Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/12/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a. s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Oldrich Lejnar, LL. M., s. r. o., Nad traťou 26, 06 01 Kežmarok, IČO: 56 70 695, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 669 464, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 04720/04160/2025-15-1.2 zo dňa 28.01.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 15.04.2025, doručenou správnemu súdu v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 04720/04160/2025-15-1.2 zo dňa 28.01.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Mesta Kežmarok č. SÚ 29921/2888/2024-26/Pk zo dňa 12.08.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), t. j. stavebné povolenie, ktorým bola povolená stavba cit.: „ „Rodinný dom meste A.“, na pozemkoch parc. č. KN C 2336/22, 2336/23, 2336/35, 2336/37, 2351/2, kat. územie A.“ (ďalej len „stavba“ alebo „rodinný dom“) stavebníkovi: B. C. A., bytom D. E. XXXX/XX, A.. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušenie oboch uvedených rozhodnutí a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

2. Následne dňa 27.06.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie, ktorého obsahom bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“), odôvodňujúc ho tým, že výstavba a následná kolaudácia rodinného domu bude mať negatívny vplyv na prevádzku výrobného podniku žalobcu. V dôsledku výstavby a kolaudácie v blízkosti areálu žalobcu dôjde k vzniku chráneného územia, konkrétne cit: „Priestoru pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov a vonkajšiemu priestoru v obytnom a rekreačnom území“, teda dôjde k zmene pomerov v území oproti doterajšiemu stavu. Žalobca ďalej poukázal na to, že správna žaloba nemá zo zákona odkladný účinok, a tak stavebník, napriek podanej správnej žalobe, môže začať stavebné práce a postaviť rodinný dom, v dôsledku čoho vznikne žalobcovi nenapraviteľný následok.

3. K podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril aj žalovaný, ktorý v prvom rade poukázal na podstatu odkladného účinku správnej žaloby ako inštitútu, ktorý sa má aplikovať len vo výnimočných prípadoch, pričom musí spĺňať zákonné náležitosti ako odôvodnenie hrozby následkov definovaných v , ako aj preukázanie tvrdení dôkaznými prostriedkami. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Ku konkrétnym dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalovaný uviedol, že žalobca okrem všeobecne formulovaných tvrdení o negatívnom

vplyve na prevádzku výrobného podniku, neuviedol žiadnu konkretizujúcu argumentáciu definujúcu kvantitatívne alebo kvalitatívne vyčíslenie vplyvov výstavby rodinného domu na práva žalobca. Žalovaný má tak za to, že z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nevyplýva žiadna konkrétna závažná ujma, ku ktorej by výkonom napádaných rozhodnutí by malo dôjsť, preto žalovaný navrhol žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietnuť.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej ( a 2 ).

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to

vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.

13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

14. Podľa žalobcu je hmotnoprávna podmienka hrozby ujmy či nenapraviteľného následku naplnená tým, že výstavbou a následnou kolaudáciu rodinného domu dôjde k vzniku nenapraviteľného následku spočívajúceho vo vzniku chráneného územia, konkrétne uvedeného žalobcom ako cit.: Priestoru pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov a vonkajšiemu priestoru v obytnom a rekreačnom území“.

15. V súvislosti s týmto dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby správny súd poukazuje na o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ustanoví Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška“). Predmetná vyhláška obsahuje o. i. aj žalobcom uvedený opis chráneného územia, t. j. priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, vonkajšiemu priestor v obytnom a rekreačnom území s uvedením prípustných hodnôt hluku z rôznych foriem dopravy (t. j. pozemná a vodná doprava, železničné dráhy, letecká doprava a hluk z iných zdrojov) v jednotlivých fázach dňa (t. j. deň, večer, noc) pre daný chránený priestor, či už ide o vonkajšie alebo vnútorné prostredie, v ktorom sa zdržujú ľudia trvale alebo opakovane a má stanovené hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií.

16. Žalobca síce uviedol, že výstavbou a následnou kolaudáciou rodinného domu môže dôjsť k vzniku chráneného územia, avšak nijakým spôsobom nešpecifikoval, aký (nepriaznivý) následok by to pre neho malo, resp. ako takýto potencionálny následok môže mať dopad na práva žalobcu, teda či to bude spočívať (a ak áno, tak v akej konkrétnej) závažnej ujme (na životnom prostredí), značnej hospodárskej či finančnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Žalobca však poukázal na potencionálnu hrozbu pre stavebníka, ktorému bolo vydané stavebné povolanie v oblasti, kde má byť vystavovaný hluku a prachu z okolia, resp. z prevádzky žalobcu. Tým však nie je naplnená hrozba závažnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku, nakoľko ten v takomto kontexte nehrozí žalobcovi, ale stavebníkovi, a preto nemožno hovoriť o splnení zákonnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. O nesplnení hmotnoprávnej podmienky podľa svedčí aj skutočnosť, že žalobca zároveň neuniesol dôkazné bremeno, keďže tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, svedčiacimi v jeho prospech, a teda preukazovali by vplyv, príp. priamy súvis rozhodnutia žalovaného na zásah do jeho vlastníckych práv s následkom hospodárskej či finančnej škody, hrozby závažnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, v dôsledku čoho tak nie je naplnená ani osobitná náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Správny súd preto považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za všeobecné podanie bez akejkoľvek špecifikácie zásahu na jeho vlastnícke práva, tak ako to predpokladá , a to v súvislosti s realizáciou stavby podľa stavebného povolenia. Žalobcom tvrdená hrozba závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku má tak iba hypotetický charakter, ktoré

v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

19. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.

20. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).