Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/17/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu MATLES s.r.o., so sídlom Ivachnová 312, 034 83 Ivachnová, IČO: 51 138 271, právne zastúpeného JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom, so sídlom K.A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému RINO SK, s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 821/47, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 53 607 562, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 7.291,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/35/2024-75 zo dňa 2. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/35/2024-75 zo dňa 2. septembra 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 7.291,20 Eur s 13,50 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 28.09.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci domáhal od žalovaného úhrady istiny vo výške 7.291,20 Eur z titulu nezaplatenia faktúry č. 20230118, splatnej dňa 27.09.2023 za vykonanú manipuláciu s drevom.

3. Súd prvej inštancie na základe podanej žaloby vykonal dokazovanie ohľadne dodávky požadovanej komodity žalobcom žalovanému. Konštatoval, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nepoprel uzavretie ústnej zmluvy, na základe ktorej požadoval dodať predmetnú komoditu (guľatinu). Za jej dodanie žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 20230118 v sume 7.291,20 Eur, splatnú dňa 27.09.2023, pričom v konaní nebolo sporné, že uvedenú faktúru žalovaný neuhradil.

4. Súd prvej inštancie posúdil dôvody uvádzané žalovaným v odpore pre neuhradenie predmetnej faktúry za nepreukázané, keďže žalobca súdu predložil doklad o pôvode dreva zo dňa 19.09.2023, na základe ktorého žalovaný prevzal a potvrdil svojím podpisom prevzatie guľatiny v rozsahu 36,73 m3 a rovnakého dňa i prevzatie guľatiny v rozsahu 39,13 m3. Z vystavenej faktúry súd prvej inštancie mal za zrejmé, že žalobca faktúru vystavil až dňa 20.09.2023, t.j. po dodaní tovaru a nie pred jeho dodaním, ako to tvrdil žalovaný. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný ohľadne

svojich tvrdení v odpore proti vydanému platobnému rozkazu neuniesol dôkazné bremeno a naopak, že žalobca preukázal svoje tvrdenia ohľadne dodania dreva a jeho neuhradenia žalovaným. Keďže žalobca nežiadal na pojednávaní dňa 02.09.2024 preukázať svoje tvrdenia aj svedeckou výpoveďou, ktorú navrhoval vo vyjadrení k odporu, súd prvej inštancie výsluch svedka nevykonal. Žalovaný sa predmetného pojednávania konaného dňa 02.09.2024 nezúčastnil, aj keď svoju neúčasť ospravedlnil. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena tvrdeného v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a vzhľadom na to, že súd prvej inštancie mal nárok žalobcu i v neprítomnosti žalovaného za preukázaný, súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

5. Okrem dlžnej istiny súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému i nárok na príslušenstvo k pohľadávke tak, ako si ho žalobca uplatnil v žalobe, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % proti žalovanému.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie, resp. vypočul svedkov, a to aj napriek tomu, že svedka A. B. navrhol vypočuť žalobca. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že popiera prevzatie drevnej hmoty a faktúra, ktorú mal vystaviť žalobca, nie je evidovaná v jeho účtovníctve, ani v kontrolnom výkaze. Poukázal na to, že žalobca predložil súdu prvej inštancie tzv. doklad o pôvode dreva vystavený dňa 19.09.2012 (správne má byť 19.09.2023), ktoré tlačivo ma byť za žalovaného vpravo dole podpísané p. C.. Tlačivo je tiež podpísané vpravo dole aj na druhej strane tou istou osobou, pričom už pri bežnom pohľade vidno, že tieto podpisy sa absolútne líšia a ťažko môže ísť o podpis toho istého človeka. Žalobca žiaden iný dôkaz o tom, že došlo k prevzatiu drevnej hmoty súdu nepredložil. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

10. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštnacie, pričom po preskúmaní veci konštatoval, že tento zodpovedá skutkovému stavu tak, ako je opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 7.291,20 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia faktúry č. 20230118 zo dňa 20.09.2023, splatnej dňa 27.09.2023. Uvedenou faktúrou žalobca žalovanému vyfakturoval cenu za vykonanú manipuláciu s drevom na základe ústnej objednávky.

12. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel a ktorým priznal žalobcovi právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom podstatou odvolacích námietok bolo tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie a zároveň sa nevysporiadal s jeho argumentmi týkajúcimi sa prevzatia drevnej hmoty.

13. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“ alebo „“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

14. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

15. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Odvolací súd konštatuje, že kúpna zmluva je upravená ako zmluvný typ v ustanovení , ktorej podstatnými náležitosťami sú záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar, záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru, vymedzenie tovaru – predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Ide o konsenzuálnu zmluvu a vzniká dohodou strán o jej podstatných častiach, pričom zákon nevyžaduje písomnú formu tejto zmluvy. V zmysle ustanovenia kupujúci má povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

17. Po preskúmaní veci odvolací dospel k záveru, že námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie a nevysporiadal sa tiež s tvrdeniami žalovaného, nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného vznesenými v tomto konaní, pričom žalovaný svoje tvrdenia súdu žiadnym dôveryhodným dôkazom nepreukázal. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nepoprel uzavretie ústnej zmluvy, na základe ktorej požadoval dodať predmetnú komoditu. Za dodanie tejto komodity žalobca vystavil faktúru č. 20230118 splatnú dňa 27.09.2023, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný túto faktúru neuhradil.

18. Argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie, neobstojí. Rovnako odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného, že v priebehu konania popieral prevzatie tovaru a súd prvej inštancie sa s jeho obranou nevysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Zároveň odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca predložil doklad o pôvode dreva zo dňa 19.09.2023, na základe ktorého žalovaný prevzal a potvrdil svojim podpisom prevzatie guľatiny v rozsahu 36,73 m3 a rovnakého dňa i prevzatie guľatiny v rozsahu 39,13 m3. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uvedený listinný dôkaz bol súdu žalobcom predložený po podaní odporu zo strany žalovaného, pričom žalovaný tento dôkaz nerozporoval, hoci mu súd prvej inštancie v liste zo dňa 23.04.2024 (doručenom mu dňa 24.04.2024) umožnil k predloženému dôkazu sa vyjadriť. Žalovaný okrem podaného odporu nedoručil súdu prvej inštancie žiadne ďalšie písomné vyjadrenie vo veci, svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 02.09.2024 síce ospravedlnil, avšak nežiadal ho odročiť. Preto ak svojou procesnou obranou mienil žalovaný len poprieť žalobcove tvrdenie o riadnom dodaní objednanej komodity, bol namieste postup podľa , z ktorého pre žalovaného vyplývalo procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom aj na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia, kde pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení podľa . Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a táto ma podobu prehry sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovanému dodal guľatinu, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil podpisom svojho štatutára, o čom žalobca predložil aj listinný

dôkaz a žalovaný na uvedené tvrdenie v konaní pred súdom prvej inštancie nereagoval a predložený dôkaz nespochybňoval, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný skutkové tvrdenie o prevzatí tovaru účinným spôsobom nepoprel a súd prvej inštancie postupoval správne, keď aj bez ďalšieho dokazovania (výsluchu svedka navrhnutého žalobcom) považoval tvrdenie o prevzatí guľatiny za nesporné, resp. preukázané.

19. K odvolacej námietke žalovaného, v rámci ktorej žalovaný spochybňoval podpis osoby podpísanej za žalovaného na žalobcom predloženom listinnom dôkaze – doklade o pôvode dreva zo dňa 19.09.2023, odvolací súd uvádza, že túto námietku žalovaný po prvýkrát uplatnil až v podanom odvolaní. Žalovaný neuviedol, žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili vyjadriť sa k skutkovým tvrdeniam žalobcu o splnení povinnosti dodať drevo žalovanému a k preukázaniu tejto povinnosti predmetným listinným dôkazom už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ako už odvolací súd uviedol, žalovaný mal možnosť sa k predloženému dôkazu vyjadriť písomne, prípadne mal možnosť dostaviť sa osobne na pojednávanie v danej veci, resp. požiadať o jeho odročenia a priamo na pojednávaní na argumentáciu žalobcu reagovať. Odvolací súd uvedené tvrdenia žalovaného preto nepovažoval za prostriedok procesnej obrany, ktoré žalovaný nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (/ ). Nakoľko pri uplatnení uvedených tvrdení žalovaného neboli splnené podmienky pre prostriedky procesnej obrany, ktoré v zmysle možno použiť v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnené až v podanom odvolaní neprihliadal.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu žaloby a zo žalobcom predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca žalovanému dodal na základe ústnej kúpnej zmluvy drevnú hmotu. Uvedené vyplýva zo žalobcom predloženého Dokladu o pôvode dreva zo dňa 19.09.2023. Z uvedeného dokladu je zrejmé, že žalobca žalovanému dodal guľatinu a že žalovaný potvrdil jej prevzatie podpisom svojho štatutára. Žalovaný zároveň v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by podpis na tomto dokumente nebol podpisom jeho zástupcu. Žalobca až následne po tom, ako žalovaný prevzal guľatinu, vystavil dňa 20.09.2023 faktúru za jej dodanie tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu bol preukázaný, a preto správne rozhodol, keď žalobe vyhovel.

21. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že faktúru, ktorú mal vystaviť žalobca, neeviduje vo svojom účtovníctve ani v kontrolnom výkaze, odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že súd nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005). Odvolací súd zastáva názor, že neevidovanie faktúry v účtovníctve sporovej strany bez ďalšieho ešte nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné považovať inak preukázaný nárok za nedôvodný.

22. Neobstojí ani námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia. Nesprávnosť právneho posúdenia veci možno vymedziť len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej nesprávnu aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia však v odvolaní žalovaného absentuje.

23. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd má za to, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné.

24. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhého výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so

zásadou úspechu podľa správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

25. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (druhá výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , 2 potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v a a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

27. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).