Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/24/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 16, 058 44 Poprad, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Železnice Slovenskej republiky, generálne riaditeľstvo, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, 2. AQUAPARK Poprad, s.r.o., so sídlom Športová 1397/1, 058 01, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 609, 3. Mountain View residences, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 54 376 777, 4. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Povodie Hornádu, odštepný závod, so sídlom Ďumbierska č. 14, 041 59 Košice, IČO: 36 022 047, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PP-OCDPK-2024/032481-02 zo dňa 10.12.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 05.02.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného OU-PP- OCDPK-2024/032481-02 zo dňa 10.12.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Poprad č. 76274/2410/2024 zo dňa 08.08.2024 vo veci stavebného povolenia stavby „SO 12-38-09 Dočasná komunikácia AquaCity – ŽST Poprad – Tatry, Poprad (žkm 196,8 – 197,1)“, v rámci hlavnej stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad Tatry (mimo) – Krompachy“ (ďalej aj ako „stavebné povolenie“). Žalobca zároveň navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátiť na ďalšie konanie mestu Poprad a priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca v správnej žalobe namietal porušenie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj ako „Zákon EIA“), keď v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol splnenie podmienok uvedených v záverečnom stanovisku vydanom Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona EIA, č. 1554/07/3.4/ml, pričom neuvedením splnenia týchto podmienok vo výrokovej časti stavebného povolenia nastáva podľa žalobcu stav pochybnosti, či sú pre stavebníka záväzné, a či ich splnenie sa pri kolaudácii stavby bude vyžadovať a kontrolovať. Žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že odvolanie podľa stavebného zákona, v znení účinnom do 31.03.2025 (ďalej aj ako „Stavebný zákon“) je osobitným odvolaním, pri ktorom prvostupňové rozhodnutie žalovaný nepreskúmava v celom rozsahu, ale len z hľadiska splnenia zákonných podmienok zákona EIA, ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Na základe uvedených skutočností, žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nezrozumiteľné.

3. Súčasťou správnej žaloby bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej aj ako „SSP“), ktorý

žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky najmä stavebného povolenia hrozia závažnou ujmou a iným vážnym nenapraviteľným následkom, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V návrhu na odkladný účinok správnej žaloby žalobca poukázal na zásadu právnej bdelosti (vigilantibus iura scripta sunt) s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011. Podľa názoru žalobcu, konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi napĺňa znaky šikanózneho výkonu práva, ktorý potenciálne môže spôsobiť ujmu na procesných právach žalobcu. Poukázal na prepojenie priznania odkladného účinku správnej žaloby s princípom prevencie a princípom predbežnej opatrnosti, vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Žalobca tiež uviedol, že pri posudzovaní odkladného účinku správnej žaloby má správny súd posudzovať aj princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, pričom inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom jeho vykonateľnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť pokladá žalobca za potrebné postupovať takým spôsobom, aby dočasne jeden princíp ustúpil druhému a to tak, že formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) ustúpil princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Uviedol tiež, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych výsledkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého opatrenia. Mal za to, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by znamenalo nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Na základe uvedeného žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to s prihliadnutím na záujmy životného prostredia, ktorými podľa žalobcu sú:

- Povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa osobitného predpisu, Aarhuského dohovoru, ústavnokonformným a eurokonformným spôsobom.

- Uplatňujúc ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov nakoľko okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa a SR na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na SR kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním definitívne vyrieši.

4. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odkazom na a SSP uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje mimoriadny inštitút, pretože jeho následkom je prelomenie účinkov právoplatného rozhodnutia. Zároveň, žalovaný poukázal na to, že dôkazné bremeno pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesie žalobca, ktorý je povinný existenciu, resp. hrozbu negatívnych dôsledkov, nie len tvrdiť, ale svoje tvrdenia konkrétnymi dôkazmi osvedčiť. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že posúdenie priznania odkladného účinku správnej žalobe, s prihliadnutím na uvedené, ponecháva správnemu súdu.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje, avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, podporených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vyhodnotiť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

13. Správny súd mal za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z písomných podaní žalobcu a žalovaného.

14. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu s vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, ktorý bol správnemu súdu doručený až dňa 07.08.2025, dospel k záveru, že hmotnoprávna podmienka existencie hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v posudzovanom prípade zo strany žalobcu nebola

splnená. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, povinnosť preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, je na žalobcovi. Preukázať nejakú skutočnosť, v danom prípade existenciu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, podľa správneho súdu možno len konkrétnymi tvrdeniami vzťahujúcimi sa ku konkrétnej veci, v danom prípade šlo nepochybne o stavebné povolenie. Žalobca však v tomto ohľade neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže vo svojom návrhu v zásade neuviedol jedinú konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej by správny súd mohol dospieť k záveru o existencii reálnej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalobca v rámci svojho návrhu svoju argumentáciu viedol zásadne všeobecným spôsobom bez väzby na predmetnú právnu vec, t. j. vo vzťahu k účinkom napadnutého rozhodnutia a stavebného povolenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil okrem iných všeobecných tvrdení aj tým, že poukazoval na nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd má za to, že len pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí nie sú postačujúce pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V opačnom prípade by takýmto výkladom bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na priznanie odkladného účinku každej správnej žalobe, pretože dôvodom podania akejkoľvek správnej žaloby je nesporné tvrdenie ktoréhokoľvek žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

15. Správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd pre úplnosť poukazuje aj na to, že ustanovenie o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti, o ktorý žalobca taktiež oprel svoju argumentáciu, zakotvený, rovnako vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia. Významnou pre správny súd bola v danom prípade aj tá skutočnosť, že v predmetnom prípade šlo o stavebné povolenie dočasnej stavby, konkrétne dočasnej komunikácie, ktorá má slúžiť ako prístup na stavenisko.

16. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že v predmetnom prípade reálne hrozí závažná ujma na životnom prostredí, pretože žalobca takéto skutočnosti neosvedčil. Žalobca rovnako neosvedčil, že by v danom prípade šlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého opatrenia, resp. stavebného povolenia hrozil následok uvedený v , ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade nebola splnená.

17. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

18. Záverom správny súd uvádza, že splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky nepovažoval za nevyhnutné vyhodnotiť.

19. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.