Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/30/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX C. a 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., proti žalovanému: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 34C/69/2023 – 114 zo dňa 7.3.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 34C/69/2023 – 160 zo dňa 5.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, s výnimkou výroku IV.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku IV.

III. P r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku zo dňa 07.03.2024 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele registra „C“ č. XX zapísanej na LV č. XX a parcele reg. „C“ č. XXX zapísanej na LV č. XXX, evidovanými Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor. Výrokom II. vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo tak, že novovytvorené parcely v zmysle geometrického plánu č. X/XXXX, a to parcelu reg. „C“ č. XX/X o výmere 19 m2 a parcelu reg. „C“ č. XXX/X o výmere 552 m2 prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a parcelu reg. „C“ č. XX/X o výmere 275 m2 a parcelu reg. „C“ č. XXX/X o výmere 1.658 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Výrokom III. žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05.06.2025 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania v zmysle jeho podania zo dňa 07.03.2023 a vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023. V odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k vyššie označeným nehnuteľnostiam, a to reálnou deľbou. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odôvodnili tým, že žalovaný im znemožňuje riadne užívanie nehnuteľností, a že svojou činnosťou na predmetných parcelách spôsobuje aj podmáčanie rodinného domu žalobcov stojaceho na susednej parcele. Žalovaný v konaní namietal vlastnícke právo žalobcov k predmetným parcelám, poukázal na viaceré konania, ktoré sa v súvislosti s určením vlastníctva vedú, resp. v minulosti viedli a navrhol toto konanie prerušiť do skočenia týchto konaní. Namietal aj nemožnosť reálnej deľby, nakoľko na novo navrhovanej parcele č. XX/X, ktorá má vzniknúť, sú umiestnené odvodňovacie drenážne rúry. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , , , , OZ a ust. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „Katastrálny zákon“). Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovaného na prerušenie tohto konania, nakoľko neexistovali zákonné dôvody v zmysle ust. , 163 a 164 na jeho prerušenie. Po prípadnom právoplatnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v tomto konaní by mohol žalovaný vo vyššie uvedených konaniach identifikovať novovzniknuté parcely ako existujúci predmet sporu. K vlastníckemu právu žalobcov, ktoré namietal žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia svoje skutkové tvrdenia k celej genéze nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uviedli v žalobe, a následne aj ako reakciu na spochybnenie ich vlastníctva v replike. Žalovaný na tvrdenia žalobcov ohľadom skutkových tvrdení týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho práva žiadnym spôsobom nereagoval a nepredložil súdu žiadne dôkazy. Súd vyhodnotil predbežnú právnu otázku ohľadom vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam tak, že žalobcom svedčí vlastnícke právo v podiele 1/4, a teda sú aj aktívne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby. Žalovaný tiež tvrdil, že reálnemu rozdeleniu nehnuteľností bránia drenážne kanály. Drenážne kanály však podľa názoru súdu prvej inštancie reálnemu rozdeleniu pozemkov nebránia, nakoľko tie aj po reálnom rozdelení môžu slúžiť svojmu účelu. Drenážny kanál pritom nie je ani nehnuteľnosťou v zmysle občianskoprávnych predpisov ( ). Z uvedeného dôvodu potom nepovažoval súd drenážne kanály nachádzajúce sa na pozemku par. reg. C č. XXX ako prekážku reálneho rozdelenia. Po reálnom rozdelení pozemkov na žalobcov pripadá, podľa výšky ich podielu, výmera o 55 m2 nižšia. S uvedeným spôsobom vyporiadania však žalobcovia súhlasili, a tak súd nepovažoval za potrebné túto skutočnosť vo vzťahu k žalobcom osobitné vyporiadavať. Súd ako na osobitú okolnosť prípadu prihliadol predovšetkým na to, že za súčasného stavu je rodinný dom a ostatné nehnuteľností vo vlastníctve (príp. spoluvlastníctve) žalobcov ohrozované dažďovou vodou stekajúcou aj po pozemku par. reg. C č.XXX. Z hľadiska účelnosti považoval súd prvej inštancie navrhované rozdelenie za účelné. Po rozdelení budú môcť obe strany aj naďalej účelne užívať nehnuteľnosti v časti zodpovedajúcej novovytvoreným parcelám, pričom tieto parcely susedia s ich ostatnými nehnuteľnosťami a budú tvoriť aj naďalej funkčné celky. Popritom si budú môcť žalobcovia vybudovať na novovytvorených parcelách odvodňovací rigol. Na doplnenie súd prvej inštancie poukázal aj na ust. a na ust. , podľa ktorého platí, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s . Žalobcovia mali v spore plný úspech, a preto majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , e), f), g) a h) . V odvolaní uviedol, že aj keď žalobcom svedčal zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, tak právnymi (skutočnými) vlastníkmi pozemku parcely reg. C č. XXX neboli. Z uvedeného dôvodu navrhol žalovaný aj prerušenie tohto sporového konania. Okrem toho žalovaný v konaní tvrdil, že reálna deľba nie je možná, nakoľko na novo navrhovanej parcele, ktorá mala vzniknúť, a to konkrétne na parcele registra C KN č. XX/X sa nachádzajú odvodňovacie drenážne rúry. Žalovaný taktiež dal do pozornosti, že v blízkosti parciel registra C KN č. XX a C KN č. XXX sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu aj ďalšie parcely, a preto navrhoval širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa žalovaného, ho stavia do neistého právneho postavenia. Vlastnícke právo k drenážnemu kanálu svedčí v prospech žalovaného. Súdom nariadeným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa však tento kanál ocitne na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcov bez toho, aby bolo užívanie tohto kanálu, resp. jeho zachovanie a udržiavanie upravené zriadením vecného bremena k pozemku tak, aby boli medzi stranami sporu upravené ich práva a povinnosti k drenážnemu kanálu. Taktiež žalobcovia by sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely, na ktorej je umiestená cudzia stavba – drenážny kanál. Za nesprávny považuje žalovaný aj záver súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keď bolo vlastnícke právo žalobcov spochybnené a na Okresnom súde Prešov prebiehajú konania, v ktorých sa rieši predmetná otázka. Namietal aj neodôvodnenosť rozsudku. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa ustanovenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznili, že neriešením situácie im je spôsobovaná škoda. Námietky žalovaného týkajúerušenia konania považujú za nedôvodné, nakoľko konania, v ktorých sa mala riešiť otázka vlastníckeho práva, boli zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. K drenážnemu kanálu uviedli, že tento žalovaný zhotovil bez ich súhlasu a v čase po začatí konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda mal vedomosť o tom, že ich zhotovuje na pozemku, ktorý v zmysle žaloby a geometrického plánu mal byť prisúdený žalobcom. Podľa žalobcov žalovaný nepreukázal, že časť drenážneho kanála je skutočne umiestnená na parcele č. XX/X a tvrdili, že kanál je vedený na novovytvorenej parcele č. XXX/X G. XX/X.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( zákona číslo - ), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa a , pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za konzistentné a logické, pričom v celom rozsahu konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné ( ):

5. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného bola nemožnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností vzhľadom na existenciu drenážneho kanála. Odvolací súd poukazuje na to, že rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, preto súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Hlavným kritériom pre reálne rozdelenie veci je, že aj po rozdelení zostane každá samostatná časť funkčná a využiteľná. V prejednávanej veci žalobcovia predložili geometrický plán, ktorým boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v spoluvlastníctve strán sporu reálne rozdelené na novovytvorené parcely, ktoré majú pripadnúť do výlučného vlastníctva, resp. bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nenamietal veľkosť, umiestnenie, prípadný nevyhovujúci charakter (spád pozemku, vlhkosť, slnečnosť a pod.), či nižšiu hodnotu novovzniknutých parciel, ktoré by mali pripadnúť do jeho výlučného vlastníctva, prípadne stratu prístupu na verejné komunikácie, či k ďalším svojim pozemkom, čo by pri reálnej deľbe pozemkov spôsobovalo jej nemožnosť, resp. nevyváženosť, ktorú by bolo potrebné odstrániť ústupkami v prospech žalovaného. K nemožnosti reálnej deľby žalovaný ako dôvod uviedol skleník, ktorý mal byť umiestnený na parc. č. XX (čo napokon preukázané nebolo a aj žalovaný upustil od tejto argumentácie) a umiestnenie drenážneho kanála.

6. Pre záver o reálnosti rozdelenia veci je významné iba to, či prípadné rozdelenie nebude v rozpore so zákonom, či je vec technicky deliteľná, v prípade nehnuteľností je potrebné brať do úvahy územné rozhodnutia, technické riešenia pozemku, jeho veľkosť, tvar, možnosť prístupu na verejnú komunikáciu a pod.. Len samotná skutočnosť, že na pozemku sa nachádza nejaké zariadenie (nakoľko drenážny kanál nemožno považovať za stavbu, ako to uvádza žalovaný vo svojom odvolaní) nie je prekážkou reálneho rozdelenia pozemku. Je to však stav, s ktorým, ak je to nevyhnutné, je potrebné sa vysporiadať napr. zriadením vecného bremena, finančnou náhradou a pod. Prípadné umiestnenie drenážneho kanála vo vlastníctve žalovaného na novovzniknutých parcelách, ktoré majú pripadnúť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov teda nie je prekážkou reálneho rozdelenia veci v zmysle zákonných požiadaviek na reálnu deliteľnosť veci a už vôbec nie dôvodom na zamietnutie žaloby.

7. Podľa veta prvá , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

8. V zmysle ust. veta prvá je súd viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, t.j. ak je takýto návrh podaný, musí spoluvlastníctvo zrušiť. Súd nie je viazaný až následným návrhom na spôsob vyporiadania. Zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podľa ust. pritom možné len z dôvodov osobitného zreteľa a aj to len v prípadoch nemožnosti reálnej deľby spoločnej veci. Odvolací súd poukazuje na Stanovisko k rozhodovaniu súdov podľa (Cpj 37/1987 R 1/1989), podľa ktorého: „Z toho, že v ustanovení nepočíta s možnosťou zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením a z toho, že tento spôsob vyporiadania má pred ostatnými spôsobmi prednosť, treba vyvodiť, že nemožno s poukazom na ustanovenie zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak je reálne rozdelenie veci možné. “ Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby súd v prejednávanej veci dospel k záveru o nemožnosti reálnej deľby veci, na zamietnutie žaloby by žalovaný musel tvrdiť a preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal iným spôsobom, t.j prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu alebo jej predajom. Žalovaný v priebehu konania žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby neuviedol. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že aj keby sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného o nemožnosti reálnej deľby pozemkov, tak z dôvodu absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, by nemohol žalobu zamietnuť, ale podielové spoluvlastníctvo by musel napriek tomu zrušiť a vyporiadať iným spôsobom.

9. K inému spôsobu vyporiadania je potrebné uviesť, že vzhľadom na cieľ, ktorý žalobcovia požadovaným zrušením a reálnym rozdelením pozemkov sledujú, iný spôsob vyporiadania neprichádza do úvahy. Hlavným dôvodom, kvôli ktorému sa žalobcovia domáhajú zrušenia podielového spoluvlastníctva a reálneho rozdelenia pozemkov je nevyhnutná potreba vybudovania odvodňovacieho systému na novovzniknutých parcelách, nakoľko v súčasnosti im stekajúca prívalová voda podmáča rodinný dom. Vzhľadom na uvedené by prípadná odlišná deľba pozemkov, či iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre žalobcov nepredstavoval riešenie ich problému.

10. Vychádzajúc z uvedeného, a zároveň berúc do úvahy zásadu, že nikto nemôže byť proti svojej vôli nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, ako aj možnosť reálnej deľby pozemku a sledujúc účel, ktorý žalobcovia mienia žalobou dosiahnuť t.j. odvrátiť škody na svojom majetku v podobe podmáčania ich rodinného domu, je spôsob, akým prvoinštančný súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, tým najvhodnejším riešením úpravy pomerov medzi stranami. Na jednej strane žalobcovia budú mať možnosť odvodniť si svoje pozemky a na strane druhej žalovaný nebude na svojich právach nijako ukrátený. Ako uviedol aj prvoinštančný súd, novovytvorené parcely susedia s ostatnými nehnuteľnosťami vo vlastníctve strán sporu a budú spolu tvoriť funkčné celky.

11. Nad rámec uvedeného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že drenážne rúry budú aj naďalej plniť svoj účel tak ako doteraz (čo je aj záujme žalobcov), takže táto odvolacia námietka žalovaného nepredstavuje prekážku vysporiadania zrušeného spoluvlastníctva tak, ako správne rozhodol súd prvej inštancie. Žalovaný, ktorý drenážne kanály uložil v čase, keď mal vedomosť o tomto konaní, takým spôsobom, aby slúžili v jeho prospech, tak takto to bude aj naďalej, resp. sa môže po dohode s vlastníkom pozemkov vybrať, ale ani to nebude mať vplyv na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navyše ani nebolo exaktne preukázané, že drenážne rúry sú umiestnené práve na parcele, ktorá po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva patrí žalobcom. Odvolací súd taktiež poukazuje na to že je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú narušené, a preto aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prispeje k tomu, že každá zo strán si bude môcť už na pozemku vo svojom výlučnom vlastníctve (resp. v prípade žalobcov v bezpodielovom spoluvlastníctve) realizovať preventívne opatrenia z hľadiska odvádzania dažďovej vody.

12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že v prípade takéhoto vysporiadania nemá žiadnu právnu garanciu, že sa žalobcovia ako výluční vlastníci novovzniknutých parciel nebudú domáhať odstránenia drenážneho kanálu z pozemku, odvolací súd dodáva, že žalobcovia aj za súčasného stavu, ako spoluvlastníci predmetnej parcely, majú možnosť domáhať sa odstránenia drenážneho kanálu (ust. ). Primárnym spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou je rozhodovanie na základe dohody, pričom nesúhlas čo i len jedného z nich vylučuje záver o uzatvorení dohody. Každý spoluvlastník má (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu)

právo zúčastňovať sa na procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov, i keď miera právnej a faktickej možnosti určitého spoluvlastníka ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ nebola menšinovému spoluvlastníkovi ani len daná príležitosť vyjadriť sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, má spoluvlastník právo obrátiť sa na súd.

13. K námietke žalovaného o širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné uviesť, že žalovaný nepredložil žiadny konkrétny návrh na vyporiadanie aj ďalších sporných parciel, ktoré ani neoznačil, ani neuviedol žiadne bližšie skutkové tvrdenia. Rovnako ani žalobcovia svoj žalobný návrh o ďalšie parcely nerozšírili, preto by súd išiel nad rámec svojich právomocí, ak by ex offo vyporiadaval aj ďalšie pozemky bez konkrétneho žalobného návrhu, resp. bez vzájomnej žaloby.

14. Žalovaný namietal aj to, že súd prvej inštancie nezriadil vecné bremeno. K tomu odvolací súd uvádza, že je na úvahe súdu, v akom rozsahu a či vôbec zriadi vecné bremeno a v prípade jeho zriadenia je nevyhnutné brať zreteľ na čo najmenšie zaťaženie zaťažovanej nehnuteľnosti. Ak súd dospeje k záveru o neúčelnosti zriadenia vecného bremena, nemusí tento záver v rozhodnutí nijak zdôvodňovať, a pokiaľ vecné bremeno nezriadi, predpokladá sa, že zriadenie vecného bremena bolo neopodstatnené. Ak by však strana sporu zriadenie vecného bremena navrhovala a súd ho napriek tomu nezriadi, je potrebné aby dôvody svojho rozhodnutia uviedol v odôvodnení rozsudku. V danej veci žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zriadenie vecného bremena nenavrhoval, a preto ani prvoinštančný súd nebol povinný sa s otázkou vecného bremena osobitne vysporiadavať, ak jeho zriadenie nepovažoval za účelné.

15. K popretiu vlastníckeho práva žalobcov odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vlastnícke právo žalobcov posúdil ako prejudiciálnu otázku, pričom jeho úvahy tomto smere aj odvolací súd považuje za správne. Vlastníckemu právu žalobcov svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti, ktorého údaje sa v zmysle ust. § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona považujú za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v spomínanom § 70 katastrálneho zákona, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorú možno vyvrátiť, t.j. osoby, ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak. Žalovaný však opak nepreukázal, nepredložil žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy, ktorým by bolo spochybnené vlastnícke právo žalobcov. Žalovaný síce poukazoval na viaceré konania, predmetom ktorých bolo vlastníctvo aj k parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak ani jedno z týchto konaní neskončilo rozhodnutím vo veci samej, ale tieto konania boli zastavené buď z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku alebo späťvzatia žaloby. Uvedené rovnako platí aj pre konanie vedené Okresným súdom v Prešove č.k 9C/76/2023, ktoré bolo právoplatne zastavené dňa 20.9.2024, t..j po vydaní napadnutého rozsudku, a to na základe späťvzatia žaloby. Z dôvodu, že sa nevedie žiadne konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nie je dôvod ani na prerušenie tohto konania.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

17. Súd prvej inštancie v tomto spore správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy, pričom odvolací súd nezistil naplnenie ani jedného z odvolacích dôvodov, preto vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

18. Žalovaným podané odvolanie smeruje aj proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa a . Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. v ustanovení taxatívne vymenúva uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné. Citované ustanovenie pripúšťa odvolanie vyslovene len v tých prípadoch, kedy súd uznesením konanie preruší, t.j. návrhu na prerušenie konania vyhovie, resp. konanie preruší ex offo. A contrario v prípade, kedy súd návrh strany sporu na prerušenie konania zamietne, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie proti výroku IV. rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a 255 ods. 1 a úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).