Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-8C/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu INVESTinLAND s r.o., so sídlom Račianska 88B, 83102 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 631 924, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka, IČO: 37508857, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, proti žalovaným: 1/ Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 2/ Slovenská republika v zastúpení Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. apríla 2025, č.k. NM-8C/8/2022-170, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na vec aplikoval ust. , , , , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V odôvodnení uviedol, že žalobdanou žalobou domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielového spoluvlastníctvo v znení petitu: "I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: C., obec: C., okres: D. E. D. F., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom G. H. D. E., katastrálny odbor, a to: parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, parcelné číslo: XXXX, o výmere XXXX m2, druh pôdy: orná pôda, zrušuje. II. Do výlučného vlastníctva žalobikazuje spoluvlastnícky podiel žalovaného v prvom rade o veľkosti 3/4 a spoluvlastnícky podiel žalovaného v druhom rade o veľkosti 3/14 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: C., obec: C., okres: D. E. D. F., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom G. H. D. E., katastrálny odbor, a to: parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, parcelné číslo: XXXX, o výmere XXXX m2, druh pôdy: orná pôda a to tak, že sa stáva jej výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1. III. Žalobca sa zaväzuje zaplatiť: žalovanému v 1. rade sumu: 600,- Eur, žalovanému v 2. rade sumu: 171,43 Eur, ktorá zodpovedá primeranej finančnej náhrade za vyššie uvedené nehnuteľnosti, na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335, a to do

30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%." Žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec: C., okres: D. E. D. F., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. D. E. D. F., katastrálny odbor, parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, parcelné číslo: XXXX, o výmere XXXX m2, druh pôdy: orná pôda, žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/28, a to žalovaný v 1/ v spoluvlastníckom podiele vo výške 3/4, žalovaný v 2/ v spoluvlastníckom podiele vo výške 3/14. Žalovaný v 1/ rade je neznámy spoluvlastník, ktorého podiel k predmetnej nehnuteľnosti spravuje Slovenský pozemkový fond, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj výpis informácii dostupných z Ministerstva vnútra - register obyvateľstva. Žalobca sa listom obrátil na SPF so žiadosťou o predaj predmetných spoluvlastníckych podielov, ktoré sú v správe SPF. Žiadosť odôvodňoval tým, že účelné užívanie predmetného pozemku zo strany SPF nie je možné a to ohľadom na výmeru pozemku, tvar a najmä umiestnenia predmetnej parcely. SPF sa k uvedenej žiadosti do dnešného dňa nevyjadril. Žalobca je jediným zisteným vlastníkom predmetných nehnuteľností, je jediný, kto môže predmetnú nehnuteľnosť účelne využiť. Navrhol, aby súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, a aby zaviazal žalobcu na úhradu primeranej náhrady Slovenskému pozemkovému fondu. Pre účely stanovenia primeranej náhrady navrhol, aby súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2022 zo dňa 28.04.2022 vypracovaného znalcom I. J. E., v zmysle ktorého predstavuje všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti sumu vo výške 800,- Eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade (o veľkosti 3/4 k celku k nehnuteľnosti) je 600,- Eur a hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade (o veľkosti 3/14 k celku k nehnuteľnosti) je 171,43 Eur. Navrhol, aby bol žalobca zaviazaný na úhradu primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 771,43 Eur. Určenie ceny nehnuteľnosti je výhradne odbornou záležitosťou, ktorá si žiada odborné posúdenie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.2.2016 a uznesenie Najvyššieho súdu, sp.zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019.

2. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. NM-8C/8/202-44 zo dňa 09.11.2023 súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: "I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: C., obec: C., okres: D. E. D. F., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom G. H. D. E., katastrálny odbor, a to: - parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, parcelné číslo: XXXX, o výmere XXXX m2, druh pôdy: orná pôda, zrušuje. II. Do výlučného vlastníctva žalobikazuje celá nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území: C., obec: C., okres: D. E. D. F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom G. H. D. E., katastrálny odbor, a to: - parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, parcelné číslo: XXXX, o výmere XXXX m2, druh pôdy: orná pôda a to tak, že sa stáva jej výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1. III. Žalobca sa zaväzuje zaplatiť:

- Žalovanému v 1. rade sumu: 600,00 Eur

- Žalovanému v 2. rade sumu: 171,43 Eur, ktorá zodpovedá primeranej finančnej náhrade za vyššie uvedené nehnuteľnosti, na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%."

3. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Co/10/2024-132 zo dňa 25.06.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal dňa 23.11.2023 návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu v súlade s ust. . V návrhu uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 8.11.2023 previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/28 k celku na nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. C., obec C., okres D. E. D. F., pozemok parcela reg."E" č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na LV č. XXXX vedenom G. H. D. E. D. F., katastrálny odbor, na spoločnosť INVESTinLAND, s.r.o., Račianska 88B, Bratislava- Staré Mesto, 831 02, Slovensko, IČO: 55631924, zápis v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III., oddiel :Sro, vložka č. 132017/ B. Predmetným prevodom prešli práva a povinnosti spojené s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu na spoločnosť INVESTinLAND, s.r.o., preto žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu: K. K., trvale bytom L. M. X, XXX XX D. E. D. F., nar. XX.XX.XXXX, vstúpi do konania spoločnosť INVESTinLAND, s.r.o., Račianska 88B, Bratislava- Staré

Mesto, 831 02, Slovensko, IČO : 55631924, zápis v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III., oddiel :Sro, vložka č. 132017/B. K návrhu predložil aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXX. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 odročil pojednávanie na deň 28.11.2023, za účelom vyhlásenia rozsudku. I napriek skutočnosti, že žalobca predložil návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu dňa 23.11.2023, predmetné podanie bolo založené do spisu až po verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 28.11.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako i citované zákonné ustanovenie, súd prvej inštancie predtým, ako vo veci samej rozhodol, neposúdil predmetný návrh žalobcu, konanie zaťažil procesnou vadou, ktorú nie je možné odstrániť v odvolacom konaní. Nesprávna organizácia súdu nemôže byť na ujmu strane sporu, keď žalobca riadne a včas predložil listinné dôkazy preukazujúce prevod práv a povinností spojených s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na iný subjekt. Túto skutočnosť žalobca ani jeho právny zástupca nezavinili a ani nemohli ovplyvniť. Za situácie, keď súd prvej inštancie v predmetnej veci nepostupoval v súlade s cit. ust. , nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jeho práv, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa napadnutý rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom po rozhodnutí o návrhu žalobcu podľa ust. , viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), vo veci opätovne rozhodne.

4. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. NM-8C/8/202-150 zo dňa 09.11.2024 súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, aby do konania na miesto žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. X, XXX XX D. E. D. F., vstúpil ako žalobca: INVESTinLAND s r.o., so sídlom Račianska 88B, 83102 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 631 924. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2025.

5. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. NM-8C/8/2022-92 zo dňa 14.11.2023 podľa zastavil konanie vo vzťahu k žalovanému 1/. V odôvodnení uviedol, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v konečnom dôsledku označil žalovaného ako: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava 11, IČO: 17 335 345. Z listu vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. C., vyplýva, že ako spoluvlastníci parc. registra "E", parcelné číslo XXXX, o výmere XXXX m2, orná pôda, sú zapísaní - žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/28 a žalovaný v 2/ v spoluvlastníckom podiele vo výške 3/14. Ako ďalší spoluvlastník je uvedený nasledovne: B. A. ((manž. N. N., zomrel XX.XX.XXXX)), dátum narodenia XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele 3/4. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Trenčín 18D/6604/93 súd prvej inštancie zistil, že dedičstvo po neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bolo prejednané Rozhodnutím D 6604/93, D not. 865/93-12 zo dňa 30.12.1993 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.10.1994. Dedičmi po neb. A. B. sú O. P., Q. Q. a R. B.. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný 1/ označený tak, ako ho v žalobe označil žalobca, nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti je spojený nedostatok spôsobilosti procesnej subjektivity. Ide o neodstrániteľnú vadu žaloby. Označenie žalovaného 1/ v znení: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, nie je v predmetnej veci správne, pretože takéto označenia s uvedením Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu je možné iba v prípade uvedenom v , resp. , podľa ktorého fond nakladá s pozemkami uvedenými v a d). V danej veci však o takýto prípad nejde. Pri osobe spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti menom A. B. je známy údaj jeho narodenia, ako aj údaj jeho úmrtia. Po nebohom A. B. prebehlo vyššie uvedené dedičské konanie, z ktorého sú známi i jeho dedičia. V danom prípade tak nejde o neznámeho, resp. nezisteného vlastníka. Súd prvej inštancie poukázal na nevyhnutnosť aktívneho prístupu žalobcu v sporovom konaní, čo v štádiu začatia konania, resp. jeho iniciovania zahŕňa

aj vykonanie primeraných (takých, ktoré možno od strany sporu "spravodlivo" požadovať) šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Rovnako náležite je zdôraznená i otázka samotnej spôsobilosti označených osôb byť stranou súdneho konania. Z predmetného listu vlastníctva vyplýva dátum narodenia, ako aj dátum úmrtia spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti - A. B.. Na pojednávaní bol oboznámený dedičský spis po nebohom A. B.. Už z týchto skutočností malo byť žalobcovi známe, že označenie žalovaného 1/, tak ako ho v predmetnej veci označil, nemôže byť správne, resp. že takto označený spoluvlastník nemá procesnú subjektivitu." Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2023.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 s tým, že zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam ustanovil zákonný mechanizmus nakladania s pozemkami, ktorý vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Pričom v tejto predmetnej veci zistení dedičia po žalovanom 1/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, Q. Q., nar. XX.X.XXXX, R. B., nar. XX.X.XXXX, sú už nebohí, preto by podanie žaloby na dedičov po žalovanom 1/ neprinieslo požadovaný výsledok.

7. Z listu vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. C., vyplýva, že ako spoluvlastníci parc. registra "E", parcelné číslo XXXX, o výmere XXXX m2, orná pôda, sú zapísaní - žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/28 a žalovaný v 2/ v spoluvlastníckom podiele vo výške 3/14. Ako ďalší spoluvlastník je uvedený nasledovne: B. A. ((manž. N. N., zomrel XX.XX.XXXX)), dátum narodenia XX.XX.XXXX, a to v podiele 3/4.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v súčasnosti sú ako spoluvlastníci pozemku - parc. registra "E", parcelné číslo XXXX, o výmere XXXX m2, orná pôda, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. C., zapísaní - žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/28 a žalovaný v 2/ v spoluvlastníckom podiele vo výške 3/14. Ako ďalší spoluvlastník v podiele ? je uvedený nasledovne: B. A. ((manž. N. N., zomrel XX.XX.XXXX)), dátum narodenia XX.XX.XXXX. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva vo veci, musia byť však všetci spoluvlastníci. Právoplatný výrok rozsudku zaväzuje len účastníkov konania. Ide o nútené nerozlučné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ neboli v konaní žalovaní všetci nerozluční spoločníci, teda sa konania nezúčastnili, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v civilnom sporovom konaní musia byť stranami sporu všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli stranami sporu. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v civilnom sporovom konaní musia byť stranami sporu všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli stranami sporu. ( ) (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 50/2004). (...) Absencia niektorých podielových spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti v spore, sama o sebe automaticky zakladá neúspech žalovanej sporovej strany v tomto type konania. (Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/35/2022 zo dňa 27.07.2022). Vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1/ bolo konanie uznesením č.k. NM-8C/8/2022-92 zo dňa 14.11.2023 zastavené podľa . Uvedené uznesenie o zastavení konania nebolo predmetom odvolania, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2023. Je tak zrejmé, že zo strany žalobcu neboli následne označení ako žalovaní všetci ostatní (okrem žalobcu, ktorý sa domáha vyporiadania spoluvlastníctva) spoluvlastníci predmetnej parcely. Stranami sporu tak nie sú všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Žaloba žalobcu s poukazom na uvedené skutočnosti nemôže byť úspešná.

9. Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019, je potrebné uviesť, že v uvedenej veci boli odlišné skutkové okolnosti,

týkajúce sa označenia strán sporu, ktoré nemožno aplikovať v predmetnej veci. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/11/2016, vo vzťahu k tomuto je potrebné opätovne zdôrazniť, že vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1/ bolo konanie zastavené podľa .

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a , 3 a úspešnému žalovanému 2/ priznal plnú náhradu trov prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci // /, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam // / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci // /. Uviedol, že vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1/ bolo konanie uznesením č.k. NM-8C/8/2022-92 zo dňa 14.11.2023 zastavené podľa . Uvedené uznesenie o zastavení konania nebolo predmetom odvolania, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2023. Žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením súdu I. inštancie, na základe ktorého žalobu zamietol a považuje ho za nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom a judikatúrou. Žalobcovi bolo doručené súčasne uznesenie o zastavení konania voči žalovanému 1/ ako i rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. Žalobca podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie , kde ťažiskovou argumentáciou bolo práve dôvodenie, na základe akých skutočností je možné považovať žalovaného 1/ za neznámeho vlastníka. Je dôvodné predpokladať, že ani jedna z osôb, ktoré majú byť dedičmi po nebohom žalovanom 1/, už nežije. Nie sú známi dedičia po deťoch (príbuzných) nebohého a nie je zrejmé, či bolo uskutočnené dedičské konanie po týchto deťoch. Za daných skutkových okolností žalovaný 1/ je neznámy vlastník, zastúpený SPF. Poukázal na judikatúru najvyššieho súdu, ktorá považuje osobu, ktorá nežije, za neznámeho vlastníka. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2019, sp. zn.: 8Cdo/31/2018 dovolací súd uviedol, že súd prvej inštancie bez toho, aby postupom podľa a nasl. OSP účinného do 30. júna 2016 (v súčasnosti a nasl. ) najskôr odstraňoval vady žaloby (jej nesúlad v označení subjektu na strane žalobcu so znením žalobného návrhu), považoval za žalobcu iba samotné „Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo W.“, z dôvodu ktorého potom žalobu (bez ďalšieho) pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol, bol jeho procesný postup nesprávny. Za nesprávny, považoval dovolací súd i postup súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil do konania na stranu žalovaných žalobcom označených tzv. „neznámych (spolu)vlastníkov“ a nerozhodol o návrhu na vstup S. D. do konania na stranu žalovaných, všetkých zastúpených Slovenským pozemkovým fondom s odôvodnením, že išlo o mŕtve osoby. Žalobca podaním z 8. marca 2014 navrhol súdu prvej inštancie, aby do konania povolil na stranu žalovaných vstup S. D., C. N., A. A., C. D. a C. N.. Vo všeobecnosti uviedol, že ide o osoby t. č. mŕtve, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako spoluvlastníci nehnuteľností, za ktoré koná Slovenský pozemkový fond, čo vyplývalo z predloženého listu vlastníctva. Tieto osoby mali byť na LV č. XXX zapísané po ROEP, pričom osobné údaje týchto osôb neboli na príslušnom LV bližšie uvedené. Úmrtie menovaných osôb (s výnimkou H. G.) vo svojom podaní už tvrdil i samotný žalobca. Preto mal súd prvej inštancie, pri zistení tejto neodstrániteľnej prekážky, konanie, voči osobám, ktorýipustenie týkalo, správne zastaviť (a nie návrh zamietnuť). Avšak takto mohol postupovať až potom (vzhľadom k tomu, že si pred rozhodnutím zaobstaral dedičské rozhodnutia po H. G. - č. l. 824, 893,895, po D. N. - č. l. 855, i po H. N. - č. l. 891, z ktorých okruh dedičov po nich vyplýval), čo by žalobcovi najskôr poskytol možnosť, aby okruh týchto účastníkov v súlade s týmito dedičskými rozhodnutiami doplnil, resp. aby ho najskôr vyzval na odstránenie vád podania ( a nasl. OSP) tak, aby tieto osoby žalobca označil ich druhovým pomenovaním ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom. Súdu prvej inštancie nič nebránilo vyžiadať si dedičské rozhodnutia aj po týchto osobách a umožniť žalobcovi doplniť okruh účastníkov podľa údajov z nich vyplývajúcich. Dodal, že spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať

vecne a meritórne rozhodnúť. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, je všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.“ V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.8Cdo/69/2023 zo dňa 14.8.2024 poukázal dovolací súd na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 6 Cdo 11/2016, v ktorom riešil otázku zastúpenia SPF v právnych vzťahoch s neznámym vlastníkom. V uvedenom rozhodnutí bolo konštatované, že udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe, či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I / , teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 2Cdo/75/2020 zo dňa 31.05.2021). Poukázal i na rozhodovaciu prax Krajského súdu Nitra sp.zn. 25Co/94/2022 zo dňa 29.3.2023, Krajského súdu Košice sp.zn. 8Co/74/2024 zo dňa 3.9.2024 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/87/2022 zo dňa 11.5.2023. V predmetnej právnej veci, ktorá sa týka tzv. neznámych vlastníkov, kedy žalobca vychádzajúc z verejného registra – katastra nehnuteľností označil ako účastníka konania osobu, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva ako neznámy vlastník, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond a o ktorej osobe bolo zistené, že je mŕtva a nemá tak procesnú subjektivitu, mal súd prvej inštancie umožniť žalobcovi upraviť okruch účastníkov konania vyššie naznačeným spôsobom, teda že namiesto preukázane mŕtveho podielového spoluvlastníka – neznámeho vlastníka označí ako účastníka konania „neznámeho /nezisteného/ právneho nástupcu tohto vlastníka, zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom. Takýto procesný priestor pre žalobcu musí konajúci súd vytvoriť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa konanie o žalobe žalobcu končí.“ Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že v prípade, ak je na liste vlastníctva daná správa SPF, žalobca nemá akúkoľvek zákonnú povinnosť hľadať a identifikovať právnych nástupcov žalovaných či zisťovať o týchto žalovaných ďalšie identifikačné údaje. Práve inštitút neznámych vlastníkov bol zákonodarcom prijatý práve z dôvodu, aby došlo k náprave „roztrúsených“ vlastníckych vzťahov a možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj v prípade, ak sú spoluvlastníkmi nehnuteľností neznámi spoluvlastníci, ktorých nie je možné spoľahlivo identifikovať, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Inštitút neznámych spoluvlastníkov sa pritom bezpochyby má aplikovať aj na neznámych spoluvlastníkov, u ktorých je dôvodné predpokladať, že vzhľadom na rok narodenia zomreli, prípade u ktorých je zrejmé z príslušného listu vlastníctva, že zomreli. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania voči žalovanej 5/ tak považuje žalobca za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, v rozpore s judikatúrou, čo podľa názoru žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 154/05 za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. Vo svetle vyššie uvedeného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné konštatovať, že súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, nesprávne aplikoval právne normy a nevysporiadal sa so všetkými zákonnými podmienkami nevyhnutnými na posúdenie. Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 18. mája 2010 Vetrenko v. Moldavsko 77 uviedol: „...jednou z požiadaviek článku 6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.” Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný 2/ v písomne podanej replike uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že zo strany žalobcu neboli označení ako žalovaní všetci spoluvlastníci vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktorí vyplynuli z dokazovania v predmetnom súdnom konaní. Stranami sporu neboli všetci podieloví spoluvlastníci a žaloba žalobcu nie je úspešná. Základnou povinnosťou žalobcu je správne určiť okruh žalovaných. V prípade, že počas konania vyjde najavo, že osoba označená za žalovaného nežije a má právnych nástupcov, je žalobca povinný odstrániť nedostatky konania- nedostatky pasívnej vecnej legitimácie a označiť žalovaných právnych nástupcov. S dôvodmi žalobcu ako i argumentáciou v podanom odvolaní sa žalovaný 2/ nestotožňuje. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Žalobca v písomne podanej duplike uviedol, že s vysokou pravdepodobnosťou ani jedna z osôb, ktoré majú byť dedičmi po neb. žalovanom 1/, už nežije. Nie sú známi dedičia po deťoch nebohého a nie je zrejmé, či bolo uskutočnené dedičské konanie po týchto deťoch. Žalovaného 1/ je nevyhnutné považovať za neznámeho vlastníka, zastúpeného SPF. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , na ktorú odvolateľ poukázal v podanom odvolaní vyplýva, že v prípade, ak je na liste vlastníctva daná správa SPF, žalobca nemá akúkoľvek zákonnú povinnosť hľadať a identifikovať právnych zástupcov žalovaných či zisťovať identifikačné údaje žalovaných. Inštitút neznámych spoluvlastníkov sa má aplikovať na neznámych spoluvlastníkov, u ktorých je dôvodné predpokladať, že vzhľadom na rok narodenia zomreli, príp. u ktorých je zrejmé z príslušného listu vlastníctva, že zomreli. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec v celom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

15. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a (ďalej ako ""), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa a 2 potvrdiť ako vecne správny, a to z nasledovných dôvodov:

16. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX a to parcela registra E č. XXXX o výmere XXXX m2, orná pôda. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že žalobca v konaní neoznačil ako žalovaných všetkých spoluvlastníkov predmetnej parcely, keď ide o nútené spoločenstvo. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.11.2023, č.k. NM-8C/8/2022-92 zastavil konanie vo vzťahu k žalovanému 1/. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že podieloví spoluvlastníci parcely reg. E, parcelné číslo XXXX, o výmere XXXX m2, orná pôda, sú zapísaní žalobca v spoluvlastníckom podiele 1/28 a žalovaný 2/ v spoluvlastníckom podiele 3/14. Ako ďalší spoluvlastník je uvedený A. B., zomr. dňa 13.10.1986, v spoluvlastníckom podiele 3. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Trenčín 18D/6604/93 súd prvej inštancie zistil, že dedičstvo po neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX bolo prejednané rozhodnutím D 6604/93, D not 865/93-12 zo dňa 30.12.1993 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.10.1994. Dedičmi po neb. A. B. sú O. P., Q. Q. a R. B.. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný 1/ označený tak, ako ho v žalobe označil žalobca, nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti je spojený nedostatok procesnej subjektivity. Ide o neodstrániteľnú vadu žaloby. Označenie žalovaného 1/ v znení: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, zast.

Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, nie je v predmetnej veci správne, pretože takéto označenie s uvedením Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu je možné iba v prípade uvedenom v , resp. , podľa ktorého fond nakladá s pozemkami uvedenými v a d). V danej veci však o takýto prípad nejde, keď pri osobe spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti menom A. B. je známy údaj jeho narodenia, ako aj údaj jeho úmrtia a po nebohom A. B. prebehlo dedičské konanie, z ktorého sú známi i jeho dedičia. V danom prípade tak nejde o neznámeho, resp. nezisteného vlastníka. Súd prvej inštancie poukázal na nevyhnutnosť aktívneho prístupu žalobcu v sporovom konaní, čo v štádiu začatia konania, resp. jeho iniciovania zahŕňa aj vykonanie primeraných (takých, ktoré možno od strany sporu "spravodlivo" požadovať) šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Z predmetného listu vlastníctva vyplýva dátum narodenia, ako aj dátum úmrtia spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti - A. B., pričom na pojednávaní bol oboznámený dedičský spis po nebohom A. B..

17. Ťažisko odvolacích námietok žalobcu spočíva v namietaní, že žalobca v konaní správne označil žalovaných, pričom žalovaný 1/ je neznámy vlastník, zastúpený SPF.

18. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

20. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaný namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. a h) ).

21. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

22. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

23. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného

skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil predmetný návrh. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

24. Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

25. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

27. Podľa fond nakladá s pozemkami uvedenými v a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

28. Podľa , pozemkový fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v a v (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

29. Podľa , na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/36/2024 zo dňa 15. apríla 2025 uviedol, že „ otázkou nezistených vlastníkov a ich procesnej subjektivity sa dovolací súd zaoberal v rozhodnutiach sp.zn. 6Cdo/11/2016, 8Cdo/31/2018, 7Cdo/238/2021, 9Cdo/113/2022, 5Cdo a 8Cdo/69/2023 a ustálil, že identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov – rodný list, úmrtný list, jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaní vlastníci označení ako nezistení vlastníci zomreli a boli zistení ich právni nástupcovia. Právny zástupca žalobcu označenie nezistených vlastníkov neupravil, preto odvolací súd konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s následkom straty sporu pre žalobcu. Dovolací súd uzavrel, že v uznesení zo dňa 27.09.2023, sp.zn. 5Cdo/206/2022 vyslovil, že súdy nižších inštancií postupovali správne, keď dospeli k záveru o nevyhnutnosti konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity označených žalovaných. SPF ako zástupca evidovaných vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca ust. § 8 ods.

1 písm. c/ , teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy „. V danej veci bolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ zomreli pred začatím konania a preto bol v zmysle súd povinný konanie voči nim zastaviť, nakoľko nemali procesnú subjektivitu v čase začatia konania. Žalobca vychádzal pri označení z údajov evidencie katastra nehnuteľností, pričom podstatným bolo zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaní vlastníci zapísaní na liste vlastníctva nie sú neznámymi osobami, boli identifikovaní a existujú po nich aj známi právni nástupcovia, ktorí majú k prejednávaným nehnuteľnostiam svoje dedičské nároky. Právni nástupcovia vyplývajú z pripojených dedičských spisov a sú určiteľní. Žalovaných nemožno považovať za neznámych vlastníkov, pretože sa nejedná o osoby, ktoré síce existujú, ale nie je známy ich pobyt / / /, ale ani o osoby, ktoré nie sú známe vôbec a prípadne nie je ani zrejmé, kto je ich právnym nástupcom // /. Žalobca nadobudol vedomosť o uvedených skutočnostiach doručením uznesenia o zastavení konania a v rámci odvolacieho konania mal možnosť upraviť označenie žalovaných spôsobom, ktorý by umožňoval pokračovať v konaní. Žalobca procesne predpokladaným spôsobom nereagoval a zotrval na pôvodnom označení žalovaných„.

31. Odvolací súd, poukazom na vyššie citované rozhodnutie dovolacieho súdu uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď žalobca bol v konaní pasívny, zotrval na označení žalovaného 1/ i napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 oboznámil dedičský spis po poručiteľovi, žalovanom 1/ sp. zn. 18D/6604/93. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18D/6604/93 vyplýva, že dedičstvo po neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX bolo prejednané rozhodnutím D 6604/93, D not. 865/93-12 zo dňa 30.12.1993 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.10.1994. Dedičmi po neb. A. B. sú O. P., Q. Q. a R. B.. Odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný 1/ je neznámy vlastník, nakoľko je dôvodné predpokladať, že dedičia po žalovanom 1/ už nežijú a nie sú ani známi dedičia po deťoch poručiteľa, resp. či bolo uskutočnené dedičské konanie po týchto deťoch, je irelevantná. Žalobca v konaní mal možnosť upraviť v konaní označenie žalovaného 1/ spôsobom, ktorý by umožňoval pokračovať v konaní podľa , čo však nespravil. Žalobca mal vedomosť o právnych nástupcoch po žalovanom 1/ z pripojeného dedičského spisu, preto nemožno žalovaného 1/ považovať za neznámeho vlastníka, nakoľko nejde o osobu, ktorá existuje, ale nie je známy jej pobyt // / ani o osobu, ktorá nie je známa // /. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že v prípade procesného návrhu žalobcu podľa , by súd prvej inštancie prihliadal na procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť pristupujúceho subjektu, ako i ďalšie procesné podmienky konania. Žalobca v konaní nebol aktívny, ktorú skutočnosť nie je možné prenášať na súd, keď súd rozhoduje podľa len na návrh.

32. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/87/2022, odvolací súd z odôvodnenia rozhodnutia zistil, že „ napriek nedostatku procesnej subjektivity len u jedného z ôsmych žalovaných, súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil celé konanie. Správne mal súd prvej inštancie zastaviť len konanie v časti proti žalovanému 6/ E. B. A. B., ktorého sa nedostatok procesnej subjektivity týka a ďalej konať o žalobe žalobcu voči ostatným žalovaným. Takémuto konaniu neprekáža ani skutočnosť, že účastníkom konania o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva musia byť všetci podieloví spoluvlastníci /tzv. nútené spoločenstvo v zmysle /. Ak by žalobca nenavrhol pristúpenie zostávajúceho podielového spoluvlastníka do konania / /, musel by súd prvej inštancie jeho žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, ani v tejto situácii by však konanie nezastavoval / /. Konaniu o žalobe žalobcu voči ostatným žalovaným /teda okrem žalovaného 6// tak z procesného hľadiska, bez ohľadu na jeho výsledok, nič nebráni. Nedostatok procesnej subjektivity žalovaného 6/ sa procesného postavenia ostatných subjektov v konaní nedotýka, nie je prekážkou pokračovanie konania o žalobe žalobcu voči ostatným žalovaným a súd prvej inštancie mal preto po správnosti zastaviť len konanie v časti voči žalovanému 6/. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal zastaviť konanie len vo vzťahu k žalovanému 6/ pre nedostatok procesnej subjektivity. Citované rozhodnutie vychádza z iných skutkových okolností, nakoľko z obsahu rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie skúmal právnych nástupcov žalovaného 6/ tak, ako je to v prejednávanej veci.

33. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

34. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal odvolateľ vo svojom odvolaní, sú rozhodnutiami dovolacieho súdu, ktoré riešia rôzne konkrétne veci v rôznom materiálnom čase za existencie rôznych skutkových a právnych podmienok, s rôznym predmetom konania.

35. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/11/2016, avšak bez zjavnej súvislosti s prejednávanou vecou, keď dovolací súd uzavrel, že : „ súdy oboch nižších stupňov však vec aj z tohto uhla pohľadu zjavne neposudzovali a preto im muselo uniknúť, že žalobca za žalovaného 5/ označil jedného z pozemno-knižných spoluvlastníkov sporného pozemku H. X., ktorému podľa doterajších podkladov v spise malo nasvedčovať nadobudnutie vlastníctva už vo februári 1911 a už dva roky predtým (v roku 1909) bol súčasťou zápisu v pozemkovej knihe urobený aj zápis nasvedčujúci vlastníctvu manželky H. X. (spôsobom podľa vedomosti dovolacieho súdu dodnes zaužívaným v Maďarskej republike ako „X. H., r. U. H.“ - tu por. č. l. 54 aj 81 spisu). Osoba označená za účastníka, žijúca už v roku 1911 a najmenej od roku 1909 ženatá s inou osobou by sa za riadneho chodu vecí musela narodiť najskôr v roku 1891 (ženba vo veku 18 rokov), v čase začatia konania v prejednávanej veci (v marci 2013) by musela mať prinajmenšom 122 (slovom „stodvadsaťdva“) rokov a v čase rozhodovania súdov oboch nižších stupňov dokonca ešte o rok, resp. i dva roky viac. I keď to, že žalovaný 5/ ešte aj v čase začatia konania v prejednávanej veci žil, nemožno celkom vylúčiť, s prihliadnutím k bežnej i najdlhšej známej dĺžke života sa to nejaví pravdepodobným, resp. javí omnoho menej pravdepodobným, než možnosť opačná (zakladajúca vyššie opísanú neodstrániteľnú prekážku konania) i pominúc na tomto mieste okolnosť nevypravenia žaloby v časti týkajúcej sa tohto účastníka i žalovaných 6/ až 8/ obligatórnou (povinnou) náležitosťou predstavovanou údajom o štátnom občianstve takýchto osôb a ďalšou fakultatívnou (možnou) náležitosťou, predstavovanou údajmi o dátumoch ich narodení, oboma spôsobilými pri dohľadávaní ďalších údajov o označených žalovaných 5/ až 8/ nepochybne napomôcť a vniesť tak do problému ich spôsobilosti byť účastníkmi konania v prejednávanej veci aspoň v čase jeho začatia jasno. Správny postup pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania tak mal spočívať v bezodkladnom zastavení konania voči osobe, ktorej sa nedostatok podmienky konania týkal a v následnom poskytnutí žalobcovi možnosti, aby okruh účastníkov konania doplnil (pri neznámosti nástupcu prinajmenšom jedného z ostatných pozemno- knižných spoluvlastníkov spôsobom už priblíženým vyššie) na celok (aby tak vytvoril priestor pre posudzovanie jeho požiadaviek zo žaloby vecne a zabránil možnému zamietnutiu žaloby, sledujúcej „obohatenie“ vlastníckej sféry žalobcovej právnej predchodkyne k času jej smrti o sporný pozemok, pre neúplnosť okruhu všetkých spoluvlastníkov pozemku, ktorým vlastníctvo svedčí podľa údajov v katastri nehnuteľností).

36. Ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/69/2023, na ktoré poukázal žalobca sa týkalo odmietnutia podania z dôvodu neodstránenia vytýkaných vád (absentovalo riadne označenie žalovaných menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo súčasného pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom).

37. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd uviedol, že súd prvej inštancie si mal vyžiadať dedičské spisy za účelom zistenia okruhu účastníkov konania. Ako vyplýva z obsahu spisu v predmetnej veci, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 oboznámil dedičský spis po poručiteľovi / žalovanom 1/ / so zistením právnych nástupcov, teda žalobca nadobudol vedomosť o okruhu právnych nástupcov po žalovanom 1/. Žalobca okruh strán sporu, postupom podľa neupravil i po zrušení veci odvolacím súdom a zotrval na označení žalovaného 1/, čo sa premietlo do straty strany sporu.

38. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem ,

na základe správne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Úspešnému žalovanému 2/ odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).