Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/49/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: PAVKAS s. r. o., so sídlom: Hlavná 5/62, 958 42 Brodzany, IČO: 31 426 409, právne zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom: Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101331882/2022 zo dňa 11.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 19.08.2020 Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej ako „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „Daňový poriadok“) oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2020 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 23.09.2020. Daňová kontrola bola podľa Daňového poriadku ukončená dňa 13.09.2021 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101686239/2021 zo dňa 08.09.2021 žalobcovi, ktorého súčasťou bola výzva podľa Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel v sume 6.000,30 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2020.

2. Následne rozhodnutím správcu dane č. 100163784/2022 zo dňa 25.01.2022 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 6.000,30 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom vo výške 6.000,30 Eur od dodávateľa SC Invest Group s. r. o. z dodávateľských faktúr č. 200115 až č. 200120 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach. Predmetom faktúr bol nákup reziva.

3. Na základe odvolania žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie č. 101331882/2022 zo dňa 11.05.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, ktorým bolo podané odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že vykonaným dokazovaním sa

nepreukázalo, že došlo k dodaniu tovarov dodávateľom uvedeným na faktúrach s tým, že pre možnosť uplatnenia si odpočítania DPH zo zdaniteľných plnení nie je podstatná len ich existencia a daňový doklad od dodávateľa, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky aj skutočne došlo od dodávateľa, ktorý je ako dodávateľ uvedený na daňových dokladoch.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Rozhodnutie žalovaného žalobca včas napadol správnou žalobou. Rozhodnutie žalovaného podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Na úvod uviedol, že počas celého konania poskytoval správnym orgánom súčinnosť a predložil všetky podklady, ktoré boli v jeho možnostiach predložiť. Spolupráca s dodávateľom prebiehala štandardne, žalobca poskytol vysvetlenie ohľadom skladovania a vykladania tovaru, na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúry, zmluvu, objednávky, cenovú ponuku, potvrdenie o úhrade. Komunikácia s dodávateľom vždy prebiehala s jeho konateľom, konateľ dodávateľa v postavení svedka sa vedel riadne vyjadriť ku všetkým dôležitým skutočnostiam a nemožno tvrdiť, že jeho výpoveď bola nedôveryhodná. Žalobca považoval doklady o úhrade faktúr za jeden z materiálnych dôkazov dodania tovaru. Pokiaľ by žalobcovi nebol skutočne dodaný tovar, bolo by nelogické, aby za neho uhrádzal kúpnu cenu. Materiálny dôkaz ohľadom riadneho dodania tovaru predstavuje aj výpoveď bývalého konateľa dodávateľa. Žalovaný sa nesprávne vysporiadal so skutkovým stavom a predloženými dôkazmi, keď dospel k záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie, resp. nekonanie dodávateľa. Žalobca si dodávateľa vyberá, avšak nemôže dopredu predpokladať, či si bude dodávateľ plniť povinnosť voči správcovi dane.

5. Existencia tovaru bola preukázaná tým, že žalobca z dodaného tovaru vyrobil 4000 ks paliet a tieto následne fakturoval odberateľom. Všetky podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane žalobca riadne splnil, preukázal, že vystavené faktúry boli uhradené a zahrnuté do účtovníctva. Pri dodávkach dreva platia určité špecifiká, v zmysle ktorých nie je možné dodržať presné množstvo dodávky tovaru v zmysle objednávky (napríklad vlhkosť dreva a s tým súvisiaca neskoršia zmena hmotnosti). Po vzájomnej dohode s dodávateľom došlo 28.04.2020 k vystaveniu novej objednávky, ktorá bola v konaní predložená. Žalovaný podľa názoru žalobcu konal v rozpore s prejednacou zásadou, pretože dôkazy navrhnuté žalobcom odmietol čo i len prejednať.

6. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že si počas tridsaťročnej podnikateľskej činnosti plnil povinnosti voči správcovi dane a iným inštitúciám zodpovedne a včas, uhrádzal všetky záväzky načas a v plnej výške. Nikdy nemal žiadne podlžnosti voči daňovému úradu či iným inštitúciám. Daňový úrad podľa názoru žalobcu ani nezistil žiadne závažné pochybenia, za ktoré by bol finančne postihovaný. Žalobca predložil všetky doklady, ktoré boli v jeho moci predložiť a žalovaný na neho prenáša dôkaznú povinnosť. V závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie, krajských súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom dôkazného bremena daňového subjektu, preukazovania podvodného konania a právnej istoty. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie správcu dane a žalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca jednoznačne a vierohodne nepreukázal nadobudnutie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúrach, keďže dodávateľ nepreukázal, že tovary boli dodané tak, ako boli fakturované. Žalobca zároveň vierohodne nepreukázal, ako a či použil plnenia na dodávky tovaru a služieb. Správca dane spochybnil skutočného dodávateľa, ako aj použitie plnenia na dodávky tovarov a služieb. Skutočnosť uvádzaná žalobcom, že počas daňovej kontroly riadne poskytoval súčinnosť a predložil všetky potrebné doklady neznamená, že preukázal existenciu podmienok, ktoré zákonodarca požaduje a ktoré sú pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane stanovené. Daňový subjekt je v daňovom konaní povinný preukazovať ním tvrdené skutočnosti. Takouto skutočnosťou je aj to, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny dodávateľ, ktorý vyhotovil dodávateľskú faktúru. Daňové doklady, t. j. faktúry, dodacie listy, doklady o úhrade a iné listinné doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje platiteľ.

8. Konateľ dodávateľa potvrdil len formálne, že dodávateľ vystavil, zaúčtoval a boli mu uhradené faktúry, tovar bol dodaný, DPH odvedená, o čom však nepredložil žiadne doklady. Zároveň nepredložil žiadne doklady o nadobudnutí tovaru. Materiál uvedený na faktúrach bol dodaný v mernej jednotke m3 a žalobca ho mal použiť k výrobe hotových výrobkov - paliet dodaných v mernej jednotke kus. Z uvedeného je zrejmé, že z dokladov predložených žalobcom ku kontrole automaticky nevyplývalo, že žalobca všetok nakúpený materiál použil na dodávky tovaru. Žalobca nepredložil žiadne kalkulácie nákladov, ktoré by ozrejmovali hľadisko zostavenia vlastných nákladov na výrobu svojich výrobkov (paliet) a hľadisko cenotvorby. Aby platiteľ preukázal splnenie zákonom stanovej podmienky na uplatnenie práva odpočítať DPH zo sporných faktúr v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „zákon o DPH“) je nutné vedieť a pred správcom dane preukázať, aké náklady mal pri výrobe jednotlivých výrobkov. Žalobca zároveň nepreukázal existenciu priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami a následne, že plnenie vstúpilo prostredníctvom nákladov do ceny poskytovaných plnení. Nebola tak splnená podmienka na odpočítanie dane. Spochybnením dôkazov predložených žalobcom sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu.

9. Žalovaný mal preukázané, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítane dane z faktúr od dodávateľa podľa ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí platiteľ v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to deklaruje. Dodávateľ a ani subdodávateľ nepredložili žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru. Žalobca nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto nebolo potrebné skúmať konanie žalobcu z hľadiska daňového podvodu a európskej judikatúry.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

10. V replike žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach s tým, že žalovaný spochybňuje doklady predložené žalobcom, avšak neuvádza, aké iné doklady mal predložiť. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že konateľ dodávateľa nevedel svoje tvrdenia preukázať, pretože všetky doklady a dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností sa nachádzajú v spise. Žalobca si dodávateľa preveril v jemu dostupných databázach a ani pri zachovaní všetkej odbornej starostlivosti nemal možnosť zistiť akékoľvek pochybenie zo strany svojho obchodného partnera. Zároveň z predložených dôkazov možno jednoznačne deklarovať existenciu priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami a následné preukázanie skutočnosti, že predmetné plnenie vstúpilo prostredníctvom nákladov do ceny poskytovaných plnení. Podľa žalobcu nie je povinnosťou všetok tovar okamžite spotrebovať, v praxi je bežné, že podnikatelia si vytvárajú aj určité zásoby tovaru pre ďalšie objednávky. Žalovaný sa mal zamerať na to, či dodaný materiál súvisel s výrobnou činnosťou daňového subjektu. Za nesprávne považoval žalobca tvrdenie, že v zdaňovacom období neboli splnené hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

11. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

12. Dňa 28.09.2022 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/49/2022, ktorým krajský súd rozhodol vo veci samej tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pričom krajský súd o trovách rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft, C-610/19 zo dňa 03.09.2020 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022. Na základe uvedených rozhodnutí dospel k záveru, že

daňové orgány sa pri svojom rozhodovaní uberali nesprávnym smerom a úvahami, keď považovali za dostatočné pre nepriznanie žalobcom uplatneného odpočtu DPH spochybnenie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom bez toho, aby sa zaoberali otázkou, či sa žalobca podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Bez zisťovania tejto skutočnosti aj jej vyhodnotenia bolo podľa názoru krajského súdu rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane predčasné. Krajský súd skonštatoval, že vzhľadom na súčasnú judikatúru a jej vývoj bolo právne posúdenie otázky nesplnenia podmienok uplatnenia odpočtu DPH pre spochybnenie deklarovaného dodávateľa nesprávne. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

13. Na základe podanej kasačnej sťažnosti sa vecou zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Dňa 27.02.2025 bol vydaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sfk/145/2022, ktorým Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/49/2022 - 93 zo dňa 28.09.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia kasačný súd uviedol, že žalobcom predložené doklady preukázali formálne splnenie podmienky na odpočítanie dane, avšak žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie tovaru. Rovnako nebolo podľa názoru kasačného súdu žiadnym spôsobom preukázané, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť. Kasačný súd zároveň dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami a následne, že plnenie vstúpilo prostredníctvom nákladov do ceny poskytovaných plnení. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že podaná kasačná sťažnosť bola dôvodná a rozhodnutie krajského súdu zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „SSP“).

Konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici

14. Predmetná vec bola po vrátení zaevidovaná na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2Sf/20/2025.

15. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 6.000,30 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2020. Žalobcom uplatnený nadmerný odpočet v sume 6.000,30 Eur nebol priznaný a žalobcovi bola vyrubená daň v sume 6.000,30 Eur na základe neuznania odpočítania dane z dodávky spoločnosti SC Invest Group s. r. o., a to na základe faktúr, ktorých predmetom bol nákup reziva.

16. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia daňových orgánov, ktorými daňové orgány nepriznali žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet a vyrubili mu daň z pridanej hodnoty.

17. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod na vytýčenie termínu pojednávania podľa . Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 20.08.2025 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( ).

Relevantné zákonné ustanovenia

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

21. Podľa § 51 ods. 1 písm.) a zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľovi uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

22. Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Odpočítanie dane môže byť aj v zmysle uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

23. Správny súd zároveň pripomína, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43).

24. Ďalej sa javí užitočným pripomenúť, že ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

25. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť

(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

26. Medzi účastníkmi konania je v zásade nesporné, že žalobca si splnil svoju prvotnú dôkaznú povinnosť a predložil správcovi dane písomné podklady dokumentujúce deklarované obchody s dodávateľom, z ktorých si aj uplatnil nárok na odpočet DPH. Správca dane a žalovaný však v ďalšom procesnom postupe spochybnili, že dodávateľom tovarov bol žalobcom deklarovaný dodávateľ.

27. Pochybnosti ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočet dane vyplývajú najmä zo skutočností, že došlo k spochybneniu dodania tovaru zo strany dodávateľa, keďže žalobca ani dodávateľ nepredložili dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti o reálnom dodaní tovaru. Žalobcom predložené doklady preukázali formálne splnenie podmienky na odpočítanie dane, avšak žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie tovaru. Rovnako nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť. Materiál uvedený na faktúrach bol dodaný v mernej jednotke m3 a žalobca ho mal použiť k výrobe hotových výrobkov paliet dodaných v mernej jednotke kus. Z uvedeného je zrejmé, že z dokladov predložených žalobcom ku kontrole automaticky nevyplývalo, že žalobca všetok nakúpený materiál použil na dodávky tovaru. Žalobca nepredložil žiadne kalkulácie nákladov, ktoré by ozrejmovali hľadisko zostavenia vlastných nákladov na výrobu svojich výrobkov (paliet) a hľadisko cenotvorby. Aby platiteľ preukázal splnenie zákonom stanovej podmienky na uplatnenie práva odpočítať DPH zo sporných faktúr v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, je nutné vedieť a pred správcom dane preukázať, aké náklady mal pri výrobe jednotlivých výrobkov. Žalobca zároveň nepreukázal existenciu priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami a následne, že plnenie vstúpilo prostredníctvom nákladov do ceny poskytovaných plnení. Pochybnosti správcu dane nevyvrátila ani výpoveď bývalého konateľa dodávateľa, ktorý označil ako svojho dodávateľa inú spoločnosť ako spoločnosť, od ktorej vykazoval nadobudnutie tovaru v kontrolnom výkaze. Bývalým konateľom označená spoločnosť bola v tom čase v konkurze. Rovnako však ani spoločnosť označená v kontrolnom výkaze ako dodávateľ na výzvy správcu dane nereagovala. Za tohto stavu správny súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázaní dodávateľa tovaru v predmetnej veci, resp. zdaniteľného postavenia tohto dodávateľa, ako hmotnoprávnej podmienky priznania nároku na odpočet DPH, bolo opätovne prenesené na žalobcu, avšak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol.

28. Z administratívneho spisu vyplynuli zistenia, že svedok A. B. B. - bývalý konateľ spoločnosti SC Invest Group s. r. o. do zápisnice o ústnom pojednávaní potvrdil len formálne, že spoločnosť SC Invest Group s. r. o. spolupracovala so žalobcom. Spoločnosť SC Invest Group s. r. o. vystavila, zaúčtovala a následne jej boli uhradené faktúry č. 200115, 200116, 200117, 200118, 200119, 200120, tovar v zmysle faktúr bol dodaný, DPH odvedená. Tento svedok však nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o spolupráci so žalobcom a taktiež žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie fakturovaného tovaru. A. B. B. ako svedok sa síce vedel vyjadriť k obchodnej spolupráci, ale svoje tvrdenia preukázať nevedel. Táto výpoveď bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti počas vykonávania daňovej kontroly žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázala uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

29. Podľa názoru správneho súdu správca dane na základe predložených dokladov a dôkazov a následných zistení dôvodne nadobudol oprávnené pochybnosti o reálnosti zdaniteľného obchodu,

pretože spoločnosť SC Invest Group s. r. o. nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali spoluprácu so žalobcom a žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie fakturovaného tovaru. Okrem toho bývalý konateľ spoločnosti SC Invest Group s. r. o. B. B. označil ako dodávateľa fakturovaného tovaru inú spoločnosť (MVE-group s. r. o.) ako spoločnosť, od ktorej vykazovali nadobudnutie tovaru v kontrolnom výkaze. Avšak ani spoločnosť uvedená v kontrolnom výkaze ako dodávateľ, teda spoločnosť MDA-STAV s. r. o. nepredložila na výzvu správcu dane doklady preukazujúce spoluprácu so spoločnosťou SC Invest Group s. r. o.

30. Z vydaných rozhodnutí je zrejmé, že daňové orgány dôvodne spochybnili skutočného dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach ako aj použitie plnenia na svoje dodávky tovarov a služieb ako platiteľa. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, a preto bolo správne a dôvodne rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného, resp. jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím správcu dane.

31. Správny súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu žalovaného, dospel k rovnakému záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami žalobcu. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci žalovaným za správne.

32. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, čo vyplývalo aj z rozhodnutia kasačného súdu vydaného v tejto právnej veci, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, vrátane náhrady trov kasačného konania, keďže vo vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať ( ).

34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( ). 34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku podľa (znenie účinné v rozhodnom čase) .

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu podľa (znenie účinné v rozhodnom čase).

Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , 2 , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.