Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/56/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. februára 2025, č. k. 33T/36/2024 - 148, na verejnom zasadnutí konanom 19. augusta 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa , písm. e), ods. 2 sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušuje. II. Podľa sa obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., Česká republika, trvalé bydlisko D. XXX, E., Česká republika, adresa na doručovanie písomností E. XXX, Česká republika,

o d s u d z u j e

podľa účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len ), s použitím , , na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa sa mu určuje skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa , ods. 2 sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 19. februára 2025, č. k. 33T/36/2024 - 148 (ďalej tiež napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej aj obžalovaný) za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa (ďalej len Tr. zák.), spáchaného na tom skutkovom základe, že dňa 15.7.2024 v čase o 15:50 hod. v meste Šaľa na ulici SNP, na cestnom moste cez rieku Váh na 20,50 km cesty č. 1/75, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, evidenčného čísla XXXXXXX, kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a tiež nedodržal takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, čím porušil ustanovenie , v dôsledku čoho prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla značky Peugeot 207, evidenčného čísla E., ktoré stálo pred ním v kolóne, pričom následne vykonanou dychovou skúškou analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, č. A409092 v čase o 16:18 hod. mu bola nameraná hodnota 0,76 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 16:33 hod. mu bola

nameraná hodnota 0,74 mg/l alkoholu vdychu, pričom pri dopravnej nehode spolujazdkyňa na zadnom sedadle vo vozidle Peugeot 207 evidenčného čísla E. F. E. utrpela podľa znaleckého posudku znalca u odboru Zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia - traumatológia MUDr. Zdena Moresa stav po traume hlavy, tržnozhmoždenú ranu záhlavia, pohmoždenie s opuchom a podliatinou v ľavej temennej oblasti s postačujúcou dobou liečenia 6-7dní, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, majiteľovi osobného motorového vozidla značky Peugeot 207 evidenčného čísla E. C. E. bola v dôsledku nehody spôsobená škoda vo výške 2.900,- Eur.

2. Okresný súd obžalovanému za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 a § 57 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 2.500,- (dvetisícpäťsto) eur, ktorý mu podľa § 56 ods. 4 Tr. zák. povolil splácať v 10 (desiatich) mesačných splátkach po 250,- (dvestopäťdesiat) eur, počnúc mesiacom máj 2025 a končiac mesiacom február 2026 s tým, že každá splátka je splatná posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil mu okresný súd podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Zároveň mu uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky. Poškodeného C. E. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátorka zahlásila odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania, a to aj za osoby v jeho mene oprávnené odvolanie podať. 4. Zahlásené odvolanie prokurátorka odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 19. marca 2025, v ktorom uviedla, že s postupom okresného súdu čo do druhu uloženého trestu sa nestotožňuje (stotožňuje sa len s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávka na dobu 2 rokov). Poukazujúc na ust. § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a funkciu trestu ďalej argumentovala, že sa okresný súd pri určovaní výmery trestu dôsledne neriadil tými ustanoveniami Tr. zák., ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil trest primeraný ani spravodlivý, ktorý sa javí vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane mierny. Obzvlášť pritom poukázala na tú skutočnosť, že obžalovaný viedol vozidlo v strednom stupni opitosti – 0,76 mg/1 (1,58 promile}, pričom pri takomto počínaní zároveň spôsobil dopravnú nehodu. Je tak zrejmé, že obžalovaný nebol v celkom žiadnom rozsahu spôsobilý viesť dané motorové vozidlo, čo v konečnom dôsledku vyústilo do dopravnej nehody, pri ktorej spôsobil zranenie poškodenej F. E. - stav po traume hlavy, tržnozhmoždenú ranu záhlavia, pohmoždenie s opuchom a podliatinou v ľavej temennej oblasti s postačujúcou dobou liečenia 6-7dní, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života a majiteľovi osobného motorového vozidla značky Peugeot 207 evidenčného čísla E. C. E. spôsobil škodu na vozidle vo výške 2.900 eur. 5. Prokurátorka ďalej uviedla, že v danom prípade je nevyhnutné vychádzať pri ukladaní trestu zo všetkých okolností prípadu spáchania daného trestného činu, t. j. okrem iného zohľadniť najmä (nie však výlučne) množstvo požitého alkoholu vodičom motorového vozidla. Napr. MUDr. Kollár S., znalecký ústav Inštitút forenzných medicínskych expertíz Bratislava - FORENZNE - PSYCHIATRICKÁ ALKOHOLÓGIA uvádza, že stredná opilosť je od 0.72 až do 0.95 mq/l (1,50 až 1,99 promíle) a stupňujú sa doteraz uvedené príznaky (jemná motorika, hrubá motorika), zníženie pozornosti (nové javy, neočakávané situácie), schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušenie reči, znižovanie zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita labilná až inkontinentná, agresivíta, 6. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade obžalovaný vykonával jazdu s osobným motorovým vozidlom v stupni strednej opitosti, keďže nafúkal 1,58 promile, jednalo sa o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil obzvlášť nebezpečnou. Stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. V danom prípade nešlo o tzv. zostatkový alkohol v krvi páchateľa, ale ako sám obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, pred jazdou (od 10:00 hod. do 13:00 hod.) vypil štyri pollitrové dvanásť stupňové pivá, teda si musel byť vedomý, že je pod vplyvom alkoholu, keďže do svojho vozidla sadol a viedol ho krátko po tom ako tento alkohol požil (podotýkam, že nie v malom množstve, ale išlo o spolu o dva litre piva) a k dopravnej nehode prišlo už o 15:50 hodine. Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obžalovaný si je vedomý takéhoto rizika, sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce. V nadväznosti

na uvedené potom možno len opakovane konštatovať, že súdom uložený peňažný trest sa javí ako neprimerane mierny s poukazom na jednotlivé okolnosti prejednávanej veci, najmä však s poukazom na množstvo alkoholu v dychu obžalovaného, ktorý tak vôbec nereflektuje na závažnosť spáchaného daného činu. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Tr. zák. tieto naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami. 6.1. Z vyššie uvedených dôvodov prokurátorka v rámci konečného návrhu žiadala, aby odvolací súd v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil mnou napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest, ktorý predstavuje trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so skúšobnou dobou na 1 rok a prípadne popri ňom i už uložený peňažný trest. 6.2. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátorky, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril. 7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátorky 28. apríla 2025. 8. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 19. augusta 2025, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obžalovaný. Krajský súd dospel k záveru, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je potrebné dokazovanie doplniť, preto tak učinil a postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. a § 269 Tr. por. oboznámil čítaním evidenčnú karty vodiča v ČR (č. l. 179-180) a v SR (č. l. 188-190), ako aj aktualizované správy a lustrácie na obžalovaného. Po vyhlásení dokazovania za skončené sa pristúpilo ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátorka žiadala rozhodnúť v intenciách konečného návrhu uvedeného v písomnom odôvodnení odvolania a obžalovaný žiadal odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. 9. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - prokurátorkou v neprospech obžalovaného - postupom podľa Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Tr. por. Na podklade takéhoto prieskumu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je v celom rozsahu dôvodné.

Ku konaniu, ktorého napadnutému výroku predchádzalo 11. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, prokurátorka mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkala a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. 12. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplynulo, že okresný súd dokazovanie ohľadom napadnutého výroku o treste vykonal síce procesne správne, avšak v rozsahu nie dostatočnom na stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Krajský súd dokazovanie doplnil predovšetkým o výpis z karty vodiča – obžalovaného – z Českej republiky, keďže ide o občana Českej republiky. Z nej vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti dopustil v Českej republike viacero priestupkov na úseku cestnej premávky, konkrétne ich spáchal od roku 1999 šesť, naposledy v roku 2023, pričom mu bol aj dva krát v správnom konaní uložený zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (v rokoch 2014 a 2006). Pokiaľ išlo o zvyšné aktualizované správy a relácie, tam k žiadnej zmene oproti stavu pred vyhlásením napadnutého rozsudku, nedošlo. K výroku o treste 13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Z pohľadu krajského súdu takéto odôvodnenie síce čo do obsahu spĺňa kritéria predpokladané ust. § 168 Tr. por., ale z hľadiska vecnej správnosti ide o argumentáciu chybnú, vychádzajúcu z nesprávneho posúdenia kľúčových aspektov. K trestu všeobecne 14. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátorky je potrebné na tomto mieste pripomenúť teoretické východiská trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 15. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 16. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. 17. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. 17.1. Pri ukladaní trestu musí súd prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. K trestu konkrétne 18. Ako bolo vyššie uvedené, trest by mal byť úmerný spáchanému trestnému činu. Preto sa treba na úvod tejto časti povenovať povahe spáchaného prečinu. 19. Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin, kde objektom skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Stav vylučujúci spôsobilosť je stav, keď človek nie je schopný bezpečne vykonávať určité zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo majetok, a to v dôsledku návykovej látky, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje fyzické a psychické schopnosti človeka. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. 20. Krajský súd zdieľa názor prokurátorky, že stupeň ovplyvnenia páchateľa návykovou látkou (nad základnú hranicu určujúcu stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo – pozn. súdu) je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. pri individualizácii trestnej sankcie. Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom alkoholu došlo. Z logiky veci pri tom platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. 21. V tomto prípade podľa ustálených skutkových zistení obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo po požití alkoholu, pričom vykonanou dychovou skúškou analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, č. A409092 v čase o 16:18 hod. mu bola nameraná hodnota 0,76 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 16:33 hod. mu bola nameraná hodnota 0,74 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte činí 1,58 promile a 1,54 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje za strednú opilosť. V rámci tohto stavu má osoba už výrazne narušenú psychomotoriku, sú u nej prítomné poruchy koordinácie a spomalenie telesných pohybov, znížená pozornosť. Afektivita (tj. približná reaktivita na podnety) je labilná – nálada sa môže buď zlepšiť, alebo naopak nastupuje celkový útlm (možno až k zaspaniu),

možné aj kolísanie z oboch krajných polôh. Tiež sa prejavuje deliberácia jednania (zníženie zábran), opilecká sebevražednost, či agresivita. 22. Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov tak bola vysoká, tu aj s poukazom na miesto a čas vedenia vozidla (v obci počas dopravnej špičky). Okrem stupňa opitosti bolo potrebné pri posúdení závažnosti spáchaného prečinu zohľadňovať aj to, že v takomto stave nakoniec spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla nielen ujma na zdraví, ale aj škoda na majetku. Tieto skutočnosti mal okresný súd pri individualizácii trestnej sankcie dôslednejšie zohľadniť a keďže tak neučinil, dôvodne to prokurátorka v odvolaní namietala. K druhu trestu a jeho výmere 23. Krajský súd sa stotožnil s názorom prokurátorky, že okresným súdom zvolený druh trestu - peňažný - dostatočne nezohľadňuje vyššie opísané skutočnosti a že na obžalovaného je v tomto prípade potrebné dôsledne pôsobiť práve trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, keďže je nevyhnutné po určitú dobu sledovať jeho správanie sa, čo by pri uloženom peňažnom treste nebolo možné. 24. Pokiaľ ide poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, krajský súd dospel k záveru, že okresným súdom obžalovanému priznaná poľahčujúca okolnosť predchádzajúceho vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zák. mu nepatrí, keďže je súdený za trestný čin v doprave a v minulosti sa dopustil viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky, čo vyplynulo z doplneného dokazovania. Krajský súd preto obžalovanému priznal len jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) Iné poľahčujúce okolnosti krajský súd u neho nezistil. Rovnako ako okresný súd, ani krajský súd u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti nezistil. 25. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu odňatia slobody, krajský súd obžalovanému uložil trest s aplikáciou ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (0 až 1 rok) vo výmere 4 mesiace, teda v dolnej tretine zákonného rozpätia. U obžalovaného ako dosiaľ netrestanej osoby výkon trestu odňatia nebol nevyhnutný, preto mu ho krajský súd podmienečne odložil a určil mu (v rámci rozpätia 1 rok až 5 rokov) skúšobnú dobu na 18 mesiacov, teda blízko dolnej hranice, ktorú považoval za dostatočne dlhú na to, aby obžalovaný sebe samému a súčasnej aj spoločnosti preukázal, že to so svojim polepšením myslí úprimne a že skutočne išlo z jeho strany len o ojedinelý exces, ktorý sa viac nebude opakovať. Práve takto individualizovaný trest podľa názoru krajského súdu zohľadňuje na jednej strane postoj obžalovaného k trestnej činnosti (priznanie sa a jej úprimné oľutovanie, tiež realizované vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté a urýchlilo proces), no na strane druhej aj väčšiu závažnosť spáchaného prečinu danú formou zavinenia, spôsobom jeho spáchania a spôsobenými následkami. K trestu zákazu činnosti 26. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil v zmysle ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tejto úmyselnej trestnej činnosti v doprave. 27. Pokiaľ ide výmeru tohto trestu, tak okresným súdom uložený 2 ročný trest je vymeraný v dolnej tretine zákonného rozpätia (1 rok až 10 rokov) podľa 38 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 2 Tr. zák. Podľa krajského súdu ide trest zákonný a primeraný, voči ktorému nakoniec ani prokurátorka v odvolaní žiadne výhrady neuplatnila. Záverečné zhrnutie 28. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako dôvodné, v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o treste pre obžalovaného spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom a doplnené v odvolacom konaní to umožňovali. 29. Krajský súd považuje takto uložené tresty vo vzájomnej kombinácii za nielen zákonné a primerané, ale aj spravodlivé, od ktorých možno dôvodne očakávať, že splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zároveň vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou. 30. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.