Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-18-2025.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/18/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - C. D., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, H. a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. H. XX, zast. JUDr. Zuzana Takácsová, advokátka so sídlom Bratislavská 918, Dunajská Streda, IČO: 54 217 041, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
r o z h o d o l :
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu tohto znenia:
„Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, počnúc od 01.04.2025. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.04.2025 do 31.08.2025 vo výške 500,- eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky do 7 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Styk otca s maloletou sa neupravuje.“
II. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 15P/122/2023-103 zo dňa 10.10.2023 v časti úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 25.02.2025 domáhala vo veci samej zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, zaviazal otca na platenie výživného sumou 120,- eur mesačne k rukám matky a zároveň, aby súd styk otca s maloletou neupravil. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá sa chce vrátiť k nej, už nechce ďalej bývať s otcom. Od 18.02.2025 je maloletá v starostlivosti matky. Matka z vyjadrenia maloletej má vedieť, že kvôli vplyvom zo strany otca chcela byť maloletá v roku 2023 zverená do osobnej starostlivosti otcovi, keďže otec jej sľuboval rôzne veci, ktoré neskôr nesplnil. Už dlhší čas nemá dobrý vzťah so svojim otcom, s jeho manželkou sa neustále hádajú keď otec nie je doma. Otec maloletej sa kvôli práci málo zdržiava doma, preto musí maloletá tráviť všetok čas s jeho manželkou a keď večer otec príde domov, ide spať a vôbec sa o ňu nestará, nemá o ňu žiadny záujem. Maloletá svoje rozhodnutie vrátiť sa k matke povedala aj svojmu otcovi a odvtedy sa ich vzťah mal ešte
zhoršiť. Matka uvádzala, že s otcom nevie absolútne komunikovať, otec nereaguje na jej dotazy a prosby ohľadne maloletej, neumožní jej dozvedieť sa o jej zdravotnom stave, ani to, kedy má maloletá termíny na vyšetrenia k odborným lekárom.
2. Súd na tomto mieste uvádza, že z úradnej činnosti mu je známe, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 05.02.2015, č.k. 8P/74/2014-80 zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia, otca súd zviazal k plateniu výživného vo výške 60,- eur mesačne k rukám matky, zároveň súd styk otca s maloletou neupravil. Následne tunajší súd vo veci maloletej rozsudkom zo dňa 10.10.2023, č.k 15P/122/2023-103 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá prezverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Matku zaviazal súd na platenie výživného na maloletú v sume 90,- eur mesačne k rukám otca a to vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku; styk matky s maloletou neupravil, čím zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8P/74/2014-78 zo dňa 05.02.2015, v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej.
3. K návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa na základe výzvy súdu vyjadril otec podaním doručeným súdu dňa 22.03.2025, v ktorom uviedol, že maloletá sa k otcovi nasťahovala začiatkom júla 2023, celé leto nebola v žiadnom kontakte s matkou. Otec so svojou rodinou počas tohto obdobia motivovali maloletú, aby so svojou matkou komunikovala a udržiavala s ňou styk. Otec aj v tomto období komunikoval s matkou a riešili, ako to bude so starostlivosťou o dcéru. Otec nepodával okamžite návrh na zmenu zverenia, pretože pozná svoju dcéru a chcel, aby si toto vážne rozhodnutie dobre premyslela. Keď teda uplynul dlhší čas (počkali si aj na začiatok školského roka, ak by si to maloletá potom rozmyslela), s matkou sa dohodli, že podajú spoločne návrh na schválenie rodičovskej dohody. Otec svoju dcéru celý čas, odkedy mu bola zverená do jeho starostlivosti, motivoval, aby udržiavala s matkou kontakt, a aby sa s ňou stretávala. Postupom času sa ich vzťah znova urovnal, komunikovali spolu a vídali sa. Otec popiera, že by na dcéru niekedy tlačil alebo sa vyjadril hanlivo o matke. Situácia je práve naopak. To matka sa vyjadruje pravidelne hanlivo o otcovi a jeho rodine a stále tlačí na svoju dcéru, aby sa k nemu nasťahovala. O uvedenom bol otec informovaný aj zo strany psychologičky, ku ktorej otec maloletú pravidelne brával na sedenia, pretože mala príznaky depresie, bolesti brucha a pod. Z uvedeného dôvodu bola odporučená aj na vyšetrenie u psychiatričky. Psychologička informovala otca o tom, že zo správania a vyjadrení dcéry vyplýva, že na ňu matka veľmi tlačí (aby sa k nej vrátila) a nerobí jej to dobre, a aby matke dohovorili. Otec však s matkou nevie komunikovať. Akákoľvek snaha otca o normálnu a vecnú komunikáciu ohľadom maloletej skončí obviňovaním a osočovaním otca zo strany matky. Poprel, že by netrávil so svojou dcérou čas. Otec si svoj pracovný čas zadelil práve tak, aby mal čo najviac času na svoju rodinu. Chodí skoro ráno do práce (vstáva cca o 4:00 hod), aby mohol byť každý deň okolo 14:00 doma. Otec sa vždy po príchode z práce tešil na svoje deti a manželku a vždy sa snažil aj o komunikáciu s dcérou, rozprávali sa, aký mala deň, občas jej aj on navaril, keď bola chorá, starali sa o ňu a opatrovali ju. Maloletá je v pubertálnom veku a občasné odvrknutia nepovažoval otec za niečo nezvyčajné. Maloletá sa na otca naposledy nahnevala preto, lebo nesúhlasil s tým, aby po nástupe na strednú školu išla na internát do Dunajskej Stredy. Otec síce nevie uviesť, či je toto dôvod, prečo sa maloletá teraz rozhodla ísť k matke, alebo je to neustály nátlak zo strany matky. V každom prípade nie je správne, ako sa matka k odsťahovaniu maloletej a kontaktu maloletej s otcom stavia. Matka sa rozhodla úplne odstrihnúť maloletú od celej rodiny otca, vrátane starých rodičov. Otec možno mohol viac trvať na tom, aby sa naučil s matkou komunikovať a žiadať poradenstvo už v minulosti, priznáva, že toto zanedbal. Doma sa spolu s manželkou starali o 4 maloleté deti, chodí do práce a nejak naivne sa domnieval, že sa situácia časom sama napraví. V súčasnosti však už vie, že jeho dcéra prechádza veľmi náročným obdobím a nechce a nevie dopustiť, aby sa jej niečo stalo, alebo aby o ňu prišiel. Svoju dcéru miluje a spraví všetko, čo bude v jeho silách, aby s matkou našli spoločnú reč pri výchove maloletej dcéry, aby vyrastala v láskyplnom prostredí u obidvoch rodičov, aj keď už nežijú spolu. Od presťahovania maloletej dcéry uplynul zatiaľ veľmi krátky čas a otec je toho názoru, že kým sa nezlepší komunikácia medzi rodičmi, maloletá bude takto „pendlovať“ vždy, keď sa jej niečo nebude páčiť u druhého rodiča. Tento stav nie je v záujme maloletej dcéry. Z uvedeného dôvodu otec navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by nariadil obom rodičom maloletej, podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu, najmä za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi ohľadom maloletej. Ak aj po uplynutí času a absolvovaní poradenstva bude maloletá chcieť zostať u matky, otec to samozrejme bude rešpektovať,
ale verí, že do toho času sa aspoň podarí s matkou nadviazať normálnu komunikáciu a otec nepríde o kontakt so svojou dcérou.
4. V uvedenej veci sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.03.2025 na základe výzvy súdu vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a uviedol, že vychádzajúc z obsahu predložených listín, t. j. návrhu matky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a vyjadrenia otca k veci samej a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci návrhu matky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o dieťa z 22.03.2025, z ktorých obsahu zhodne vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je narušená, má za to, že návrh otca bude v prospech veci a tým v záujme maloletej.
5. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Dunajská Streda, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len ako „úrad práce“ alebo „úrad“) podal dňa 10.04.2025 prostredníctvom dožiadaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno správu zo šetrenia pomerov u matky maloletej na adrese G. XXX/X, H., pričom v uvedenej správe konštatoval, že matka má vytvorené vhodné podmienky na riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. V rámci uvedeného šetrenia bol vykonaný aj krátky pohovor s maloletou, ktorá úradu uviedla, že bola u otca od júla 2023 do februára 2025. U otca sa necítila dobre a preto prišla bývať k matke. S otcom sa stretla ešte v marci na pár hodín, vtedy sa presťahovala k matke. Navštevuje ZŠ s VJM H. E., X. ročník, chce sa ísť učiť za zdravotnú sestru. U matky má spoločnú izbu s bratom. Manželka otca jej slovne ubližovala a preto teraz to cíti tak, že sa nechce stretávať s otcom. Mohli by si dať prestávku, s otcom nie je ani v telefonickom kontakte. U otca má dvoch bratov a jednu sestru. Iné už nechcela uviesť. Vzhľadom na odmietavý postoj maloletej k otcovi matka na dotazy úradu uviedla, že by v prípade potreby navštevovala s maloletou psychológa úradu.
6. K vyjadreniu otca sa na základe výzvy súdu vyjadrila matka podaním doručeným dňa 03.04.2025, v ktorom poprela otcove tvrdenia, kde uvádza, že by sa o osobe otca a o jeho rodine pravidelne vyjadrovala hanlivo a že by vyvíjala na maloletú nátlak, aby sa k nej nasťahovala. Poukázala na skutočnosť, že k podaniu návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej došlo z jej strany výlučne z dôvodu, že jeho podanie si vyžiadala aktuálna zmena pomerov, keďže maloletá sa absolútne slobodne, bez akejkoľvek intervencie z matkinej strany, rozhodla odsťahovať z domácnosti otca, na ktoré odsťahovanie mala vlastný dôvod, ktorý v podanom návrhu súdu ozrejmila. Maloletá opakovane uviedla, že jej vzťah s otcom sa od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podstatne zhoršil, nakoľko maloletá zo strany otca dlhodobo nepociťovala žiadnu starostlivosť ako ani podporu v jej každodennom živote. Otec podľa udania maloletej tejto nevenoval takmer žiadnu pozornosť s tým, že v domácnosti otca sa maloletá zdržiavala spravidla v prítomnosti aktuálnej manželky otca, s ktorou má maloletá značne narušený vzťah, keďže aktuálna manželka otca, a to aj za súčinnosti otca, sa podľa udania maloletej o osobe matky permanentne vyjadrujú nevhodne. Matka vo svojom vyjadrení nepopiera jedine to, že komunikácia medzi rodičmi nie je na požadovanej úrovni, ktorú skutočnosť uviedla aj v podanom návrhu. Nie je však pravdou, že zlyhanie vzájomnej komunikácie zapríčinila ona. Ako matka sa v čase pobytu maloletej u otca pravidelne snažila otca dotazovať o aktuálnom stave maloletej, na ktoré dotazy, prosby však otec žiadnym spôsobom nereagoval. Je si plne vedomá, že obaja sú rodičmi maloletej a ich vzájomná komunikácia je v záujme zabezpečenia riadneho vývinu maloletej nevyhnutná. Z dôvodu evidentného zlyhania vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ako matka majúca záujem na zabezpečení jej priaznivého vývinu nemá námietky voči prípadnému nariadeniu výchovného opatrenia, ktoré by spočívalo v podrobení sa rodičov sociálnemu a odbornému psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie, nakoľko vzájomnú komunikáciu rodičov považuje za kľúčovú, a to predovšetkým s poukazom na záujmy maloletej.
7. V uvedenej veci sa dňa 15.04.2025 na tunajšom súde konalo prvé informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti matky, otca, právneho zástupcu otca a kolízneho opatrovníka dieťaťa, na ktorom došlo k uzavretiu dohody na skúšku, v zmysle ktorej rodičia zhodne navrhli, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia v bežných veciach a styk otca s maloletou sa neupraví. Zároveň sa dohodli, že otec bude prispievať na maloletú mesačne podľa svojich možností. Rodičia sa zároveň dohodli, že spoločne vyhľadajú referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a navrhli ďalšie informatívne stretnutie na súde za účelom vyhodnotenia dohody na skúšku a psychologickej intervencie. Na základe uvedeného otec podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2025 vzal svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia späť s ohľadom na dohodu s matkou, že psychologické poradenstvo absolvujú dobrovoľne, a preto súd uznesením zo dňa 15.05.2025, č.k. 15P/18/2025-99 konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Dňa 19.08.2025 sa na tunajšom súde konalo vo veci druhé informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti matky, otca, právneho zástupcu otca a kolízneho opatrovníka dieťaťa. Na tomto informatívnom stretnutí rodičia spísali rodičovskú dohodu v znení ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žiadali, aby súd túto dohodu na pojednávaní schválil. S obsahom dohody súhlasil i kolízny opatrovník a prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda. Rodičia i právny zástupca otca žiadali, aby súd na pojednávaní schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu v ich neprítomnosti.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami, obsahom písomných vyjadrení a podaní rodičov, obsahom záznamov z informatívnych stretnutí rodičov, obsahom Dohody o úprave práv a povinností rodičov spísanej dňa 19.08.2025, oboznámením ostatného obsahu spisového materiálu, lustrácií na rodičov dieťaťa, ďalej tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predloženými účastníkmi i zadováženými súdom ako aj obsahom pripojených spisov. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 19.08.2025 v neprítomnosti riadne predvolaných, no ospravedlnených rodičov a právneho zástupcu otca a v prítomnosti kolízneho opatrovníka a prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
Rodičia maloletého dieťaťa na informatívnom stretnutí na tunajšom súde dňa 19.08.2025 spísali rodičovskú dohodu, ktorú žiadali súdom schváliť. Jej obsahom je zmena úpravy práv a povinnosti rodičov k ich maloletej dcére. Rodičia spolu nežijú. Maloletá sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, chce zostať bývať s matkou. Maloletá navštevuje psychológa, s otcom sa momentálne nestretáva, otec čaká na výsledky psychologických návštev. Naposledy bola úprava práv a povinnosti rodičov k ich maloletej dcére bola súdne riešená v konaní sp.zn. 15P/122/2023, v ktorom súd rozsudkom zo dňa 10.10.2023, č.k 15P/122/2023-103 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Matku zaviazal súd uvedeným rozsudkom na platenie výživného na maloletú v sume 90,- eur mesačne k rukám otca maloletej a to vždy do 15.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a styk matky s maloletou neupravil, čím zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8P/74/2014-78 zo dňa 05.02.2014-80, v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej. Na informatívnom stretnutí na súde sa rodičia dohodli na zmene zverenia maloletej, ako aj na výške výživného a zhodne navrhli, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, zhodne navrhli, aby otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od schválenia rodičovskej dohody, a zároveň sa dohodli, že nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.04.2025 do 31.08.2025 vo výške 500,- eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky do 7 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rodičia žiadali styk otca s maloletou neupraviť. V zmysle dohody spísanej v tomto konaní dochádza k zmene úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu v časti osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a určenia výživného na maloletú, pričom táto zmena úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletej je v súlade s najlepším záujmom maloletej. Podľa dohody uzavretej medzi rodičmi dochádza tak k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, ako aj k určeniu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu sumou 100,- eur mesačne, ktorú je povinný otec platiť na maloletú matke počnúc od schválenia rodičovskej dohody. Takto stanovená výška výživného je súladná so zistenými osobnými, majetkovými a príjmovými pomermi oboch rodičov ako aj s výdavkami maloletého dieťaťa poukazujúc na šetrenie vykonané súdom v Sociálnej poisťovni a tiež vzhľadom na listiny doložené účastníkmi a zadováženými súdom a na obsah záznamov z informatívnych stretnutí rodičov. Zároveň sa otec zaviazal uhradiť nedoplatok na výživnom vo výške 500,- eur od 01.04.2025 do 31.08.2025 k rukám matky do 7 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rodičia sa v rodičovskej dohode zo dňa 19.08.2025 dohodli, že styk otca s maloletou ostane neupravený. Maloleté dieťa navštevuje psychológa, vzhľadom na jej odmietavý postoj k otcovi. Súd túto dohodu rodičov v tejto časti akceptoval, poukazujúc na vek maloletého dieťaťa a jeho názor, ako aj na správu dožiadaného úradu práce Komárno zo dňa 31.03.2025.
9. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
17. V zmysle čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
19. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.
20. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné.
21. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletej, ktorí spolu nežijú, využili možnosť danú im citovaným ustanovením zákona o rodine a dohodli sa (za ingerencie súdu na druhom informatívnom stretnutí rodičov) o zmene úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, so záznamom o informatívnom stretnutí rodičov a tiež so samotným textom rodičovskej dohody a dospel k záveru, že táto je v súlade so zákonom a rešpektuje najlepší záujem maloletej. I kolízny opatrovník a prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda žiadali rodičovskú dohodu schváliť. Z týchto dôvodov, poukazujúc aj na citované ustanovenia zákona o rodine i dohovoru, súd túto rodičovskú dohodu schválil (výrok I.). Vo výroku II. súd uviedol, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 15P/122/2023-103 zo dňa 10.10.2023 v časti úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu.
27. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).
Kolízny opatrovník a prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda nie sú oprávnení podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..
Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 C.m.p.).