Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/44/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Kollárova 8, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OCDPK-2025/003354-008 zo dňa 25. februára 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24. apríla 2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 24. apríla 2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v rovnaký deň, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OCDPK-2025/003354-008 zo dňa 25. februára 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta Trnava č. OSaŽP/2449-83179/2024/MH zo dňa 01. júla 2024 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhl. MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, pre stavebníka Frape Catering, s. r. o., IČO: 44 178 450, so sídlom Hudobná ulica 7, 917 01 Trnava povolil stavbu „Skladová hala s administratívou – Frape“, v rozsahu „SO 02 Účelová komunikácia, parkoviská a spevnené plochy“ na pozemkoch par. č. 10555/57, 10555/58, 10555/65, 10555/73,10555/74, 10555/92 – parcely reg. „C“ v k. ú. A. a na pozemku par. č. 258/1 – parcela reg. „C“ v k. ú. B. v obci A..

2. Žalobca zároveň s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Mal za to, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami najmä prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia žalobca vyzdvihol princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti s poukazom na o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, pričom uviedol, že nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe, ako aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadril v podaní zo dňa 28. júla 2025. V súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že daný návrh považuje za nerelevantný, nakoľko stavebné úrady postupovali v súlade so zákonom a práva žalobcu vyplývajúce mu zo o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli plne akceptované. Z uvedeného dôvodu navrhol odkladnému účinku nevyhovieť.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).

9. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).

10. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny súd nezistil

existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti vo vzťahu k ochrane životného prostredia a nenávratným zničením osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí.

12. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie a predbežnej opatrnosti. Žalobca tiež len vo všeobecnej rovine konštatoval, aké účinky má priznanie či nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe. Nijako nekonkretizoval, v čom konkrétne má spočívať závažná ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo dôjsť výkonom napadnutých rozhodnutí, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, vrátane skutočnosti, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tak, ako tvrdil.

13. Správny súd zdôrazňuje, že hoe priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu, resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca sa nijako nevenoval rozdielu medzi ujmou na životnom prostredí a závažnou ujmou na životnom prostredí, a potrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného prostredia interpretoval v podstate tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má potenciál zasahovať do životného prostredia, je preň zároveň hroziacou ujmou. Akákoľvek ujma na životnom prostredí pritom nepredstavuje automaticky závažnú ujmu. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je dostatočný a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe treba považovať za neodôvodnený.

14. Správny súd tiež konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorá by v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí hrozila. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok, pričom hrozba tvrdenej ujmy musí byť priama, musí mať závažný dopad a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd preto dospel k záveru, že návrh žalobcu je nepodložený a žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, iného nenapraviteľného následku, príp. závažnej ujmy na životnom prostredí.

15. Žalobca podľa právneho názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle . Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy napadnutých správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

17. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení . Preto rozhodol s poukazom na tak, že daný návrh zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).