Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-106-2025.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/106/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyňa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX/XX, XXX XX D. B., zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX F., zastúpený: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 35 864 455, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 51C/6/2025-94 z 22. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 CSP zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k. ú. G., ktorá povinnosť spočíva v zákaze prevodu, zriadenia záložného práva alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 49C/13/2025 o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nim (I.) a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože z tvrdení žalobkyne a listinných dôkazov ňou predložených nemal osvedčené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, keďže inak žalobkyni hrozí nezvratná ujma. Za osvedčené mal, že žalobkyňa na žalovaného 08.01.2021 darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V9575/2023 dňa 22.12.2023, previedla podiel 1 z predmetných nehnuteľností. Výzvou zo dňa 16.04.2024 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru – predmetných nehnuteľností z dôvodu, že žalovaný podal návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra bez jej vedomosti a bez toho, aby banka, ktorej záložné právo na nehnuteľnostiach viazlo, bola vyzvaná na udelenie súhlasu s prevodom vlastníckeho práva, ako aj z dôvodu, že úmyselne vplýva na makléra pri predaji nehnuteľností s cieľom znížiť kúpnu cenu, čo považovala za hrubé porušenie dobrých mravov. Rovnako z listinných dôkazov predložených žalovaných mal osvedčené, že ešte pred podaním návrhu na vklad darovacej zmluvy vyzval žalobkyňu na riešenie vzniknutej situácie, týkajúcej sa predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli a užívali ako druh a družka, ako aj snahu žalovaného opakovane riešiť vlastníctvo predmetných nehnuteľností ich predajom prípadne inou dohodou so žalobkyňou, ako aj jeho snahu o riešenie vzniknutej situácie prostredníctvom právnych zástupcov. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že ku vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného došlo podaním návrhu na vklad bez jej vedomosti, mal za toho, že z obsahu darovacej zmluvy nevyplývajú žiadne obmedzenia pri podaní návrhu na vklad ktoroukoľvek stranou. Zo znenia čl. IV. bod 2 vyplýva iba povinnosť informovať o podaní návrhu na vklad druhú stranu, nie povinnosť vyžadovať jej súhlas. Tvrdenia, že žalovaný vplýval pri
predaji nehnuteľností na makléra realitnej kancelárie s cieľom účelovo znížiť cenu nehnuteľností rovnako nemal osvedčené tak isto ako ani to, že mieni predmetné nehnuteľnosti predať. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný vyvíjal akékoľvek faktické či právne úkony smerujúce k scudzeniu spoluvlastníckeho podielu, k jeho zaťaženiu alebo akémukoľvek inému konaniu, ktoré by ju mohlo poškodiť na jej právach, pričom samotná obava žalobkyne nemôže automaticky zakladať dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov strán, keďže k nariadeniu neodkladného opatrenia musia existovať objektívne dôvody zakladajúce dôvod na jeho nariadenie. Žalobkyňa v návrhu len (subjektívne) uviedla, že prípadným prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu by žalovaný zmaril uplatňovanie jej práv v konaní vo veci samej bez toho, aby (objektívne) osvedčila, že žalovaný skutočne vykonáva faktické a právne kroky smerujúce k prevodu, predaju, darovaniu alebo inej formy scudzenia spoluvlastníckeho podielu, ktoré by následne mohli viesť k sťaženiu alebo znemožneniu súdneho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Nad rámec uvedeného dal do pozornosti ust. § 38 a § 39 ods. 1 zák. č. 160/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ako aj ust. § 228 ods. 2 CSP, ktoré ustanovujú možnosť zápisu informatívnej poznámky o nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a z toho vyplývajúcich účinkov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 3 CSP vzhľadom na to, že jeho prvé rozhodnutie bolo zrušené, a žalovanému ho priznal v rozsahu 100 %.
2. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a žiadala, aby bolo zmenené tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude v celom rozsahu vyhovené. Poukázala na to, že žalovaný ju ani len neinformoval o tom, že sa rozhodol podať návrh na vklad, čím porušil povinnosť v zmysle čl. IV. bod 2 darovacej zmluvy a návrhom na vklad založil pre ňu reálne riziko bezprostrednej ujmy, keďže bola dlžníčkou z úverovej zmluvy. Pritom už pri uzatváraní darovacej zmluvy sa so žalovaným dohodla, že sa návrh na vklad nepodá. Preukázať vplývanie žalovaného na realitného makléra s cieľom účelovo znížiť cenu nehnuteľností možno len výsluchom samotného makléra, ktorý dôkazný prostriedok však možno vykonať až v konaní vo veci samej, keďže v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje len na základe osvedčenia tvrdených skutočností a vzhľadom na požiadavku rýchlosti konania nevykonáva dokazovanie. Nestotožnila sa s tým, že neosvedčila vyvíjanie faktických či právnych úkonov žalovaného smerujúcich k scudzeniu spoluvlastníckeho podielu, resp. jeho zaťaženiu, ktoré by ju mohlo poškodiť na jej právach, keďže z ňou predloženého dôkazu, t. j. ponuky na predkupné právo z 30.10.2024 vyplýva, že jej ho ponúka na odkúpenie za cenu 230.000,- EUR s dodatkom, že pokiaľ svoje predkupné právo do dvoch mesiacov nevyužije, tak svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti ponúkne na predaj tretej osobe. Práve táto písomná ponuka žalovaného preukazuje (a prinajmenšom osvedčuje s vysokou mierou pravdepodobnosti), že žalovaný má v úmysle svoj spoluvlastnícky podiel predať tretej osobe, pričom lehota na využitie predkupného práva uplynula už začiatkom roka 2025, a teda hrozba prevodu sa stala reálnou. Ak by sa táto hrozba naplnila, nemohla by sa už domáhať vrátenia daru od žalovaného v naturálnej forme, v ktorom prípade by však bola nútená zmeniť žalobu (za predpokladu, že by to súd prvej inštancie pripustil) alebo vziať žalobu späť a podať novú žalobu, z ktorého dôvodu by jej vznikli nové a zbytočné trovy konania a uvedené by bolo aj v rozpore s cieľom konania vo veci samej, ktorého účelom je primárna obnova jej pôvodného vlastníckeho stavu. Poznámka v katastri nemá za následok taký účinok, ktorý by fakticky alebo právne vylučoval možnosť nakladania s vecou a má výlučne informatívny charakter, a preto ani návrh na zmenu na strane žalovaného ani zápis poznámky (ktorú medzičasom nechala zapísať na list vlastníctva) by dostatočne nezabezpečil ochranu jej práv a vrátenie daru in natura.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Poukázal na to, že strany v minulosti boli partnermi, žili ako druh a družka, pričom počas ich vzťahu spoločne nadobudli dotknuté nehnuteľnosti a aby sa právny stav zhodoval so stavom skutočným, previedla na neho žalobkyňa 1 podiel v predmetných nehnuteľnostiach darovacou zmluvou z 08.01.2021. Po tom ako sa rozpadol ich partnerský vzťah ostala nevyriešená otázka vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v dôsledku čoho už v roku 2023 navrhol žalobkyni ústne pri osobnom rozhovore spravodlivé vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Od 14.11.2023 komunikoval so žalobkyňou písomne sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu početne veľakrát avšak mimosúdne rokovania stroskotali práve na nezáujme a nekomunikácii zo strany žalobkyne. Dôkazom sú e-mailove správy zo dňa 14.11.2023, 01.03.2024, 11.06.2024, 12.07.2024, 18.07.2024, 15.08.2024,
21.08.2024, 27.08.2024, 18.09.2024, 27.08.2024, 23.09.2024, ktoré predložil. Navyše z obsahu jeho písomného návrhu zo dňa 14.11.2023 vyplýva riešenie spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam. Pritom žalobkyňu informoval ústne o zavkladovaní darovacej zmluvy a aj z uvedeného návrhu na vysporiadanie je zjavné, že žalobkyňa o zavkladovaní darovacej zmluvy vedela. Pre spravodlivé a objektívne určenie hodnoty dotknutých nehnuteľností a majetkové vysporiadanie zabezpečil na vlastné náklady znalecký posudok č. 069/2023 vypracovaný znalcom Ing. Mariánom Petrovičom, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota dotknutých nehnuteľností vo výške 462.965,41 EUR. Z písomnej komunikácie pritom vyplýva, že takto určená všeobecná hodnota nehnuteľností bola podstatou jeho návrhov žalobkyni na spravodlivé zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tvrdenie žalobkyne o neoznámení zavkladovania darovacej zmluvy, o jeho záujme ju poškodiť v majetkovej sfére a o údajnom vplývaní na makléra s cieľom znížiť kúpnu cenu sú preto absolútne nepravdivé. Práve žalobkyňa zasahuje do jeho práv prostredníctvom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia snažiac sa obohatiť, pričom motívom tohto konania je práve rozpad ich partnerského vzťahu. Pritom ani z jedného jeho písomného návrhu nevyplýva to, čo sa snaží osvedčiť žalobkyňa, t. j. jeho snaha o poškodenie jej majetkových a vlastníckych práv, hrozba predaja jeho spoluvlastníckeho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach tretej osobe alebo iné konania v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa od novembra 2023 do 23.09.2024 komunikovala s ním len prostredníctvom právneho zástupcu a ich početné mimosúdne rokovania smerovali práve k spoločnému predaju dotknutých nehnuteľností s tým, že z kúpnej ceny by sa uspokojil záložný veriteľ B. a zvyšnú sumu by si rozdelili na polovicu. Od septembra 2024 žalobkyňa s ním vôbec nekomunikovala ani prostredníctvom zástupcu a len v dôsledku tohto jej zaslal uplatnenie predkupného práva, avšak nie s cieľom ako sa to snaží osvedčiť žalobkyňa svoj podiel predať a zhoršiť jej majetkovú pozíciu, ale s cieľom primäť ju ku konštruktívnemu riešeniu, pričom z jeho písomných návrhov vyplýva, že ako posledný inštitút usporiadania vzťahov mienil podať žalobu na príslušný súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom preferovaným spôsobom vysporiadania je spoločný predaj inej osobe ako finančne najvýhodnejšie riešenie.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.
6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne krajský súd dopĺňa, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá čas na vlastné dokazovanie, tak ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej. Preto vychádza zo skutočností zistených z listinných resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej (§ 325 ods. 1, § 326 CSP). Žalobkyňa dôvodnosť a trvanie svojho nároku odôvodňovala tým, že sa voči žalovanému domohla vrátenia daru, keďže ako obdarovaný sa k nej správal tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy, keďže sám bez jej vedomostí, napriek ich dohode v čl. IV. bod 2 darovacej zmluvy učinil návrh na jej vklad a neinformoval o tom banku, B. B., a.s., ktorej záložné právo na nehnuteľnosti viazlo z dôvodu, že jej poskytla úver, resp. nevyzval ju na udelenie súhlasu s prevodom, čo mohlo mať za následok predčasné zosplatnenie úveru, čím ju mohol žalovaný v nemalej miere poškodiť. Z čl. IV. bod 2 darovacej zmluvy však vyplýva, že návrh na vklad mohla podať ktorákoľvek zo strán a informovať o tom druhú stranu, čo žalovaný tvrdil a listinne aj preukazoval. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uviedla, že už pri uzatváraní darovacej zmluvy sa so žalovaným dohodla, že návrh na vklad nepodá, túto skutočnosť nijak neosvedčila. Z darovacej zmluvy pritom žalovanému nevyplýva žiadna povinnosť informovať banku a vyzývať ju na udelenie súhlasu. Keďže úver bol poskytnutý žalobkyni, bola to ona, ktorá mala osvedčiť
predložením úverovej zmluvy, že by uvedeným mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru a tým k jej nemalému poškodeniu, ktorý postup banky napriek odstupu času od zavkladovania ani doposiaľ netvrdila. Pokiaľ žalobkyňa ako ďalšie správanie žalovaného k nej hrubo porušujúce dobré mravy uviedla, že mal pri predaji nehnuteľností úmyselne vplývať na makléra s cieľom znížiť ich cenu, ktorú žiadal, aby mu kupujúci uhradil v hotovosti v jeho prospech, čím sa chcel na jej úkor bezdôvodne obohatiť, ani tieto skutočnosti nijakým spôsobom neosvedčila, pričom žalovaný ich ako absolútne nepravdivé poprel, v ktorej súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na snahu žalovaného o riešenie vzniknutej situácie, čo vyplýva z predloženej komunikácie ako aj ním predloženého znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku a tak isto ako správne uviedol súd prvej inštancie ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán z dôvodov, s ktorými sa odvolací súd, plne stotožnil.
7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán sporu, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku žalovaného na náhradu trov celého konania, a to vzhľadom na jeho plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 3 CSP).
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní ho priznal taktiež v rozsahu 100 %.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).