Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-78-2025.pdf
PDF · 78.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/78/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubici Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdenej A. B., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej A. B., proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20.06.2025 sp. zn. 33Pp/7/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdenej A. B. (ďalej len odsúdená) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 19T/47/2024 zo dňa 06.05.2024, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/72/2024 dňa 17.09.2024, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že odsúdená nastúpila výkon trestu odňatia slobody dňa 25.11.2024 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici. Dňa 08.01.2025 bola premiestnená na ďalší výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre. Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zistil, že odsúdená dňa 25.05.2025 splnila formálnu podmienku na jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonala jednu polovicu uloženého trestu odňatia slobody. Ďalej zhodnotil, že materiálna podmienka podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., že vo výkone trestu odňatia slobody svojím správaním a plnením svojich povinností preukázala polepšenie, u odsúdenej splnená bola, avšak pokiaľ ide o materiálnu podmienku podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, tak v tomto prípade zhodnotil, že u odsúdenej splnená nebola a to pre sklon odsúdenej k páchaniu totožnej trestnej činnosti, preto tu pre spoločnosť existuje v prípade jej podmienečného prepustenia riziko recidívy. Poukázal na odpis z registra trestov, kde síce sa v piatich prípadoch na odsúdenú hľadí akoby nebola odsúdená a v jednom prípade sa osvedčila, čo však neznamenalo, že tieto trestné činy reálne nespáchala a teda, že osvedčením alebo zahladením sa anulovala jej trestná činnosť. Súd I. stupňa uzavrel, že ani jeden z doterajších trestov nemal u odsúdenej dostatočný preventívny a výchovný účinok a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mala odsúdená dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, ktoré však nevyužila, mohla a mala vyvíjať aktivity k zabezpečeniu povinnej školskej dochádzky u svojich detí, čo však nezabezpečila, a preto vznikla dôvodná obava, či bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody práve teraz schopná zabezpečiť dodržiavanie povinnej
školskej dochádzky jej detí. Formálne deklarovanie odsúdenej, že sa chce po prepustení z výkonu trestu zamestnať a riadne zabezpečovať výchovu detí, nebolo pre súd I. stupňa dostatočnou zárukou na jej podmienečné prepustenie. Súd I. stupňa zároveň prihliadol na hodnotenie Ústavu, v zmysle ktorého odsúdená aj napriek intenzívnej individuálnej práci, predmetom ktorej je jej vedenie k zodpovednému prístupu k životu, ku kritickému vnímaniu svojho konania, k predvídaniu následkov, pre ktoré by sa mohla opakovane vrátiť do výkonu trestu a zodpovednosti voči rodičovským povinnostiam, zastáva k spáchanej trestnej činnosti nekritický postoj, neuvedomuje si následky svojho konania a ani dopad na svoje deti a zároveň aj skutočnosti, že v čase neprítomnosti oboch rodičov je domácnosť, v ktorej žijú deti, stabilizovaná. Z uvedených dôvodov Ústav stanovil resocializačnú prognózu odsúdenej ako menej priaznivú a riziko recidívy určil v strednom stupni. Záverom súd I. stupňa konštatoval, že ani nariadenie kontroly odsúdenej technickými prostriedkami v zmysle § 68 ods. 2, tretia a štvrtá veta Tr. zák. nepovažoval za dostatočnú záruku na podmienečné prepustenie odsúdenej z výkonu trestu odňatia slobody a z vyššie uvedeného bolo na mieste u odsúdenej zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú však do momentu konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu neodôvodnila.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdená v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý jej bol uložený pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 19T/47/2024 zo dňa 06.05.2024, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/72/2024 dňa 17.09.2024. Lehotu k podmienečnému prepusteniu mala odsúdená splnenú dňa 25.05.2025 a predpokladaný koniec trestu pripadá na 25.11.2025. Krajský súd po preskúmaní výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdenej na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konania jemu predchádzajúceho konštatuje, že súd I. stupňa správne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že odsúdená splnila formálnu podmienku vykonaním polovice uloženého trestu odňatia slobody. Stotožnil sa aj so záverom o splnení iba jednej z materiálnych podmienok a to, že počas výkonu trestu svojím správaním a plnením svojich povinností preukázala polepšenie. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdená sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádza od 25.11.2024, doposiaľ nebola disciplinárne odmenená ani disciplinárne potrestaná. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnená do diferenciačnej skupiny „B“ a program zaobchádzania plní iba čiastočne. V individuálnom zaobchádzaní je vedená k dodržiavaniu interných predpisov, k budovaniu disciplíny, k zodpovednosti voči rodičovským
povinnostiam. Od 23.01.2025 až po súčasnosť je zaradená na pracovisko mimo ústav, ktoré sa zaoberá výrobou protipožiarnych komponentov, k pracovným povinnostiam pristupuje zodpovedne, pokyny a príkazy nadriadených plní a rešpektuje. Od 03.04.2025 je zaradená v rámci skupinových foriem práce do Sociálno-poradenskej skupiny, vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát, individuálnou prácou je vedená k zodpovednému prístupu k životu, ku kritickému vnímaniu svojho konania, k predvídaniu následkov, pre ktoré by sa mohla opakovane vrátiť do výkonu trestu a zodpovednosti voči rodičovským povinnostiam. Avšak aj napriek uvedenému, k spáchanej trestnej činnosti zaujíma nekritický postoj, neuvedomuje si následky svojho konania a ani dopad na svoje deti. Resocializačná prognóza odsúdenej stanovená nástrojom hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti je menej priaznivá, v strednom stupni a na základe uvedených skutočností sa u odsúdenej neodporúča podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd sa plne stotožňuje so zákonným a správnym odôvodnením uznesenia súdu I. stupňa a na doplnenie iba dodáva, že na to, aby odsúdená mohla byť podmienečne prepustená z výkonu trestu, je potrebné okrem splnenia formálnej podmienky, ktorú odsúdená má splnenú, splniť aj obe materiálne podmienky. Odsúdená však splnila iba jednu z materiálnych podmienok a to, že svojím správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázala polepšenie, avšak nesplnila druhú z materiálnych podmienok a to, že v budúcnosti možno od nej očakávať, že povedie riadny život. Splnenie druhej materiálnej podmienky súd skúma a objasňuje komplexnejšie posúdením všetkých okolností súvisiacich s osobou odsúdenej, jej osobnými a charakterovými vlastnosťami, celkovým postojom k spoločenským normám a pravidlám a prostredia, v ktorom žila pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdená je síce vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, avšak sa nejedná o jej prvé odsúdenie pre úmyselný trestný čin. V prípade odsúdenej je potrebné poukázať na skutočnosť, že sa opakovane dopúšťala páchania totožnej trestnej činnosti, doposiaľ bola 7-krát súdne trestaná, z toho v šiestich prípadoch sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená, vo všetkých prípadoch bola odsúdená pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdenej k zákonom chráneným hodnotám. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že jej postoj k páchaniu trestnej činnosti je nekritický a nie je preto daný predpoklad, že sa trestnej činnosti bude vyhýbať po podmienečnom prepustení z výkonu trestu a začlení sa do spoločnosti ako riadny občan, ktorý dodržiava morálne a právne normy. Krajský súd sa preto stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že odsúdená nesplnila druhú z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, vychádzajúc z toho, že nie je u nej splnený predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, preto by mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody. Krajský súd dodáva že inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym, ktorý je možné využiť a aplikovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Odsúdená nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie. Zmyslom podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré správanie prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bola odsúdená automaticky prepustená po vykonaní stanovenej doby trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdená na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jej recidívy. Pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdenej je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na uvedené skutočnosti, i napriek tomu, že rovnako, ako súd I. stupňa, i nadriadený súd konštatoval, že odsúdená splnila formálnu podmienku a jednu z materiálnych podmienok a to, že svojím správaním sa vo výkone trestu preukázala polepšenie, nebola však splnená druhá z materiálnych podmienok, že možno od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a keďže obe podmienky musia byť splnené súčasne, rozhodnutie súdu I. stupňa o zamietnutí návrhu odsúdenej o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bolo správne a zákonné.
Na podklade vyššie uvedeného, keďže neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.