svoje tvrdenie o obmedzení výkonu pracovnej činnosť zo zdravotných dôvodov, ani snahu zamestnať sa. Nárok otca na náhradu trov konania považovala za nedôvodný, v rozpore s dobrými mravmi, účelový a šikanózny.
6. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP, § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k nasledujúcim záverom.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
11. Z obsahu spisu v posudzovanej veci (pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 6C/83/2010) vyplýva, že pomery rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva boli upravené rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 6C/83/2010-39 zo dňa 18.01.2011, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá na čas po rozvode bola schválenou rodičovskou dohodu zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu 70 eur mesačne.
12. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky doručeného súdu dňa 08.03.2024, ktorým sa počnúc dňom podania návrhu domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 70 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne a deklarovania zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala podstatnou zmenou pomerov na strane maloletej a to nárastom nákladov na jej odôvodnené potreby, na ktorých sa otec dobrovoľne nepodieľa, ako aj zmenou pomerov na jej strane, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Z ust. § 121 CMP vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.
22. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
23. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
24. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého môže ustáliť existenciu kvalifikovanej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a posúdiť zákonné predpoklady pre rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
26. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, odvolacie námietky otca vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu vyhodnotiť. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž nevyplýva, či pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a s akým výsledkom v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine, vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletej limitovaných, o.i. aj výškou životnej úrovne povinného rodiča, a či tieto dôsledne porovnal (a vyhodnocoval) so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu, ktorý naposledy rozhodoval v otázke vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Uvedené nedostatky bez ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie, posudzujúce návrh matky na zvýšenie výživného, opierajúce sa o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu, v ktorom absentujú podstatné skutkové závery a ich následné právne posúdenie nedostatočné, nezohľadňujúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého rozhodnutia.
27. V záujme naznačenia ďalšieho postupu a v nadväznosti na uplatnené odvolacie dôvody, dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti, že aj keď v posudzovanom prípade je možné s prihliadnutím na odstup 13 rokov od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca oprávnene predpokladať podstatnú zmenu pomerov, odôvodnenú vekom, rozsahom a aj skladbou potrieb maloletej, neznamená to, že pri rozhodovaní môže súd rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity (za takéto nie je možné považovať konštatovanie súdu v prvej vete ods. 20. odôvodnenia, a v ods. 7., v ktorom vymenúva náklady maloletej na školskú jedáleň, zošity a jazdenie na koni). Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne resp. vôbec nezaoberal (uviedol iba ich vyčíslenie v rámci uvedenia obsahu návrhu matky a jej vyjadrenia), nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou o ich opodstatnenosti, bez hodnotenia ich zmeny (nárastu), jeho závery nie sú udržateľné. Súd prvej inštancie bol povinný sa zaoberať a vyporiadať s nákladmi maloletej prezentovanými matkou, ich primeranosťou a dôvodnosťou (ako napr. pri matkou uvádzaných zvýšených nákladoch na stravu a lieky maloletej, ktoré nie je možné ustáliť bez preukázania zdravotného stavu maloletej, náklady na okuliare
neboli vyčíslené vôbec). Nevyhodnocoval náklady maloletej na bývanie, ktoré rovnako je potrebné zohľadniť a premietnuť do celkových oprávnených nákladov maloletej. Dodáva, že pri časti nákladov vynakladaných matkou napr. na školské poplatky, záujmovú činnosť, náklady na bývanie pripadajúce na dieťa, vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, je plne opodstatnené vyžadovať ich preukázanie matkou, pri iných ako je náklad na stravu, oblečenie, obuv, vreckové a pod. je možné vychádzať z nákladov bežne vynakladaných na maloleté dieťa v porovnateľnom veku, avšak je potrebné ustáliť ich odôvodnenú výšku.
28. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane oboch rodičov, súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil majetkové a zárobkové pomery rodičov a ich zmenu porovnaním aktuálneho stavu s obdobím posledného súdneho rozhodnutia o výživnom. Súdu prvej inštancie je treba prisvedčiť pri hodnotení skutkových okolností ktoré preukazujú bezdôvodné vzdanie sa príjmu a majetkového prospechu na strane otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Avšak ak mal v úmysle posudzovať potencionalitu príjmu otca (ktorý sa vzdal podnikania vo vlastnej obchodnej spoločnosti) bolo potrebné vyhodnotiť potencionálne zárobkové možnosti a schopnosti otca komplexne, a to vo vzťahu k jeho veku, vzdelaniu, vykonávanej praxe, druhu pracovného zamerania v minulosti ako aj zdravotnému stavu. Ak otec tvrdí, že pracuje na dohody o vykonaní práce, bol povinný tieto súdu predložiť a vysvetliť zdroj svojho príjmu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako vyhodnotil ním zadovážené dôkazy, lustráciu Sociálnej poisťovne z 13.04.2024 a 14.10.2024, a výpisy z peňažného účtu otca. Pokiaľ súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu otca u posledného zamestnávateľa, nesprávne ustálil čistý priemerný mesačný príjem otca vo výške 1.252 eur, keď do čistého príjmu nie je možné zahrnúť diéty vyplácané zamestnávateľom a slúžiace na pokrytie nákladov zamestnanca spojených s výkonom pridelenej práce. Rovnaká úvaha platí aj k existencii zmeny pomerov na strane matky, vo vzťahu ku ktorej v odôvodnení rozhodnutia plne absentujú podstatné skutkové zistenia týkajúce sa jej majetkových a zárobkových pomerov, jej schopností a možností, výšky životnej úrovne a ich posúdenie v kontexte hmotnoprávneho ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (tzn. v čase posledného rozhodnutia súdu o zvýšení výživného a aj v posudzovanom období, teda od podania návrhu a do momentu rozhodnutia súdu). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zárobkovým pomerom matky nevyplýva ich dôsledné zisťovanie, keď matka v čase začatia konania bola na rodičovskej dovolenke (potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 03.04.2024 potvrdzuje jeho výplatu naposledy za apríl 2024), avšak v čase rozhodovania súd prvej inštancie neskúmal, či je matka na predĺženej rodičovskej dovolenke, zamestnala sa alebo je nezamestnaná a z akých dôvodov, a to s ohľadom na fakt, že maloletý K. nadobudol vek 3 rokov dňa XX.XX.XXXX.Súd prvej inštancie rezignoval na zaoberanie sa majetkovými pomermi oboch rodičov a ich prípadnou zmenou. Z rozhodnutia nevyplýva, ako súd vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné potreby, ich dôvodnosť, z ktorých je možné odvodiť ich životnú úroveň (náklady na bývanie, stravu, splátky hypotéky, pôžičiek iné dôvodné náklady a pod.). Nie je zrejmé, či vzal do úvahy prídavky na maloletú poberané matkou, či a akým spôsobom by táto okolnosť mohla mať vplyv na ustálenie výšky výživného.
29. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil), že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
30. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré odvolací súd poukázal v ods. 26-28 tohto rozhodnutia a po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP) opätovne o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodnúť. Komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a zárobkové pomery oboch rodičov, ich majetkové pomery za celé posudzované obdobie. Vyhodnotí majetkové pomery rodičov a vo vzťahu k posúdeniu okolnosti vzdania sa otca majetkového prospechu zadováži kompletné daňové priznanie obchodnej spol. C., H. I., za rok 2023. Bude posudzovať aj prípadnú ďalšiu zmenu pomerov na strane rodičov, napr. v súvislosti s nástupom matky do pracovného pomeru alebo maloletej na strednú školu v školskom roku 2025/2026. Zhodnotí dôvodnosť a nevyhnutnosť osobných mesačných nákladov rodičov s poukazom
na ich životnú úroveň a ich vplyv na výšku výživného na maloletú. Vyhodnotí a ustáli výšku priemerných mesačných nákladov na maloletú od podania návrhu, a pripadne ich zmenu (stredoškolské štúdium, zdravotný stav a pod.), uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo. Rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri dôslednom porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových, finančných, osobných pomerov na strane oboch rodičov, ako aj ich schopností a možností, a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ich výšky pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu ďalšieho konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania. Pokiaľ bude rozhodovať o zročnom výživnom, zistí výšku skutočne plateného výživného zo strany otca na maloletú od podania návrhu, určí lehotu na plnenie v zmysle § 232 CSP, a vysvetlí, či bolo dôvodné započítať platby otca, poskytnuté otcom v prospech maloletej nad rámec určeného výživného v posudzovanom období. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP).
31. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).